-892648-medium.jpg)
Hory vedia liečiť – telo aj dušu. A keď sa k nim pridá bezpečný priestor, vzájomná podpora a ženská energia, vzniká komunita, ktorá dokáže meniť životy. Presne o tom sú Horsalky – Ženy na horách, jediný ženský turistický klub v rámci KST na Slovensku.
Založila ho Zuzka po návrate z Álp s túžbou vytvoriť miesto, kde sa ženy cítia prijaté, motivované a slobodné. Dnes stojí za projektom šesť inšpiratívnych žien, ktoré ho tvoria srdcom, vo voľnom čase a bez nároku na odmenu. V rozhovore prezradili, ako vznikol ich nápad, čo im táto komunita dáva a prečo veria, že každý krok na horách môže byť krokom k sebe samej.

Začnime od začiatku… Ako vlastne vznikol váš projekt? Kde sa zrodil ten nápad dať sa dokopy? (Domi)
Celý nápad vznikol v hlave našej Zuzky, zakladateľky a srdca Horsaliek. Po niekoľkých rokoch života v Alpách sa vrátila na Slovensko s veľmi jasným pocitom – že tu chýba ženský priestor pre turistiku. Komunita, v ktorej by sa ženy cítili bezpečne, prijato a podporene. Nie miesto, kde sa porovnávame výkonom, ale kde môžeme byť samy sebou, zdieľať, smiať sa a kráčať spolu.
Zuzka mala jasno – chce vytvoriť klub, ktorý nebude len o túrach, ale o zmysle, spolupatričnosti a ženskej energii. A tak sa postupne okolo nej vytvoril tím báb, ktoré už predtým poznala, túto víziu zdieľali a dali jej konkrétnu podobu. Peťka, Zizka, Bea, Dominika a Kika. To sú momentálne inšpiratívne ženy, ktoré stoja za klubom a projektom Horsalky – Ženy na horách, dnes jediným ženským turistickým klubom v rámci KST na Slovensku.
Môžete nám trochu priblížiť, kto tvorí váš tím a čo kto robí?
Základný tím tvorí 6 žien, ktoré sa navzájom výborne dopĺňajú – každá prináša iný pohľad, iné skúsenosti a schopnosti.
- Zuzka – zakladateľka, ktorá drží celý klub pokope. Má na starosti výstupy,komunikáciu s KST, koordináciu výziev a celkové smerovanie projektu.
- Peťa – rieši členstvá, účtovníctvo nášho OZ a organizáciu Festivalu Výšina.
- Domi – je technická posila. Stará sa o web a jeho blogerky, ktoré pre nás píšu.
- Zitka – má cit pre detail a emóciu, fotí, dokumentuje, spravuje Instagram.
- Beuš (Bea) – tvorí grafiku, príbehy a content na Instagram. Spolu so Zitkou dávajú nášmu vizuálu dušu.
- Kika – prišla do tímu ako posledná. Začínala ako účastníčka výletov, dnes spravuje Facebook a sama výstupy pre klub organizuje.
Každá sme z iného kúta Slovenska, no vďaka spoločnej vízii sme sa spojili v silný tím. Pracujeme na projekte vo voľnom čase dobrovoľne bez nároku na odmenu, popri iných povinnostiach, práci, deťoch. A držíme pokope už viac ako dva roky – pretože to celé robíme srdcom.
Čo vás na tom všetkom najviac baví a prečo to robíte?
Všetky nás to baví, pretože to má zmysel. Nie je len o výškových metroch či fotkách z vrcholov. Je to o príbehoch žien, ktoré sa odhodlajú vyraziť, posúvať svoje limity, svoje hranice komfortu, učiť sa, hoci sa boja. O kamarátstvach, ktoré vznikli na túrach. O dôvere, ktorú si ženy medzi sebou budujú. O bezpečnom priestore, v ktorom môžu ženy na horách rásť.
Hory liečia – aj psychicky, aj fyzicky. A keď sa k tomu pridá bezpečný priestor, kde sa necítiš „menej“, ale naopak, prijato – vzniká niečo, čo človeku zostane navždy.
Projekt robíme všetky bez nároku na odmenu, no s obrovskou vďakou za to, čo nám vracia späť – energiu, priateľstvá, zážitky. A ako hovoríme často – možno to nie je platená práca, ale je to práca od srdca. :)

Ako to funguje u vás „v zákulisí“ ? Máte nejaký rituál, ako spolu plánujete výlety či obsah? Alebo je to celé viac spontánne? (Bea)
Čo sa týka teambuildingov, väčšinou ich plánujeme niekoľko týždňov vopred, keďže je nás 6 báb, a každá z nás je z iného kúta Slovenska, má svoj život, nie je jednoduché zladiť čas, dátum a miesto. 😀
Na spoločné výstupy s našimi členmi chodia pravidelne Zuzka, Peťka a Kika, takže kalendár spoločných výstupov plánujú podľa svojich voľných víkendov. Preto máme niekedy viac spoločných výstupov do mesiaca inokedy zas len jeden. 🙂
Obsah na sociálne siete si plánujeme asi týždeň-dva dopredu. Zitka a Bea spravujú Instagram a Kikuš Facebook. Dovolím si tvrdiť, že sme už celkom zabehnuté a zladené. 🙂
Ak by sa k vám chcel niekto pridať – dá sa to? Ako to celé funguje?
Do turistického klubu KST Horsalky sa môže pridať ktokoľvek - žena, muž, študent, dieťa, dôchodca… Stačí vyplniť formulár na našom webe zenynahorach.sk (sekcia členstvo), uhradiť členské a následne ti do pár dní príde na e-mail elektronický preukaz, ktorý si môžeš stiahnuť do Apple Wallet alebo do Google Peňaženky.
Členstvo okrem patričnosti ku klubu dáva veľa výhod. Poistenie na hory pre prípad zásahu horskej služby v 4 krajinách na celú ročnú sezónu, zľavy na ubytovanie na horských chatách, zľavy na výbavu a super komunitu.
Cez naše komunikačné kanály komunikujeme všetky spoločné túry, výlety, akcie, kurzy, na ktoré sa môžu členovia pridať.
Ktorá túra vám zatiaľ najviac utkvela v pamäti? Máte nejaké top miesto, ktoré by mal zažiť každý? (Zitka)
Vždy je za mňa ťažké vybrať jednu top túru, ale v rámci nášho klubu bude pre mňa asi najviac pamätný prvý spoločný výstup na Baranec, v magický termín 24.2.2024 :) Nemali sme veľké očakávania od účasti, aj skrz nie ideálne počasie, ktoré v ten deň malo byť, napriek tomu prišli desiatky ľudí a užili sme si krásny zimný deň na horách. Baranec v zime však netreba podceňovať, je to náročný vrchol, ale zas za krásneho počasia ponúkne prekrásne výhľady a človek má pocit, akoby sa ocitol v Himalájach.
A ešte mi nedá spomenúť spoločnú túru na Tlstú a Ostrú vo Veľkej Fatre, ktorá je moja srdcovka a zrejme aj ostatných turistiek, keďže na tejto spoločnej túre sme mali rekordnú účasť. A rozhodne práve túto odporúčam každému, nádherné skalné hrebene, veľkofatranská divočina a neopakovateľné scenérie s výhľadmi.
Ak by ste mali poradiť jednu menej známu, no krásnu trasu – čo by to bolo?
Neviem, či je úplne neznáma, no ja som až minulý rok objavila čaro Babiek a Chaty pod Náružím. Ide o krásny výhľadový vrch v Západných Tatrách, no bez davov turistov. A ak sa ti bude máliť, okruh si vieš predĺžiť ešte cez Sivý vrch. Ideálna túrička za mňa na Liptove.


Turistika nie je len o výkone – ako ju prežívate vy? Skôr pohoda alebo výzva?
Za mňa turistika nikdy nebude o športovom výkone, nemám na to predispozície haha. Keďže ale pracujem s ľuďmi, pre mňa sú hory ideálne na psychický oddych a načerpanie energie. A keďže ešte milujem aj fotenie, som schopná poldennú túru natiahnuť aj na celý deň, rozplývať sa nad kvietkami, kochať sa výhľadmi alebo len tak byť.
Občas to však je aj výzva, veď keď si spomeniem na seba pred pár rokmi a moje neisté kroky na horách, teraz milujem skalný terén, reťaze, aj náročnejšie úseky, či dlhšie túry s väčším prevýšením a kilometrami a pocit, že som dokázala niečo, na čo by som si pred rokmi netrúfla. :) A aj toto chceme, aby bolo jedným z hlavných poslaní nášho klubu a komunity, aby sme sa spoločne posúvali, podporovali, skúšali nové veci či prekonávali svoje limity.

Máte nejakú vtipnú alebo nezabudnuteľnú príhodu z výletu, ktorá vám vždy vyčarí úsmev?
Veľmi sa mi páči, ako je pozitívne skupinové nastavenie nákazlivé. Počasie na horách je nepredvídateľné a stane sa aj nám, že na deň spoločnej klubovej turistiky vychytáme hmlu, vietor, nejaké dažďové kvapky. No akonáhle sme ako skupina dobre naladený, aj túra so škaredším počasím sa vie obrátiť na skvelý deň na horách. A to je perfektné.
Určite ale nezabudnem nato, ako sme na hrebeňovke Nízkych Tatier, teda 4 dňovej túre s trasou dlhou cca 100km predposledný deň sedeli a baby reflektovali, čo všetko si pribalili navyše a teraz to musia niesť v batohu.Na takejto túre je totiž správne úsporné balenie polovička úspechu a človek cíti každé kilo navyše. Jedna vytiahla obrovskú taštičku so šminkami a druhá malý kovový obuvák. To som naozaj nečakala 😁. Všetci sa ale učíme, aj na vlastných chybách, takže je aj toto je súčasť cesty zbierania skúsenosti turistiek.
Stalo sa vám niekedy niečo úplne nečakané alebo silné, čo vás ako skupinu ešte viac spojilo?

Na spoločných túrach sme stretli medveďa, mali zásah horskej záchrannej služby, pomáhali slabším turistom, pre ktorých bola technická časť trasy priveľkým sústom, zastihlo nás zle počasie.
Všetky tieto momenty ľudí spájajú. Ale mám pocit že ich viac spájajú aj pozitívne spoločne zážitky, ktoré spolu na klubových akciách zažili.Rovnako ako spoločné prekonávanie prekážok, samých seba. Dávajú pocit súdržnosti, spolupatričnosti a tie sú v dnešnej individualistickej dobe veľmi vzácne.
Čo vám táto komunita/výpravy dávajú osobne? (Peťka)
Osobne si myslím, že ženy, aj keď sa často podceňujú, sú silné, sú bojovné, sú proste vlčice schopné všetkého. A keď sa ženy spoja do nejakej skupiny, má to obrovskú silu. A toto presne je dôvod, prečo to celé robíme. Keď zorganizujeme nejaký výstup a podujatie, kde ženy prekročia svoju komfortnú zónu (nielen vo výškových metroch, ale aj v rôznych iných faktoroch ako je neidealne počasie, dĺžka trasy, zima, sneh, únava,..) a napriek všetkému sa im potom objaví úsmev na tvári a šťastie v očiach, tak to je najviac.
Lebo to je presne tá energia, ktorú z toho chceme mať aj my a ktorú potom môžeme aj my šíriť ďalej. Je to energia, ktorá aj nás poháňa vpred a motivuje k tejto dobrovoľnej práci. A o tom to celé je. Robiť veci, ktoré majú zmysel a motivovať k takýmto výkonom a výstupom z komfortnej zóny aj iné ženy, ktoré v sebe vďaka tomu objavia svoju silu a potenciál, sú na horách šťastné a slobodné.

Čo by ste chceli odkázať ženám, ktoré možno váhajú vyraziť samy alebo sa k niečomu podobnému pridať?
V prvom rade asi to, že strach je len v našej hlave. Skutočný život totižto začína za hranicou svojej komfornej zóny a každý krok do neznáma prinesie niečo pozitívne. Mne samej sa to už niekoľkokrát potvrdilo a preto chcem týmto vyzvať aj ďalšie ženy. Výstupov a podujatí u nás, sa určite nemusí nikto báť. Vždy je tam dobrá nálada, zíde sa príjemná partička, veľa sa nasmejeme ale aj podporíme navzájom. Nijako sa neporovnávame a nesúťažíme. Len si užívame prítomný okamih.
Ak sa však pýtate na to, či vyraziť na hory osamote, tak to je asi na dlhšiu debatu a je to veľmi individuálne. Pred pár rokmi, som ani ja nemala problém ísť na hory sama. Avšak pod vplyvom médii sa aj u mňa objavil strach z medveďov, a preto radšej chodím na hory v nejakej spoločnosti. Na tom však nie je nič zlé, pretože prvoradá je bezpečnosť, no nie? Ak však žena cíti, že si potrebuje vyskúšať nejaký trek osamote, určite jej týmto posielam podporu. Rozprávala som sa s veľa ženami, ktoré prešli stovky až tisícky kilometrov osamote a prinieslo im to do života veľmi veľa. Vlastne to v nich zmenilo úplne všetko. Tak prečo to nevyskúšať? :)
ĎAKUJEME Horsalkám za rozhovor a prajeme veľa skvelých zážitkov a úspechov!
💪 Chceš posilniť telo, aby ti turistika prinášala ešte viac radosti a bezbolestných krokov?
Vyskúšaj našu 21-dňovú výzvu na zdravý a silný chrbát – ideálnu pre všetky ženy, ktoré milujú niele hory, ale pohyb v akekoľvek forme.
Som Nika, šéfredaktorka Fitshaker blogu. Milujem turistiku, dobré jedlo, prechádzky a západy slnka pri mori. Najväčšou láskou je však pre mňa moja rodina. Ak práve nebehám za svojou dcérkou, pravdepodobne plánujem ďalší výlet do prírody s batohom plným dobrôt!