Blog

Sezóna čerstvo vypestovaných voňavých druhov zelenín z našich záhradiek je za nami. Ak hľadáš spestrenie jesenno-zimného jedálnička, si na správnej adrese. Aj menej známe druhy zeleniny ako kvaka, chren, artičoka, topinambur a romanesco sú úžasné a plné vitamínov, ktoré nám v chladnejšom období môžu chýbať. Poďme si ich postupne predstaviť, veríme že niektorá bude už čoskoro na tvojom tanieri. :-)

Zelenina so 4000 ročnou históriou, ktorej presný pôvod nie je možné vypátrať, preto pre nás navždy zostane trochu záhadou. Môžeme predpokladať, že s prvým pestovaním začali národy v blízkosti Stredozemného mora. Odtiaľ sa pestovanie rozšírilo neskôr aj do Európy. V minulosti mala nálepku „kŕmna plodina“ a veľakrát zachránila život aj ľuďom počas hladomorov.
Súčasné odrody kvaky sa začali pestovať len nedávno. Aktuálne poznáme 3 druhy – biela, fialová s bielou dužinou a žltá so žltou dužinou.
Ide o dvojročnú rastlinu, nenáročnú na pestovanie. Jej mierne korenistá chuť by sa dala prirovnať ku kalerábu.

 

Z cenných minerálov je treba spomenúť draslík, fosfor a vápnik. Z vitamínov má najvyššie zastúpenie vitamín A a C. Obsahuje až 90 % vody.
Ideálna je v boji s kožnými ochoreniami alebo pri úprave trávenia.
 

Na konzumáciu sa využíva celá rastlina – plod aj listy. Za surova môžeme mladú kvaku použiť napríklad do zeleninových šalátov. Výborne sa hodí k mäsu, do krémových polievok, kaší, do rôznych omáčok a zeleninových zmesí alebo dusená do mäkka ako príloha k hlavnému jedlu.
S listami kvaky môžeme pracovať podobne ako so špenátom.
Určite sa kvaky neboj, dá sa využiť na neskutočne veľa chutných spôsobov.

---

Zemiaková baba bez zemiakov? Toto je recept na babu z kvaky!

---

 

Prvé zmienky siahajú do čias egyptských faraónov, neskôr zaujala Rimanov aj Grékov. V amerických kolóniách sa pestovala od 18 storočia.
V súčasnosti sa teší najväčšej obľube v prímorských oblastiach – v Grécku, Taliansku a Francúzsku.
Pestovanie tejto zeleniny nie je náročné. Zberová sezóna je dlhá, prakticky od jari až do jesene. Čo sa týka druhov – poznáme biele, fialové a zelené.

 

100 gramov zeleniny obsahuje 47 kalórií.
Vo vyššom množstve obsahuje vitamín C, ktorý poskytuje telu antioxidačný účinok – ochranu buniek pred poškodením, posilňuje imunitu, stimluje tvorbu krviniek, podporuje regeneráciu a hojenie a má veľa iných dôležitých vlastností.
Ďalej obsahuje vitamín K, ktorý zohráva dôležitú úlohu v zrážaní krvi, mineralizácií kostí, v správnej funkcii pečene a iných.
Vyšší je aj podiel vlákniny, ktorá udržiava správne fungovanie tráviaceho systému. Tiež obsahuje sodík, kyselinu listovú, horčík a draslík.
Svojim obsahom inulínu je vhodnou zeleninou pre diabetikov. Flavonoid v artičoke dokáže pôsobiť preventívne proti rakovine kože, čo preukázali výskumy.

 

S prípravou tejto zaujímavej zeleninky je to trošku zložitejšie, ale určite sa nenechaj odradiť. Základom je správne čistenie plodu. V prvom kroku odstránime stonku (asi 2-3 cm), vonkajšie listy odrežeme, prípadne odstrihneme nožnicami. Nejedlé vnútro je treba krúživými pohybmi vybrať. V ďalšom kroku takto očistenú zeleninu pokvapkáme citrónovou šťavou, aby sme predišli zhnednutiu (ako napr. pri avokáde a jablku). V poslednom kroku môžeme dať variť do osolenej vody, približne na 45 minút. Artičoky sa jedia rukami, či už doma alebo v reštauráciách.

Držíme ju v ľavej ruke a pravou odtrhávame jednotlivé lístky. Tie sa zväčša kombinujú s rôznymi omáčkami.
Výborne sa kombinuje s rôznymi mäsovými plnkami. Pridávajú sa na pizzu, do polievok. Môžeme ich pripraviť opäť na rôzne spôsoby – dusiť, grilovať, zapekať.

 

 

Prvé pestovanie tejto na pohľad krásnej zeleniny začalo v neapolských a rímskych oblastiach Talianska v prvej polovici 15. storočia. Komerčná produkcia začala v Kalifornii až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.
Tvarom by nám mohol pripomínať náš biely karfiol (trošku aj brokolicu), chuť je však miernejšia a sladšia. Hlavná sezóna začína v októbri a končí novembrom.

 

Bohatý je predovšetkým na vitamín C – 100 gramov tejto zeleniny dokáže pokryť takmer celú dennú odporúčanú dávku. Ďalej obsahuje draslík, kyselinu listovú, vlákninu a β-karotén.

Svojim nádherným tvarom a jasnou zelenou farbou je predurčený k rôznym dekoratívnym výtvorom v kuchyni, na rôznych oslavách, grilovačkách a podobne, predovšetkým ako hlavná príloha k hlavnému jedlu. Spája krásu s chuťou.
Príprava a celkové využitie vo varení je rovnaké ako pri karfiole a brokolici. Farba zeleniny ostáva aj po uvarení zachovaná.

 

Jeho pôvod siaha do Severnej Ameriky, odkiaľ pochádzajú prvé zmienky o pestovaní. V Európe začalo pestovanie v 16 storočí. Niektorí vedeckí pracovníci túto plodinu pre svoje rozsiahle využitie v rôznych oblastiach označujú ako rastlinu 21 storočia.
Farba hľúz môže byť rôzna (biela, hnedá, ružová až fialová), dužina je vždy biela. Tvarom pripomína bežný zemiak. Jedlé hľuzy sú odolné voči mrazom, preto zber je možný vyše pol roka – od jesene až do jari. Ide o plodinu jednoročnú alebo aj viacročnú.
Je nenáročný na pestovanie – dokáže prežiť a množiť sa snáď úplne všade, bez toho aby vstrebával z pôdy škodliviny.
Sezóna zberu začína na jeseň, od októbra/novembra a končí rôzne, niekedy aj na jar.

 

Topinambur sa označuje ako vitamínová bomba. Kombinácia týchto vitamínov, minerálov, vlákniny ho predurčuje k celému radu účinných vlastností na náš organizmus.
Obsahuje vitamíny skupiny B (najviac niacín), biotín, vitamín C, β-karotén, kremík, vápnik, horčík, železo, draslík a iné. Obsahuje až 80 % vody. Na 100 gramov obsahuje 72 kcal.
Najvýznamnejšou zložkou topinamburu je obsah inulínu, ktorý mu okrem sladkej chuti pridáva aj zdravotné účinky v podobe úpravy hladinu cukru v krvi a celkovo pomoc pri liečbe cukrovky.
Okrem iného upravuje hladinu cholesterolu, upravuje črevné prostredie, pôsobí proti stresu, detoxikuje organizmus a veľa iných vlastností.
 

Pri čistení menia farbu, podobne ako zemiaky, jablko a avokádo.
Čo sa týka využiteľnosti, tá je neskutočne rozsiahla. Z topinamburov sa vyrába mnoho úžasných produktov – sirupy, džúsy, džemy, drinky. Zo surového je možné pripraviť dezerty, placky a iné. Kto hľadá náhradu za zemiaky, topinambur je skvelá voľba.
 

 

Trvalá rastlina (pre niekoho aj burina), o ktorej sa predpokladá, že pochádza z východnej a juhovýchodnej Európy. Niektorí odborníci sa však domnievajú, že pôvodom je zo západnej Ázie. Získané dôkazy poukazujú na využívanie vlastností chrenu v lekárskej oblasti. Liečili a zlepšovali stav rôznych ochorení vrátane bolesti zubov, pohlavných chorôb, rakoviny, astmy a iných. Spojenie chrenu a octu sa dokonca aplikovalo na odstránenie pieh na tvári.
Táto rastlinka s veľkými zelenými listami obľubuje vlhkejšiu pôdu. Väčšinou ho nachádzame rásť vo voľnej prírode, na okrajoch lúk, pri potokoch a jazerách.
Pri raste na slnečných miestach produkujú oveľa viac účinných látok ako pri raste na tienistých miestach.

 

Koreň chrenu obsahuje 76 % vody a približne 79,31 mg vitamínu C na 100 gramov surového chrenu. Ďalej obsahuje draslík, vápnik, fosfor, zinok, meď.
Má silné antibakteriálne, antibiotické, antivírusové a protirakovinové účinky.
Chren nazývame aj prírodným čističom krvi. Celkovo posilňuje našu imunitu, zlepšuje stav pečene a upravuje trávenie – ťažké jedlo robí ľahšie stráviteľným.
Môže pomôcť pri bolestiach hlavy (potieraním spánkov s chrenovou šťavou), pri menštruačných bolestiach alebo pri liečbe prechladnutia a chrípky.
 

Pestuje sa predovšetkým pre svoj dlhý koreň, ktorý má výraznú korenistú a štipľavú chuť. Využiť pri varení však môžeme aj mladé listy (do šalátov, smoothie, polievok, ako prílohu k hlavnému jedlu - nasekané ako vňať a pod.)
Koreň postačí umyť, očistiť, nastrúhať alebo nakrájať na menšie kocky.

---

RECEPT na antivírusová chrenovú polievku zo strúhanej zeleniny
RECEPT na chrenovo-cícerovú polievku
RECEPT na kuracie prsia s chrenom
RECEPT na ricottovo-chrenovú nátierku s tuniakom
RECEPT na chrenovú nátierku s Lučinou a kyslou smotanou

---

 

Ktorá z týchto zelenín ťa zaujala najviac? :-)
 
A keď nevieš, čo so zeleninou pripravovať, potrebuješ nové nápady a nemáš ešte knihy Z fitka do kuchyne, tak to poď napraviť:

 
Ak máš rada zeleninu, neprehliadni ani tieto recepty:
Sladko-pikantný pečený karfiol na fit večeru
Zapekaná zelenina so syrovou krustou
Karfiolový nákyp, výborný nielen pre vegošov
 
Zdroje:
www.cooksinfo.com/romanesco-cauliflower
www.theguardian.com/lifeandstyle/2010/feb/15/seasonal-food-jerusalem-artichokes
www.mercola.com
www.herbalremedies.knoji.com/herbs-horseradish-history-culinary-uses-and-nutrition
www.zazriva.com/?page_id=17