
Jazva nie je len vonkajším znakom, že sa niečo zahojilo. Je to miesto, kde sa štruktúra tkaniva definitívne zmenila – nahradilo ju väzivové tkanivo s inou pružnosťou, citlivosťou a funkciou. Ak sa tento proces odohráva v oblasti brucha, panvy či chrbtice, jeho následky môžu ovplyvniť našu postúru, dychový stereotyp, funkciu svalov, ale aj fungovanie vnútorných orgánov- v prípade ak vznikli adhézie (zrasty).
Pri každom chirurgickom zákroku dochádza k narušeniu:
- kože, podkožia, fascií
- v niektorých prípadoch aj svalov, nervov a ciev
- v prípade brucha môže dochádzať k narušeniu viscerálnych štruktúr- dobrý príklad je cisársky rez, kedy sa prereže aj samotná maternica.
Proces hojenia ma následne 4 fázy, ktoré je dôležité rešpektovať aj pri práci s jazvou. V tkanive sa tvorí kolagén, ale nie rovnaký ako v pôvodnej štruktúre – ide o kolagén typu III, neskôr I, ktorý sa ukladá chaoticky. Ak sa do procesu nezapojí pohyb, dych a jemná manuálna stimulácia, kolagénové vlákna sa neusporiadajú optimálne a jazva zostáva tuhšia, menej elastická alebo sa spája so susednými štruktúrami – vytvárajú sa adhézie (zrasty).
ZAUJÍMAVOSŤ: Aj v prípade natrhnutia svalu dochádza k hojeniu jazvou. Preto je veľmi dôležitý pohyb a špecifické cvičenie už v prvej fáze hojenia.

rozdielnosť v usporiadaní kolagénu u: a)normálnej kože, b) keloidnej jazvy c) hypertrofickej jazvy
Prečo je to problém?
Jazva ovplyvňuje napätie fasciálneho systému, ktorý je prepojený od panvového dna až po bránicu. Fasciálny systém prepája celé naše telo. Môže meniť spôsob akým dýchaš, držíš telo, zapájaš brušné svalstvo. Ak je jazva „aktívna“, môže spôsobovať bolesť, tlak, zmenenú citlivosť alebo poruchu pohyblivosti v okolí – často aj vzdialenom (napr. v driekovej chrbtici). Zrasty v brušnej dutine môžu naopak ovplyvniť funkciu orgánov – od trávenia po plodnosť.
Práve preto sa ako fyzioterapeutka pozerám na jazvu nielen ako na „kožný problém“, ale ako na funkčný uzol, ktorý môže byť tichým zdrojom ťažkostí – aj dlho po operácii.
Ako si jazvu uvoľniť? Praktický a odborný pohľad
Ak je tvoja jazva už zahojená (bez infekcie, chrasty či bolesti na dotyk), môžeš začať s jemnou, ale cielenou prácou. Nejde o masáž ako v kozmetickom salóne – ide o neuromotorickú stimuláciu, mechanické ovplyvnenie tkaniva a znovuobnovenie mobility kože a podkožia. Častou otázkou je, “Kedy sa o jazvu môžem začať starať?”. S jazvou viete pracovať už pár hodín po operácii. Každá fáza sa líši a my si teraz prakticky povieme, ako celý tento proces zvládnuť bez stresu.
1. Dych ako základ
Dychová vlna je to, čo prirodzene „masíruje“ vnútro brušnej dutiny. Pri povrchnom dýchaní do hrudníka sa bránica neaktivuje dostatočne – a tkanivo v oblasti jazvy prijíma veľmi málo podnetov
Technika: Hneď po operácii si lahni, polož ruku na jazvu a pri nádychu vnímaj, či sa brucho jemne rozširuje/zdvíha aj v tejto oblasti. Pri nádychu si predstav, že jazvu zľahka „uvoľňuje“. Toto je začiatok pohybovej obnovy. Túto techniku vieš vykonávať hneď pár hodín po operácii, ale aj odstupom času na začiatku cvičenia.

2. Vnímanie dotyku – somatosenzorická stimulácia
Koža v okolí jazvy môže byť necitlivá (hypestézia), alebo opak- precitlivená (hyperestézia). Obnova somatosenzoriky znamená, že cez jemné dotyky s rôznymi textúrami (látka, kefka, prst) mozgu znovu pripomínaš, že „táto časť patrí k telu“. Preto hneď niekoľko hodín od operácie by ste sa mali dotýkať okolitých tkanív brušnej steny.
Môžete si ju hladkať a navnímavať dotyk.
Zaujímavosť: Citlivosť sa obnovuje vďaka tzv. neuroplasticite – schopnosti mozgu znovu vytvoriť nervové prepojenia.
3. Manuálne techniky – jazva musí byť pohyblivá
Cieľom je, aby sa jazva vedela jemne „posunúť“ vo všetkých smeroch.
Použi brušká prstov, jemne uchop pokožku nad jazvou a:
- pohybuj ju do strán, hore-dolu,
- rob malé krúžky
- pohybuj ju odo strán, doprava- doľava
Nezabúdaj – jazvu netlačíme do bolesti! Každý pohyb by mal byť vedomý, pomalý a rešpektujúci hranice tela. Pri práci s jazvou sa neponáhľame a využívame dych. Príklad: jemne posuniem tkanivo doprava, predýcham 2-3x a až potom zmením smer, či silu ťahu.

smery uvoľňovania jazvy
4. Pohyb
Dôležitou súčasťou je i samotný pohyb. Práve mechanické podnety – jemné pohyby, napätie v tkanive a strečing – pomáhajú kolagénovým vláknam orientovať sa správne, teda v smere ťahu, ktorý dané tkanivo bežne zažíva.
Tento proces sa nazýva mechanotransdukcia – schopnosť buniek vnímať mechanické sily a na základe toho meniť svoje správanie, vrátane produkcie kolagénu. Pohyb prirodzene podporuje krvný obeh a odtok lymfy – to znamená lepšie zásobenie hojaceho sa tkaniva kyslíkom a živinami, ktoré sú nevyhnutné pre rekonštrukciu pokožky a regeneráciu buniek.
5. Kinesiotaping či crosstape ako doplnok?
Jednou z veľmi častých metód, ktorú fyzioterapeuti využívajú je aplikácia kineziotejpu, alebo crosstapu (viď. obrázok). Je to doplnková metóda, ktorá je primárne založená na mechanickom a neurologickom účinku. Najčastejšie sa využíva technika lymfatického tejpovania, ktorá dopomáha k redukcii opuchu a zlepšuje vnímanie jazvy.

aplikácia lymfatického kinesiotapingu

aplikácia cross tapu
Najčastejšie chyby, ktoré bránia hojeniu alebo nevyužívajú celý potenciál v starostlivosti o jazvu:
Nezačnem vôbec – častý mýtus je, že „na jazvu sa nesiaha“, že sa o ňu netreba starať. Ak to však necháš len na prírodu, môže sa vytvoriť funkčne obmedzujúce tkanivo.
Začnem príliš skoro a necitlivo – práca na jazve má svoj čas. Počas zápalovej fázy (1.–5. deň) sa jazvy nechceme príliš dotýkať, je prelepená a snažíme sa do tejto oblasti len predýchavať a dotýkať okolitého tkaniva. A keď začneme, vždy jemne.
Pracujem len s jazvou, nie s jej okolím – často je problém „ukrytý“ v okolitých tkanivách a to najmä po laparoskopickej operácii. Operatéri pomocou inštrumentov pracujú vo väčšej oblasti ako je len samotná jazva. Preto musíme pracovať vo väčšej časti.
Zanedbám pohyb – ak sa po operácii pohybuješ málo, tkanivo nedostáva podnet na reorganizáciu a ostáva tuhšie.
Jazvu naťahujem - jazvu nechcem naťahovať od seba.
Pracujem len na povrchu kože - častou chybou je to, že sa ženy boja pracovať v hlbších štruktúrach. Pri práci s jazvou je potreba pracovať nie len s kožou a podkožím, ale aj fasciami. Preto sa nemusíš báť vytvoriť jemný tlak do hĺbky a uvoľňovať v tejto oblasti (pozor, až po zahojení). Najlepšie je poradiť sa s fyzioterapeutom ako na to.
Nedostatočná edukácia - mnohé ženy sú nedostatočne edukované o tom, ako by sa o jazvu mali starať, pretože im to v mnohých prípadoch nikto nepovie.
Pár slov na záver…
Dovolím si ti povedať – jazva nie je len kožný detail. Je to funkčne významná štruktúra, ktorá môže formovať tvoje telo zvnútra. Ale práve preto s ňou môžeš pracovať – vedome, jemne, v súlade s telom. Ak jej venuješ pozornosť, môžeš predísť mnohým problémom, ktoré sa neprejavia hneď, ale časom. Ako fyzioterapeutka ti odporúčam naučiť sa pracovať s jazvou ešte pred samotným zákrokom (ak je zákrok plánovaný) a vyhľadať fyzioterapeuta/fyzioterapeutku aj po operácii. Pokiaľ ťa táto téma zaujíma, sleduj náš instagram, kde nájdeš praktické video, ako sa o jazvu starať.
A ak cítiš, že tvoje telo potrebuje znovu nájsť rovnováhu a spevniť posturálne svaly, skvelým štartom je aj náš 21-dňový program pre lepšie držanie tela.
Pomôže ti jemne, no efektívne aktivovať hĺbkové svaly, zlepšiť postavenie panvy a uvoľniť napätie, ktoré si možno ani neuvedomuješ.
👉 Začni ešte dnes a dopraj svojmu telu starostlivosť, ktorú si zaslúži – zvonku aj zvnútra.
Nájdeš nás na fitshaker.sk – stačí sa prihlásiť a vybrať si svoj program. 💛
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, no kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu, pooperačné stavy v oblasti brušnej steny a fyzioterapiu pre ženy s diagnózou rakoviny prsníka. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM).