Blog

Hysterektómia, teda chirurgické odstránenie maternice, je zákrok, ktorý môže žene výrazne zlepšiť kvalitu života. Často prináša úľavu od dlhodobých bolestí, silného menštruačného krvácania či iných gynekologických ťažkostí. Zároveň však predstavuje pomerne veľký zásah do organizmu, po ktorom telo potrebuje čas na regeneráciu.

Ako fyzioterapeutka by som chcela hneď na úvod zdôrazniť jednu dôležitú vec: Odstránenie maternice neznamená, že ženské telo stráca schopnosť byť silné, funkčné a zvládať fyzickú záťaž. Znamená však, že návrat k pohybu by mal rešpektovať proces hojenia, typ operačného zákroku a individuálny zdravotný stav ženy.

Maternica je svalový orgán uložený v malej panve medzi močovým mechúrom a konečníkom. Jej hlavnou úlohou je umožniť tehotenstvo a podieľať sa na menštruačnom cykle. Z anatomického hľadiska je však súčasťou širšieho systému, ktorý zahŕňa väzivové štruktúry, fascie, svaly panvového dna, nervy a okolité orgány.

Pri hysterektómii dochádza k odstráneniu maternice a k prerušeniu niektorých väzivových a cievnych spojení, ktoré ju fixujú v panve. Je dôležité vedieť, že maternica nie je jedinou štruktúrou, ktorá zabezpečuje stabilitu panvových orgánov. Významnú úlohu zohrávajú aj svaly panvového dna, endopelvická fascia a ďalšie väzivové štruktúry.

Po operácii sa organizmus musí vyrovnať s viacerými zmenami:

• Hojenie tkanív: V operovanej oblasti prebieha zápalová, proliferačná a následne remodelačná fáza hojenia. Vzniká nové kolagénové tkanivo, ktorého mechanické vlastnosti sa postupne menia.

• Zmeny v oblasti panvového dna: Operácia môže dočasne ovplyvniť svalovú koordináciu, citlivosť a schopnosť správne aktivovať alebo relaxovať svaly panvového dna.

• Zmeny funkcie močového mechúra a čriev: Niektoré ženy môžu prechodne pociťovať zmeny močenia, zápchu alebo nepríjemný tlak v podbrušku.

• Zmeny pohybového stereotypu: V dôsledku bolesti a ochranného svalového napätia môže žena začať inak dýchať, vstávať, chodiť alebo zapájať brušné svaly.

To však neznamená, že každá žena bude mať po hysterektómii dysfunkciu panvového dna. Mnohé ženy sa zotavia bez dlhodobých ťažkostí a niektorým sa dokonca funkcia panvového dna zlepší, napríklad ak operácia odstráni príčinu chronickej bolesti alebo tlaku.

Toto je jedna z najčastejších otázok a odpoveď závisí predovšetkým od toho, či počas operácie zostali zachované vaječníky.

Ak sa odstráni iba maternica a vaječníky zostanú zachované, žena prestane menštruovať a nebude môcť otehotnieť, ale vaječníky naďalej produkujú pohlavné hormóny. Hormonálny cyklus teda môže pokračovať aj bez menštruačného krvácania. U niektorých žien však môže menopauza nastúpiť o niečo skôr, pravdepodobne aj v súvislosti so zmenami prekrvenia vaječníkov.

Ak sa odstránia oba vaječníky pred prirodzenou menopauzou, dochádza k náhlemu poklesu estrogénov a ďalších ovariálnych hormónov. Hovoríme o chirurgickej menopauze. Tá môže byť sprevádzaná návalmi tepla, poruchami spánku, vaginálnou suchosťou či zmenami v oblasti močovo-pohlavného systému. Dlhodobo môže ovplyvniť aj kostné zdravie a ďalšie telesné systémy.

V takomto prípade je dôležité individuálne riešiť hormonálne zdravie s gynekológom. Hormonálna liečba môže byť pre niektoré ženy vhodná, ale závisí od veku, dôvodu operácie a prípadných kontraindikácií.

Panvové dno tvorí sústava svalov a väzivových štruktúr, ktoré zabezpečujú podporu panvových orgánov, podieľajú sa na kontinencii, sexuálnych funkciách a regulácii vnútrobrušného tlaku. Po hysterektómii sa môžu objaviť rôzne funkčné zmeny. Niektoré ženy pociťujú oslabenie, iné zvýšené svalové napätie, nepríjemné pocity v panve alebo zhoršenú koordináciu svalov.

Práve preto je dôležité nevnímať rehabilitáciu panvového dna iba ako jeho posilňovanie.

Zároveň je dôležité spomenúť, že hysterektómia automaticky neznamená vznik inkontinencie alebo prolapsu panvových orgánov. Ich riziko ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane veku, pôrodnej anamnézy, predoperačného stavu panvového dna, prítomnosti prolapsu a typu operačného zákroku.

Jednou z najväčších chýb je predstava, že po hysterektómii by žena mala niekoľko týždňov iba ležať a vyhýbať sa akémukoľvek pohybu. V skutočnosti sa primeraná mobilizácia odporúča už veľmi skoro po operácii. Samozrejme, za predpokladu, že to zdravotný stav umožňuje a operatér neurčil iné obmedzenia.

Včasný pohyb podporuje krvný obeh, pomáha znižovať riziko tromboembolických komplikácií, podporuje črevnú mobilitu a postupne obnovuje fyzickú kondíciu. Rehabilitácia však nie je iba o tom, ako rýchlo dokáže žena začať posilňovať. V prvých týždňoch je jej cieľom najmä bezpečné obnovenie pohybu, dychového stereotypu, svalovej koordinácie a postupnej tolerancie záťaže.

Nasledujúci prehľad predstavuje všeobecný rehabilitačný rámec pri nekomplikovanom priebehu. Nejde o univerzálny protokol. Pri abdominálnej, vaginálnej, laparoskopickej či radikálnej hysterektómii sa môžu odporúčania líšiť.

Pri nekomplikovanej operácii sa mnohé ženy vracajú k bežným denným aktivitám približne v priebehu 4–8 týždňov. Návrat k intenzívnemu športu však môže trvať dlhšie. Pri otvorenej operácii, komplikáciách alebo súčasnej rekonštrukcii panvového dna sa rehabilitácia môže predĺžiť.

S jemnou aktiváciou panvového dna možno pri nekomplikovanom hojení často začať už v prvých dňoch po operácii, keď je odstránený močový katéter a žena dokáže samostatne močiť. Je však dôležité, aby cvičenie nevyvolávalo bolesť, tlak alebo zhoršenie krvácania.

Na začiatku odporúčam skôr vnímanie a koordináciu než maximálne svalové kontrakcie.

Ľahnite si na chrbát s pokrčenými kolenami. Pri nádychu nechajte brucho a dolné rebrá prirodzene expandovať – rozširovať do strán. Dôležité je dýchať plynulo a nevyvíjať zbytočný tlak.

Nadýchnite sa do oblasti spodných rebier a následne s výdychom sa pokúste jemne potiahnuť panvové dno smerom k pupku (akoby ste jemne každú vrstvu chceli vytiahnúť smerom nahor- ako výťah). Kontrakciu skúste podržať 2–3 sekundy a následne svaly úplne uvoľnite. Začnite napríklad piatimi opakovaniami podľa tolerancie. Aktiváciu môžete trénovať v ľahu na chrbte s pokrčenými nohami, v sede, či v stoji.

Áno. Brušné svaly sú dôležitou súčasťou funkčného pohybového systému a nie je dôvod sa ich aktivácii dlhodobo vyhýbať. Po operácii však musíme rozlišovať medzi jemnou svalovou aktiváciou a intenzívnym silovým tréningom.

V prvých týždňoch môžeme začať jednoduchými pohybmi v ľahu, dychovými cvičeniami a koordináciou brušnej steny s panvovým dnom. Neskôr pridávame náročnejšie funkčné pohyby, ako sú vstávanie zo stoličky, drepy, cviky na stabilitu trupu či odporové cvičenia.

Pri návrate k záťaži sledujeme najmä to, či sa neobjavuje bolesť, krvácanie, nepríjemný tlak v panve alebo zhoršenie močových ťažkostí.

Zvýšenie vnútrobrušného tlaku je prirodzenou súčasťou pohybu. Naším cieľom nie je naučiť ženu vyhýbať sa každému zvýšeniu tlaku, ale postupne obnoviť schopnosť jej tela bezpečne zvládať fyzickú záťaž.

Sadnem si na stoličku. Nadýchnem sa do oblasti spodných rebier, s výdychom aktivujem panvového dno, zatlačím overball a pomaly sa rotujem. Cvik opakujem 6-8x na obe strany.

Pri abdominálnej alebo laparoskopickej hysterektómii vznikajú jazvy na brušnej stene. Tie môžu byť v prvých týždňoch citlivé, menej pohyblivé alebo spojené s nepríjemnými pocitmi pri určitých pohyboch. Po úplnom zahojení kože a so súhlasom ošetrujúceho lekára možno podľa potreby začať s jemnou desenzitizáciou a postupnou mobilizáciou jazvy. Cieľom nie je jazvu silou „rozmasírovať“, ale podporiť toleranciu dotyku, zlepšiť ich posunlivosť a citlivosť.

Okrem samotného cvičenia zohrávajú významnú úlohu aj každodenné návyky. Po operácii je dôležitý dostatočný príjem energie a bielkovín, hydratácia, spánok a prevencia zápchy. Práve zápcha býva po gynekologických operáciách pomerne častá. Môže súvisieť s anestéziou, užívaním analgetík, zníženou pohybovou aktivitou alebo zmenami črevnej motility.

Silné tlačenie pri vyprázdňovaní môže byť v skorom pooperačnom období nepríjemné. Pomôcť môže dostatočný príjem tekutín, vlákniny podľa tolerancie, pravidelná chôdza a vhodná poloha na toalete s podloženými chodidlami. Ak je to potrebné, lekár môže odporučiť aj liečbu zápchy.

Rovnako dôležitá je psychická stránka zotavovania. Niektoré ženy pociťujú po hysterektómii úľavu, iné smútok, neistotu alebo obavy zo zmien svojho tela. Obe reakcie sú pochopiteľné a môžu sa dokonca navzájom prelínať.

Hysterektómia je významný chirurgický zákrok, ale nemusí znamenať koniec aktívneho života, športovania ani silového tréningu. Z pohľadu fyzioterapie považujem za najdôležitejšie, aby ženy po operácii dostali dostatok informácií o tom, čo sa v ich tele deje, ako bezpečne začať s pohybom a kedy je vhodné záťaž postupne zvyšovať.

Nie každá žena potrebuje rovnaký rehabilitačný plán. Niektorá sa k svojim aktivitám vráti pomerne rýchlo, iná bude potrebovať viac času, cielenejšiu fyzioterapiu alebo spoluprácu viacerých odborníkov. Cieľom rehabilitácie nie je iba návrat k stavu pred operáciou. Je ním aj obnovenie dôvery vo vlastné telo, jeho schopnosti a pohyb bez zbytočného strachu.

A práve v tom môže mať fyzioterapia po hysterektómii veľmi dôležité miesto. Ak neviete ako na postupnú rehabilitáciu, neváhajte sa obrátiť na fyzioterapeutku, ktorá sa tejto problematike venuje.