Keď sa povie rakovina, väčšina z nás si automaticky predstaví operácie, chemoterapiu či ožarovanie. Menej sa však hovorí o tom, čo nasleduje potom – o návrate späť do bežného života, do pohybu a často aj k vlastnému telu. Práve tu zohráva fyzioterapia veľmi dôležitú úlohu, najmä pri ochoreniach ako rakovina prsníka či gynekologické nádory.
Jazva ako súčasť tela, nie len estetická stopa
Po operáciách, či už v oblasti prsníka alebo malej panvy, zostáva jazva. Na prvý pohľad ide o estetickú záležitosť, no z pohľadu fyzioterapie má oveľa väčší význam.
Jazva totiž nie je len „koža“. Je to tkanivo, ktoré sa hojilo iným spôsobom a môže mať odlišné vlastnosti ako okolie.
Ak sa o jazvu nestaráme, môže byť tuhá, menej pohyblivá a môže vytvárať ťah do okolia. To sa potom môže prejaviť napríklad obmedzeným zdvihom ruky po operácii prsníka, bolesťou, zmenou držania tela alebo dokonca ovplyvnením dýchania či funkcie panvového dna.
Pohyb ako prirodzená súčasť liečby…
Ešte donedávna sa pacientkam často odporúčalo najmä oddychovať. Dnes už vieme, že úplná pasivita telu skôr škodí. Pohyb totiž neznamená preťaženie – ak je správne nastavený, funguje ako forma podpory liečby.
Výskumy opakovane potvrdzujú, že pravidelný pohyb pomáha znižovať únavu, ktorá je pri onkologických ochoreniach veľmi častá. Zlepšuje kvalitu spánku, náladu, fyzickú kondíciu a podporuje návrat do bežného života.
Možno ťa prekvapí, že pohyb sa odporúča aj počas samotnej liečby. Samozrejme, nie vo forme intenzívnych tréningov, ale ako jemná, pravidelná aktivita, ktorá rešpektuje aktuálny stav tela. Niekedy to môže byť prechádzka, inokedy ľahké cvičenie alebo vedomé dýchanie. Aj malé množstvo pohybu má význam.
Odporúčania Americkej Onkologickej Spoločnosti hovoria o približne 150-300 minútach miernej aktivity týždenne a o 2 silových tréningoch do týždňa, no v realite je dôležitejšie začať tam, kde sa práve nachádzaš. Niekedy je to 10 minút denne – a aj to je úplne v poriadku.
Lymfedém ako častá, ale riešiteľná komplikácia
Pri liečbe rakoviny prsníka alebo gynekologických nádorov sa často odstraňujú lymfatické uzliny alebo sa oblasť ožaruje. To môže ovplyvniť tok lymfy a viesť k vzniku lymfedému – opuchu, ktorý sa najčastejšie objavuje na ruke alebo dolných končatinách.Mnohé ženy sa lymfedému obávajú, prípadne nevedia, ako ho riešiť.
Dôležité je vedieť, že nejde o stav, ktorý by sa nedal ovplyvniť. Práve naopak – včasná fyzioterapia vie výrazne pomôcť.
Súčasťou liečby býva manuálna lymfodrenáž, kompresná terapia a špecifické cvičenie. Pohyb zohráva kľúčovú úlohu, pretože svalová aktivita pomáha lymfe „prúdiť“ telom. Aj tu však platí, že všetko by malo byť nastavené individuálne a s rešpektom k aktuálnemu stavu. Ženy mali v minulosti často strach zo silového tréningu, no dnes už vieme, že pri lymfedéme nie je kontraindikovaný.
Pohyb funguje aj ako prevencia…
Onkologická liečba často mení nielen telo, ale aj vzťah k nemu. Mnohé ženy začnú byť opatrné, boja sa pohybu a majú pocit, že sa musia dlhodobo šetriť. To je však jeden z najčastejších mýtov. Telo po liečbe nepotrebuje pasivitu, ale postupný návrat k pohybu. Nemusíš čakať, kým budeš „úplne v poriadku“, aby si sa začala hýbať – pohyb je totiž súčasťou uzdravovania, nie až jeho výsledkom.
Nemusí byť intenzívny ani dokonalý, dôležité je, že je pravidelný a prispôsobený tomu, kde sa práve nachádzaš. Práve vďaka nemu si postupne buduješ silu, zlepšuješ funkciu tela a znovu si vytváraš dôveru vo vlastné telo.
Fyzioterapia ti v tomto procese pomáha nájsť bezpečnú cestu, ako sa hýbať bez strachu. Pretože tvoje telo si po tom všetkom nezaslúži len oddych – zaslúži si aj pohyb, ktorý ho podporí na ceste späť k sebe.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, no kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu, pooperačné stavy v oblasti brušnej steny a fyzioterapiu pre ženy s diagnózou rakoviny prsníka. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM).