Blog

“Bolo len doobedia po návrate z krátkej dovolenky a ja som cítila v tele triašku, ktorá sa ale navonok vôbec neprejavovala. Deň šiel vo svojom bežnom tempe, pripravovala som obed, deti pobehovali okolo, manžel vedľa mňa pokračoval v diskusii bez toho, aby si všimol, že so mnou niečo nie je v poriadku.

Dobehla za mnou malá a prisahám, že netuším, čo vravela… Zazvonil mi telefón – volá logopedička… V hlave mi len skočila myšlienka, dokelu, zasa som zabudla dohodnúť termín. S mobilom v ruke na mňa vybehli upozornenia z práce, sociek i od kamošiek… Okolo mňa žila celá rodina a stále každý riešil to svoje a chcel niečo odo mňa…

Zaľahlo mi v ušiach, počula a cítila som, ako silno a hlasno mi bije srdce. Nevedela som, na ktorú stranu skočiť skôr, kým na mňa nezrúkol manžel, čo mi je a či ho vôbec počúvam…”

Ak poznáš pojem syndróm vyhorenia, si v podstate úplne blízko. Burnout z angl. “vyhorenie” je stav dlhodobého.

• fyzického,
• emocionálneho
• a mentálneho vyčerpania.

Vzniká pôsobením nadmerného, dlhodobého a chronického stresu. Nie, nie je to stav, pri ktorom stačí dobrý 10-hodinový spánok a deň bez práce a leňošenia na gauči.

Je to stav, kedy ti nepomôže ani najluxusnejšia dovolenka, či obsluha samotného tureckého šejka v sexi prádle.

Je to stav, ktorý nekončí, násobí sa a berie si svoju najväčšiu daň. Tvoje zdravie…

Ďalšími prvkami, ktorými sa toto vyhorenie definuje, je pocit nekonečných povinností a nesplnených úloh. Je to pocit, že viac dávaš ako dostávaš a popritom, ako ide život a všetky povinnosti, už nestačí ani veľká regenerácia a dobrý spánok.

• zaspávaš a vstávaš unavená,
• ani po dlhšom odpočinku (dovolenke) sa necítiš byť “svoja”,
• najčastejšie sa viaže na stres a preťaženie a z neho môže ďalej prejsť až do depresie.

Je to najsilnejší varovný signál pre telo, ktorý nepípa pred koncom. Pípa vtedy, keď si už dávno za horizontom. No telo a myseľ sú múdre mašinky. Nevzdajú sa len tak jednoducho. Idú a idú, ťahajú ťa, držia, lebo veď – to nie je až tak zlé!

Zvládaš domácnosť, prácu, povinnosti, tlaky a názory spoločnosti, vnútené tlaky sociálnych sietí, zvládaš náklad rodiny, zvládaš požiadavky najbližších či kolegov. Zvládaš vlastné strachy a stresy, vlastné vnútorné boje, vlastné chyby i všetky vplyvy z každej svetovej strany.

Toto ťa možno zabolí, ale…

Zvládaš to všetko iba preto, že si to ty sama dovolila. Možno vedome, možno povahou. Možno z lásky a možno iba preto, že sa to tak má.

Ale vieš, čo je na tom najlepšie? Že vôbec nemusíš…

Stačí si len utriediť priority a zostaviť rebríček povinností podľa svojich potrieb a povinností. Doslovne, zoradiť si život tak, ako sa to páči tebe. Aby si bola spokojná a stotožnená s tým, ako žiješ a ako funguješ. Aby ti každé ráno prinášalo radosť a aby si každý večer zaspávala spokojná. Samozrejme, život nie je ideál a niekedy veci naozaj nejdú smerom, ako by sme chceli. No k burnoutu sa i cez silné prežívanie a pridávanie vážnosti problémom dokážeme dostať rýchlejšie. Preto i pohľad na svet a problémy je v konečnom dôsledku dosť kľúčový.

Uvedomenie si a pripustenie toho, že niečo nie je v poriadku, je základom každého problému. Nie je to zlyhanie, aj keď by sa ti to takto mohlo zdať. Je to otvorenie mysle a uvoľnenie napätia z tela von. Je to tak, ako to je.

“Je toho na mňa veľa a chcela som zvládnuť viac, než je na jedného človeka únosné.”

Až vtedy môžeš z tohto kolobehu vystúpiť a vykročiť za zmenou vpred.

Heslo “spomalím” nech je tvojím denným mottom. Nech sa deje, čo sa deje, pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Počká správa z práce, počká kamarátka, počkajú aj deti, ak to nie je naozaj neodbytné. Počká aj neporiadok a prádlo a počká aj každá povinnosť, o ktorej si myslíš, že sa nedá odložiť.

Povedala som si, že víkend je pre mňa na oddych. Zrušila som víkendovú prácu na PC i cvičenie. Cez týždeň som si nastavila pracovný čas na jednu dobu – nepreťahujem ju. Stalo sa mi, že som už bola tak vyčerpaná, že som skrátka neodviezla deti na krúžky a ostali sme spolu doma a strávili čas spolu. Snažila som sa im to vysvetliť, nebolo to jednoduché, ale večer som si uvedomila, koľko stresu a tlaku mi to ušetrilo, keďže pre 1 krúžok sa musí transportovať celá rodina.

Stalo sa mi, že som začala meškávať a to bola pre mňa kedysi jedna svätá ZÁSADA. Nechcem tým povedať, že je ok meškať na schôdzky, ale naučilo ma to triediť si čas a stretnutia tak, aby to bolo zvládnuteľné a bez stresu.

Nastavila som sa, že do postele si ľahnem hneď, ako uložím deti a pôjdem spať. Aj keď v kuchyni vybuchla bomba, spracujem to ráno. A takto som sa zamýšľala nad každučkou aktivitou, ktorú som počas dňa mala. Po dvoch týždňoch som mala naplánované dni úplne inak, ako som žila doposiaľ, a ono to začalo dávať zmysel. Bolo mi naozaj lepšie!

Ako si mohla čítať aj vyššie, bez prehodnotenia svojho času a toho, ako ho tráviš, to nepôjde. A ak to nezmeníš ty, nezmení to nikto. Lebo máš na to, aby si zmákla domácnosť, deti či všakovaké povinnosti. Chce to len hlavu a pätu, plánovanie a triedenie podľa priorít. Nezabudni, robíš to pre seba! Sadni a píš 🙂

Jedno z najväčších rozhodnutí a zmien v živote každého, kto sa to naučil. A ja sama ti poviem, že toto tvorilo 50 % úľavy mojich stresov. Myslela som si, že musím každému odpísať, vybaviť, vyriešiť, poradiť, pomôcť, prísť, previesť, pohľadať… a tak ďalej. Kým mi nedošlo, že ma to už zjedlo a že skrátka nemám silu každému vyhovieť. Toto nie je o odmietaní pomoci, je to o ochrane seba a svojich hraníc. Pokiaľ ti pomoc druhým neprekáža a urobíš to s radosťou, je to v poriadku.

Akonáhle ti ale pri otázke druhej strany prebehne hlavou myšlienka, či musím a potrebovala som skôr niečo pre seba – premýšľaj. Toto je dotyk tvojej hranice a čím skôr ukážeš, že sa cez ne druhým nepodarí prejsť, tým lepšie pre teba i pre nich. Samo okolie ťa bude vnímať inak, viac s rešpektom. Stačí krátka, jednoduchá odpoveď: “Teraz na to nemám priestor”, “Nemôžem, lebo mám iné plány”, “Mrzí ma to, dnes nemôžem” – pozor ale na prílišné ospravedlňovanie, lebo to samo v tebe môže vzbudzovať pocity viny. Nastav si hranicu: neurobím to, lebo skrátka nechcem a je to v poriadku, lebo to takto cítim ja a šetrím si energiu na iné veci.

Tak ako sa vždy vraví, že cvičenie je zdravé pre telo, pomáha i mysli. Vyplavovanie endorfínov zlepšuje náladu, aktivity na čerstvom vzduchu navyše uvoľňujú napätie o čosi viac. Nájdi spôsob pohybu a aktivity, ktoré ťa budú baviť. Zabiješ jednou ranou niekoľko múch.

A ak sa chceš cítiť ešte lepšie, dopraj si pravidelné masáže, kozmetičku či posedenie na pedikúre. Ak na to priestor nebudeš mať, postačí večerná skin care vlastnými rukami. Nájdi si čas, zapáľ v kúpeľni sviečku a uži si pár minút sama so sebou.

Alebo, čo tak čítanie dobrej knihy?

Nesnaž sa za každú cenu vystúpiť z tohto kolotoča sama. Nie je hanbou poprosiť o pomoc – dokonca je to dnes viac než len odvaha.

Vyrozprávaj sa kamoške či partnerovi, alebo komukoľvek, kde cítiš, že je to pre teba bezpečné. Povedz o tom, ako sa máš. Uvoľníš ventil napätia a možno spolu nájdete riešenie, ako sa postupne dostať k sebe späť. Ak je to osoba, ktorá ťa pozná, možno pohľad jej strany otvorí okná, cez ktoré ty nevidíš.

A ak to nestačí, rozhodne vyhľadaj odbornú pomoc. Nečakaj na zázrak, ani že sa to spraví samo. Ak cítiš, že vynakladáš maximálne úsilie k zmene a predsa to nejde – možno to naozaj chce názor nezainteresovanej osoby.

Nič z toho, čo sa ti deje, nie je hanba. Nie je dôvod cítiť sa previnilo ani ako zbabelec. Je to život, máš ho len jeden, a ak ho chceš prežiť naplno, si jediná, kto o to môže zabojovať a napraviť to, čo ti nesedí.

Vstaň, hlavu hore, nadýchni sa, usmej sa a vykroč vpred!

Netlač na seba. Nechci všetko hneď. Aj keď by to bolo naozaj skvelé.

Potrebuješ čas, priestor, pokoj a otvorenú myseľ.

Držím ti palce!

S láskou, Domi...