Blog

Sauna však nie je iba príjemný wellness rituál. Pobyt v teple predstavuje pre organizmus určitý tepelný stres, na ktorý reaguje srdce, cievy, pokožka aj termoregulačný systém. Práve tieto reakcie stoja za viacerými potenciálnymi benefitmi pravidelného saunovania.

Zároveň však okolo sauny koluje množstvo tvrdení – od „detoxikácie organizmu“ až po spaľovanie tuku či posilnenie imunity. Kde končí realita a začína marketing?

Keď vstúpime do horúceho prostredia, telo sa začne snažiť udržať svoju vnútornú teplotu v bezpečnom rozmedzí. Cievy v koži sa rozšíria, zvýši sa prekrvenie povrchu tela, zrýchli sa tep a spustí sa intenzívnejšie potenie. Pot, ktorý sa z pokožky odparuje, je jedným z hlavných mechanizmov, ktorými sa organizmus ochladzuje.

Saunovanie tak určitým spôsobom zaťažuje obehový systém podobne ako veľmi ľahká až mierna fyzická aktivita, hoci sauna cvičenie samozrejme nenahrádza. Výskumy pri tradičnej fínskej saune ukazujú zvýšenie tepovej frekvencie a zmeny krvného tlaku a prekrvenia počas pobytu v teple.

Práve preto sa po saune môžeme cítiť príjemne uvoľnene – ale zároveň aj unavene, smädne či mierne ospalo.

Nie každá sauna funguje rovnako. Rozdiely sú najmä v teplote, vlhkosti a spôsobe, akým sa telo zohrieva.

• Fínska sauna

Klasika, ktorú si väčšina z nás predstaví pod slovom sauna. Vzduch býva veľmi horúci a relatívne suchý. Typické teploty sa pohybujú približne medzi 70 až 100 °C, pričom vlhkosť je nízka. Pri tradičnej fínskej saune sa môže občas poliať rozpálený kameň vodou, čím sa na krátky čas zvýši vlhkosť vzduchu. Práve fínska sauna je zároveň najlepšie preskúmaným typom saunovania.

• Parná sauna alebo parný kúpeľ

Tu je situácia takmer opačná. Teplota býva nižšia, približne okolo 40–50 °C, no vlhkosť vzduchu sa môže blížiť k 100 %. Preto môže byť parná sauna subjektívne veľmi intenzívna, aj keď teplomer ukazuje podstatne menej než vo fínskej saune. Vlhký vzduch býva príjemný najmä ľuďom, ktorým suché horúce prostredie nevyhovuje.

•  Infra sauna

Infra sauna používa infračervené žiarenie a zvyčajne funguje pri nižších teplotách, približne 40–60 °C. Pre ľudí, ktorí nezvládajú veľmi vysokú teplotu klasickej sauny, môže byť príjemnejšia.

• Bio sauna alebo sanárium

Ide o akýsi kompromis medzi klasickou a parnou saunou. Teplota býva nižšia než vo fínskej saune a vlhkosť vyššia. Pre začiatočníkov alebo ľudí, ktorí zle tolerujú extrémne teplo, môže byť veľmi príjemnou alternatívou.

• Ruská baňa

Tradičná ruská sauna kombinuje pomerne vysokú teplotu s vyššou vlhkosťou. Typické sú aj brezové či dubové vetvičky – tzv. veniky –, ktorými sa podporuje cirkulácia horúceho vzduchu okolo tela.

A čo soľná sauna?

• Tu je dobré rozlišovať medzi saunovaním a haloterapiou. Prítomnosť soľných tehál v miestnosti automaticky neznamená, že dostávame špeciálnu „liečebnú dávku soli“. Zdravotné tvrdenia o soľných saunách preto treba brať s rezervou.

Tu prichádza najzaujímavejšia časť. 😊 Výskum saunovania je sľubný, ale zároveň má svoje limity. Mnohé známe výsledky pochádzajú z dlhodobých pozorovacích štúdií vo Fínsku. Takéto štúdie dokážu ukázať súvislosť, nie však dokázať, že sauna bola priamo príčinou lepšieho zdravia.

Novšie analýzy randomizovaných štúdií navyše ukazujú, že pri viacerých kardiometabolických parametroch zatiaľ nie sú výsledky úplne jednoznačné.

Toto je pravdepodobne najzaujímavejšia a zároveň najlepšie preskúmaná oblasť. Teplo spôsobuje rozšírenie ciev a zvyšuje prietok krvi. Srdce začne biť rýchlejšie a celý obehový systém sa musí prispôsobiť zvýšenej teplote.

Dlhodobé fínske štúdie našli súvislosť medzi častejším saunovaním a nižším rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia. Jedna veľká prospektívna štúdia sledovala 1 688 mužov a žien približne 15 rokov a pozorovala nižšiu kardiovaskulárnu úmrtnosť pri častejšom saunovaní. Stále však ide o asociáciu, nie dôkaz, že samotná sauna riziko spôsobila alebo znížila.

Sauna teda môže byť príjemným doplnkom zdravého životného štýlu, ale nenahrádza pohyb, vyváženú stravu, spánok ani liečbu vysokého krvného tlaku či iného ochorenia.