„Partnera si vyberáme podľa svojho rodiča.“
„Čo nám chýbalo v detstve, hľadáme neskôr vo vzťahu.“
„Láska dokáže vyliečiť staré zranenia.“
Podobné tvrdenia dnes často čítame na sociálnych sieťach. Znejú jednoducho, no partnerské vzťahy také jednoduché nie sú. Nie vždy si vyberáme „kópiu“ matky alebo otca. Nie vždy partner dokáže naplniť to, čo sme ako deti nedostali. A hoci láskavý vzťah môže byť pre človeka veľmi liečivou skúsenosťou, nemôže niesť všetko, čo patrí do odbornej pomoci alebo hlbšej práce so sebou.
Budeme hovoriť o výbere partnera, vzťahovej väzbe, strachu z opustenia, potrebe kontroly, opakujúcich sa konfliktoch aj o tom, prečo sa niekedy vo vzťahu správame spôsobmi, ktorým samy nerozumieme.
Tento rozhovor nie je o hľadaní vinníka v rodičoch ani v partnerovi. Je o tom, ako lepšie pochopiť vlastné vzorce. Lebo niekedy v hádke nereagujeme len na to, čo partner práve povedal. Reagujeme aj na pocit, ktorý v nás už kedysi dávno zostal.
Často sa hovorí, že detstvo ovplyvňuje náš výber partnera. Ako sa to deje v praxi? Naozaj si v partneroch hľadáme niečo známe z primárnej rodiny?
Naši rodičia sú naše prvé relevantné vzory - vzor muža a ženy. V detstve sa učíme, ako naši rodičia komunikujú, ako sa k sebe správajú, ako riešia konflikty a podobne. Toto je pre nás známe a predvídateľné. Nevedome tento pocit v dospelom vzťahu hľadáme. A žiaľ, nemusí to byť príjemné. Ale to je to, čo poznáme.
Je pravda, že si niekedy nevedome vyberáme partnera, pri ktorom sa opakuje podobný pocit, aký sme zažívali v detstve, napríklad neistota, odmietnutie, boj o pozornosť alebo potreba zaslúžiť si lásku?
Presne toto sa deje na nevedomej úrovni. Častokrát pozorujem, ako tento pocit ľudia vyhľadávajú celý život. Preto sa stáva, že aj keď jeden vzťah stroskotá, ten druhý a tretí je principiálne veľmi podobný.
Mgr. Peter Sunyík
Mnoho ľudí nechce vo vzťahu opakovať model svojich rodičov. Prečo sa aj napriek tomu často pristihneme, že reagujeme podobne ako mama alebo otec?
Často sa snažíme nebyť ako naši rodičia. A práve tým môžeme nevedome zostať posilnení ich vzorcom. Dieťa pozoruje a nasáva všetko, čo sa medzi rodičmi deje. Postupne si to ukladá ako normu. Takto má vyzerať normálny vzťah. V strese sa vraciame k automatickým reakciám. Čiže náš mozog siahne po najstaršom spôsobe reagovania, aký sa naučil. A vtedy si uvedomíme: "preboha, presne toto robila moja mama."
Ako môže vzťahová väzba ovplyvňovať partnerský život? Často sa hovorí, že človek s úzkostnou väzbou si pritiahne niekoho s vyhýbavou väzbou. Je to tak?
Milujem poctivé veci, nechávam sa inšpirovať šikovnými ľuďmi a bavím sa knižkami, varením a ďalšími maličkosťami, ktoré prináša každý deň. Robím veci, ktoré mi prinášajú radosť a tie zvyšné obmedzujem na minimum. Som veľký fanúšik dobrého jedla, kvalitných potravín, pozitívneho myslenia a všetkého zdravého. A myšlienky z týchto oblastí budem s vami rada zdieľať.