A práve o tom sa dnes budem rozprávať s odborníčkou, ktorá túto tému približuje ženám citlivo a zrozumiteľne. Jej meno určite poznáš aj z nášho blogu – fyzioterapeutka Mgr. Jessica Zatlkajová.
Jessi, začnime úplne od začiatku. Aká bola tvoja cesta k fyzioterapii? Bol tento smer vždy tvojím snom?
Fyzioterapia nebola úplne moja vysnívaná cesta. Od svojich 11 rokov som sa venovala rýchlostnej kanoistike a v momente, keď som od 14 rokov začala reprezentovať Slovensko, videla som sa skôr ako profesionálna športovkyňa. Ako som však dospievala, začala som si uvedomovať, že šport ma na Slovensku neuživí, a bolo potrebné ísť študovať na vysokú školu.
Keďže ma fascinovalo ľudské telo, voľba padla práve na fyzioterapiu. Po pár mesiacoch štúdia som zistila, že je to naozaj to, čomu sa chcem v živote venovať.
Za sebou máš roky profesionálneho športu v rýchlostnej kanoistike. Ako ťa táto skúsenosť formovala a čo z nej využívaš dnes vo svojej praxi?
Rozhodne disciplínu, húževnatosť a komplexný pohľad na telo. Kto ma pozná vie, že keď sa do niečoho pustím, idem do toho na 100%. Mala som na seba veľké nároky už počas športu a teraz ich mám aj vo svojej profesii. Šport mi dal naozaj veľa a čerpám z neho každý deň.
Čo stálo za rozhodnutím otvoriť si vlastnú ordináciu namiesto práce v štátnej sfére? Aké boli najväčšie výzvy pri budovaní vlastnej ambulancie?
Počas II. ročníka na vysokej škole som mala možnosť brigádovať v štátnej ambulancii, kde prebiehali také tie “klasické rehabilitácie”. Po 5 týždňoch som si uvedomila, že takto fyzioterapiu naozaj nechcem robiť. Mať 20 minút na pacienta je naozaj nesmierne málo. Táto skúsenosť ma motivovala, otvoriť si časom vlastnú ambulanciu.
Na otvorení vlastnej ambulancie bola najťažšia asi byrokracia - musíte riešiť 1000 papierov a nájsť cenovo vhodný priestor. V Bratislave je to naozaj náročné. 😄
-465572-large.JPG)
Ako vyzerá typický deň fyzioterapeutky vo vlastnej ambulancii?
Moje dni sú pomerne pestré. Za deň sa snažím mať maximálne 6-7 pacientov, aby som mala na každého dostatok času. Od rána sa venujem fyzioterapii a práci s pacientmi, následne si vybavím maily. Na obed sa snažím ísť dvakrát do týždňa do posilňovne alebo si zabehať, dám si obed a idem ešte na poobednú “šichtu” naspäť do ambulancie.
Zameriavaš sa prevažne na ženy. Má to svoj dôvod? V čom sa podľa teba ženské telo a jeho potreby líšia od mužských z pohľadu fyzioterapie?
Práca so ženami ma fascinuje. Vo vede je však obrovský problém, že väčšina výskumov, ktoré sa aj robia, prebiehajú na mužoch. No tak nejako sa zabúda na to, že muži nemajú také vysoké hladiny estrogénu a progesterónu ako ženy a dokonca ani nie sú cyklickí. Hormóny v ženskom tele nie sú len o rozmnožovaní, ale ovplyvňujú množstvo procesov v našom tele.
Preto ako fyzioterapeutka zastávam názor, že so ženským telom treba pracovať inak. Veď už len to, že niektoré diagnózy trápia primárne ženy, o niečom vypovedá.
Mnohé ženy netušia, že fyzioterapia môže byť veľkou pomocou aj počas vážnych zdravotných diagnóz, liečby či v období remisie. S čím všetkým im v takýchto náročných životných obdobiach dokážeš pomôcť?
Ja vo svojej praxi aktuálne pracujem primárne so ženami s karcinómom prsníka, s ktorými spolupracujem už od úplného začiatku. Pripravujeme sa na operáciu, ženy učím, čo ich bude čakať, ako vieme predchádzať vzniku lymfedému, ako sa hýbať počas chemoterapie, aby sme znížili riziko vedľajších účinkov, či ako pracovať s tkanivami po ožarovaní. Zároveň si so ženami nastavujeme cvičebný plán, najmä ak sú napríklad na hormonálnej liečbe.
Keď sa žene okolo 30 rokov potlačia hormóny a dostane sa umelo do menopauzy, s telom to začne robiť divy. Spoločne pracujeme na pohybovej zložke aj pri takýchto problémoch. Mám však aj zopár pacientiek s endometriózou či po rôznych brušných operáciách.
O pozitívnych benefitoch silového tréningu u žien sa dnes hovorí čoraz viac. Na tvojom Instagrame ma zaujala informácia, že môže znížiť frekvenciu migrény až o 3,5 dňa mesačne. Čo sa za týmto efektom skrýva?
Silový tréning nepôsobí len na svaly, ale aj na nervový systém a hormonálnu rovnováhu. Pomáha znižovať stres, stabilizovať hladiny serotonínu a zlepšovať spánok, čo sú kľúčové faktory pri migréne. Zároveň odstraňuje chronické napätie v oblasti krku a ramien a zlepšuje držanie tela, čím redukuje časté mechanické spúšťače bolesti hlavy, pretože jedným z pridružených faktorov pri migrénach môže byť aj dysfunkcia v oblasti krčnej chrbtice.
Dôležitý je aj vplyv na cievny systém – zlepšuje reguláciu prietoku krvi a adaptáciu ciev na zmeny. Vďaka kombinácii týchto efektov je mozog menej citlivý na podnety a migrény sa môžu objavovať menej často aj s nižšou intenzitou.
Aký je tvoj názor na strečing pred a po tréningu? Je naozaj taký dôležitý?
Veľmi záleží od človeka. V prvom rade si musíme uvedomiť, že každý máme iný svalový tonus. Niektorí ľudia ho majú zvýšený, majú viac stiahnuté fascie - sú hypertonici. Iní majú tonus znížený, sú hypermobilní - sú skôr hypotonici. U hypotonikov ja osobne strečing neodporúčam a je lepšie zvoliť cviky na mobilitu, stabilitu, poprípade uvoľniť svalové napätie manuálnou terapiou, či pomocou myofasciálnej loptičky. U hypertonikov je strečing odporúčaný omnoho viac a môžu z neho benefitovať.
Aké sú tri najčastejšie fyzio mýty, s ktorými sa stretávaš?
Môj „obľúbený“ mýtus je, že niekto má „vyskočený“ stavec a potrebuje ho nahodiť naspäť, alebo, že sa onkologických pacientov netreba dotýkať a nemôžu chodiť na fyzioterapiu.
Vidíš vo svojej praxi aj prepojenie medzi psychikou a bolesťou tela?
Rozhodne. Psychika a telo sú úzko prepojené – stres, napätie či dlhodobé preťaženie sa často prejavia ako bolesť. Naopak, chronická bolesť spätne ovplyvňuje psychiku, zhoršuje spánok, zvyšuje únavu a citlivosť na bolesť. Preto je pri terapii dôležité nepozerať sa len na samotné miesto bolesti, ale aj na celkový životný kontext človeka.
Na človeka a bolesť by sme sa mali pozerať BIO- PSYCHO- SOCIÁLNYM modelom.
Ako motivuješ ženy, aby sa aktívne starali o svoje telo aj mimo ambulancie?
Snažím sa byť ja sama pre ne štipkou inšpirácie a dostatočne ich edukovať. Edukácia je dôležitým kľúčom v mojej terapii. Keď ženy vedia, prečo sa o svoje telo starať a ako im to môže pomôcť, prirodzene ich to k tomu vedie. No vždy si musím aj ja sama uvedomiť, že ja im ukážem, ako na to, no ony musia chcieť samy.
Ktorú jednu vec by sme mali všetci dopriať telu každý deň a naopak, čo nerobiť v súvislosti s chrbticou?
Za mňa je odpoveď jednoduchá. Mali by sme sa viac hýbať – dopriať telu prirodzený pohyb. Je pekné, že si ideme po celom dni v práci za počítačom na hodinu zacvičiť, no bez prirodzeného pohybu to nestačí. A čo nerobiť v súvislosti s chrbticou? Nehýbať sa.
Ako vyzerá tvoja vlastná starostlivosť o telo? Máš nejaký každodenný rituál, bez ktorého si nevieš predstaviť deň?
Môj každodenný rituál pre telo a dušu je šálka dobrej kávy. 😄
Čo sa týka pohybu, snažím sa 2–3x do týždňa silovo cvičiť a aspoň 1–2x si ísť zabehať. Bez toho si neviem predstaviť týždeň.
S tou kávou to máme rovnako. 😄 Ako najradšej dobíjaš energiu, keď práve nepracuješ – vyberáš si pohyb, ticho, hudbu, štúdium alebo niečo úplne iné?
Najväčší oddych sú pre mňa hory. Milujem chodiť s priateľom na turistiku a športovať. V horách nechytám mobil do rúk, maximálne kvôli fotke, a dokážem si tam perfektne oddýchnuť. Nepohrdnem však ani prechádzkou mestom, najmä keď je spojená s dobrou kávou.
Ak by si mala ženám odkázať jednu vetu o starostlivosti o telo, ktorá by im mohla zmeniť život, aká by to bola?
Verím, že vám dnešné slová priniesli nový pohľad na vaše telo aj pohyb. Ja sama patrím medzi jej pravidelné čitateľky a jej prístup je mi veľmi blízky. Vníma telo komplexne a do svojej praxe prepája pohyb, vedu aj cit pre individuálne potreby každej z nás.
Odporúčam pozrieť aj jej stránku: https://www.zatjess.sk/ alebo profil na Instagrame: https://www.instagram.com/zatjess/
Som nadšencom zdravého životného štýlu a rada hľadám nové inšpirácie a teórie z tejto oblasti, ktoré hneď skúšam aplikovať v "praxi" - v kuchyni, cvičení, nákupoch... Najlepšie sa cítim v prírode (prechádzky so psom, behanie, bicyklovanie), kde sa vždy nadopujem pozitívnou energiou.