
Možno je malá, možno výrazná. Možno si ju si nosíš po pôrode, operácii, úraze alebo po nešťastnom kuchynskom incidente. Jazva. Tichý dôkaz, že tvoje telo zvládlo niečo náročné.
Ale vieš, že jazva nie je len o vzhľade? Vie ovplyvniť tvoje pohyby, cítenie, spôsobovať prenesenú bolesť a dokonca ovplyvňovať tvoje trávenie či menštruáciu. Ako fyzioterapeutka sa dnes pozrieme na to, čo sa v tvojej koži vlastne deje – prečo ako fyzioterapeuti riešime jazvu a čo všetko môže aktívna jazva spôsobovať v tvojom tele.
Čo sa deje, keď sa koža poraní?
Koža je tvoja prvá ochranná línia – proti mikróbom, UV žiareniu, aj voči mechanickému poškodeniu. Keď dôjde k poraneniu brušnej steny – napríklad chirurgickým rezom (napr. pri laparoskopii, sekcii, operácii pruhu), – telo spustí komplexný reparačný proces, ktorého cieľom je obnoviť kontinuitu tkaniva.

Tento proces pozostáva zo 4 základných fáz, ktoré si následne vysvetlíme (je dôležité ich pochopiť, aby ste chápali, čo sa s vašim telom deje):
1. Hemostáza – zastaviť krvácanie (hneď po poranení)
Cievy sa stiahnu a krv sa začne zrážať. Vznikne dočasná zrazenina, ktorá chráni ranu pred infekciou. Trombocyty zároveň vyšlú chemické signály, ktoré spustia ďalšie fázy hojenia.
2. Zápalová fáza (približne 1. – 5. deň)
Prichádzajú biele krvinky – čistia miesto poranenia od baktérií a odumretých buniek. Objaví sa začervenanie, mierna bolesť, opuch. Práve v tejto fáze sa ešte jazvy nedotýkame, no už môžeme začať s jemným dýchaním do oblasti jazvy a vnímať okolité tkanivá- dotýkať sa ich. Prevencia infekcie je kľúčová.
3. Proliferačná fáza (4. – 21. deň)
Telo začína „stavať“ nové tkanivo. Tvorí sa kolagén typu III – jemný, zatiaľ nie veľmi pevný. Vzniká granulačné (novotvorené) tkanivo, ktoré vypĺňa ranu.
Tu je ideálny čas začať s jemnými technikami manuálnej práce s jazvou, dýchaním a aktiváciou bránice, či navštíviť fyzioterapeuta (závisí však aj od hojenia).
4. Remodelačná fáza (od 3. týždňa do 1–2 rokov)
Kolagén sa postupne spevňuje, tkanivo sa organizuje podľa pohybu. Jazva bledne, stáva sa pružnejšou. A práve tu je dôležité, ako sa k nej postavíš – či ju necháš "zarásť" svojvoľne, alebo ju vedome podporíš cez pohyb, dotyk a terapiu.
Tieto fázy môžu trvať od pár dní až po niekoľko mesiacov (či dokonca rokov!). A práve tu sa láme chleba – v tom, ako sa telo s týmto procesom vyrovná.
Optimálnym výsledkom hojenia rany je zrelá, dobre zahojená jazva. Normálne hojenie vedie k správnej, svetlej a pružnej jazve, ktorá nepresahuje pôvodnú oblasť poškodenia a je esteticky prijateľná. Pozor, takéto jazvy môžu byť na prvý pohľad klamlivé, pretože síce sa javia ako správne zahojene- no aj tak môžu byť aktívne. Veď čítajte ďalej.
Medzi faktory zvyšujúce riziko patologického zjazvenia patrí: vek, anatomická lokalizácia, rasa, fajčenie a typ poranenia.
Závažným problémom je vznik patologických jaziev, ako sú hypertrofické jazvy, keloidy (viď. foto) a atrofické jazvy. Výskyt keloidov a hypertrofických jaziev sa pohybuje medzi 4,5 % a 16 %.
Patologické jazvy sa prejavujú nízkou pevnosťou v ťahu, zmenou pigmentácie, zvýšeným napätím tkaniva a poruchami citlivosti. Neoddeliteľným problémom pooperačných jaziev sú adhézie (zrasty).
-308545-large.png)
Tie vznikajú po každej brušnej operácii, no väčšina zostáva bezpríznaková. Niektoré však spôsobujú chronické bolesti brucha, opakované črevné nepriechodnosti, bolesti chrbta či dokonca problém s otehotnením.
Po vnútrobrušnej operácii cisárskeho rezu sa adhézie vyskytujú v 7 % prípadov po prvej sekcii a až v 68 % pri opakovaných zákrokoch.
Napriek pokrokom v chirurgii zatiaľ neexistuje spoľahlivá stratégia na zvládanie pooperačných zrastov. Po hlbokom poškodení kože sa často objavuje hypestézia, hyperalgézia a funkčné obmedzenia.
Čo tie zrasty vlastne sú?
Zrasty (odborne adhézie) si môžeme predstaviť ako spojenie alebo “prilepenie” tkanív, ktoré by za normálnych okolností mali byť voľne pohyblivé a oddelené. Môžeš si ich predstaviť ako neželané jazvovité „lepidlo“ medzi orgánmi, svalmi alebo fasciami, ktoré môže vznikať po operácii, najčastejšie v oblasti brušnej steny.
Pri hojení po operácii sa na mieste poškodenia začne tvoriť väzivové (jazvové) tkanivo. To je prirodzené – organizmus sa snaží „opraviť“ narušené miesto. Problém nastáva vtedy, keď sa toto väzivo „rozrastie“ aj tam, kde nemá – spojuje spolu dve susediace štruktúry, ktoré by mali byť voľne pohyblivé (napríklad črevo a brušná stena, maternica a močový mechúr, jazva a podkožie, alebo jednotlivé svalové vrstvy).
-600852-large.png)
Ako príklad si môžeme predstaviť laparoskopickú operáciu, ktorá je často využívaná na diagnostiku endometriózy. Laparoskopia síce znamená menšie rezy a šetrnejší prístup, ale stále ide o chirurgický zásah, ktorý narúša prirodzené tkanivá a spúšťa proces hojenia – a práve ten môže viesť k tvorbe zrastov (adhézií). Na povrchu síce vidíme 3 až 4 malé jazvy, ale je dôležité si uvedomiť, že lekári sa pomocou operačných inštrumentov pohybujú po väčšej ploche v oblasti brušnej dutiny. Z tohto dôvodu môžu zrasty vznikať aj v oblasti vaječníkov, maternice, či tenkého čreva. Preto je pri ošetrení jaziev po takomto type operácie dôležité venovať sa celej oblasti brušnej dutiny.
O tom si však viac povieme v druhej časti tohto blogu.
Aké ťažkosti môžu tieto zrasty spôsobiť?
- Tlak, pnutie alebo bolesť v oblasti jazvy
- Pocit „ťahania“ pri natiahnutí, cvičení alebo menštruácii
- Bolesti pri pohlavnom styku
- Tráviace problémy (napr. nafukovanie, plynatosť)
- Prenesené bolesti, napríklad nešpecifické bolesti chrbtice
- bolesti pri vyprázdňovaní a mnohé ďalšie (závisí aj od miesta operácie/jazvy)
Čo si z toho celého odniesť?
Jazva nie je len estetický detail, ale funkčne významná súčasť tvojho tela, ktorá môže ovplyvniť pohyb, cítenie, trávenie ale aj tvoju bolesť. V mnohých prípadoch je jazva neaktívna- nespôsobuje problémy, no nemusí to tak byť vždy. Proces hojenia je dlhý a komplexný – a to, ako prebehne, môže mať výrazný dopad na tvoje zdravie. Preto si každá jazva zaslúži pozornosť, starostlivosť a často aj odbornú pomoc od fyzioterapeuta. Pokiaľ ťa čaká, alebo si absolvovala akúkoľvek brušnú operáciu (laparoskopia, cisársky rez, operácia po zápale slepého čreva atď..) je dôležité s jazvou pracovať. V druhej časti tohto blogu sa pozrieme na to, ako s jazvou pracovať, kedy a prečo vyhľadať fyzioterapeuta – a čo môžeš urobiť sama pre to, aby jazva bola ozajstnou známkou uzdravenia, nie tichým zdrojom ťažkostí.
Ak popri zdravom jedle hľadáš aj spôsob, ako sa cítiť fit a plná energie, na Fitshakeri nájdeš viac ako 30 cvičebných programov – od rýchlych tréningov až po relaxačné cvičenia. Vyber si ten, ktorý ti najviac sadne, a cvič v pohodlí domova, kedykoľvek máš chuť.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, no kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu, pooperačné stavy v oblasti brušnej steny a fyzioterapiu pre ženy s diagnózou rakoviny prsníka. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM).