„Liečba už skončila, tak prečo ma telo stále bolí?“
„Prečo mám pocit, že ma niečo ťahá v hrudníku alebo v oblasti panvy?“
„Prečo sa neviem hýbať tak ako predtým, aj keď sú výsledky v poriadku?“
O tomto stave sa pritom hovorí oveľa menej, než by bolo potrebné. Ženy často netušia, že ich bolesti, pocit stiahnutia, obmedzený pohyb alebo napätie môžu súvisieť práve s následkami rádioterapie.
Čo je radiation fibrosis syndróm?
Radiation fibrosis syndróm vzniká ako následok ožarovania. Rádioterapia je veľmi dôležitou súčasťou liečby mnohých onkologických ochorení a často zachraňuje život. Popri ničení nádorových buniek však zasiahnuje aj zdravé tkanivá v okolí. Telo následne reaguje procesom hojenia, pri ktorom sa tvorí väzivo a tkanivá sa sťahujú. Ak je však tejto reakcie príliš veľa, tkanivo začne tvrdnúť, stráca pružnosť a prirodzenú schopnosť pohybu.
Nie je to len problém kože alebo jazvy na povrchu. Fibróza môže zasahovať svaly, fascie, nervy, lymfatický systém aj hlbšie štruktúry tela. A práve preto sa symptómy môžu objaviť aj mesiace či roky po liečbe.
Niektoré ženy opisujú, že ich telo je akoby neustále v napätí. Iné majú pocit, že sa nevedia poriadne nadýchnuť alebo sa im zmenilo držanie tela. Mnohé sa začnú pohybovať opatrnejšie, pretože ich telo „už nepustí“ do pohybu tak ako kedysi.
Čo sa deje s prsníkom pri ožarovaní?
Po liečbe rakoviny prsníka sa fibróza môže objaviť v oblasti prsníka, jazvy, podpazušia, hrudníka alebo ramena. Často sa postupne začne meniť pohyblivosť celej hornej polovice tela.
Ženy veľmi často hovoria:
- „Neviem poriadne zdvihnúť ruku.“
- „Pri natiahnutí cítim silný ťah.“
- „Rameno je stále stuhnuté.“
- „Mám pocit, akoby som bola skrivená na jednu stranu.“
A dáva to zmysel. Ak sa tkanivá po ožarovaní stávajú menej elastické, telo si začne vytvárať ochranné mechanizmy. Menej rotuje hrudník, rameno sa začne pohybovať inak, mení sa dýchanie aj držanie tela. Postupne môže vzniknúť bolesť, únava alebo obmedzenie pohybu.
Fibróza po gynekologických ochoreniach a ožarovaní malej panvy
Oveľa menej sa hovorí o ženách po ožarovaní malej panvy. A pritom práve tam môže mať fibróza obrovský dopad na každodenný život.
Mnohé ženy po liečbe gynekologických ochorení pociťujú:
- tlak alebo napätie v panve
- bolesti pri sedení
- bolesti krížovproblémy s močovým mechúrom
- zápchu
- bolestivý pohlavný stykalebo pocit, akoby bola panva neustále „stiahnutá“
A veľmi často si myslia, že je to normálne. Že telo po takej náročnej liečbe už jednoducho musí bolieť. Ale nie vždy je to niečo, čo treba len pasívne vydržať.
Fibróza totiž môže ovplyvniť elasticitu panvových tkanív, svalov aj nervového systému. Telo následne reaguje zvýšeným napätím a ochrannými mechanizmami.
Niektoré ženy sa preto začnú báť pohybu alebo intimity. Iné sa prestanú športovať, pretože majú pocit, že ich telo „už nezvláda to, čo kedysi“.
Ako s týmito tkanivami pracovať?
Práve tu má veľký význam fyzioterapia a správne vedený pohyb.
Fibróza síce nie je proces, ktorý vieme úplne odstrániť, ale vieme veľmi výrazne ovplyvniť to, ako sa žena vo svojom tele cíti. Vieme pracovať s pohyblivosťou tkanív, bolesťou, dýchaním, držaním tela aj funkciou svalov. A čo je najdôležitejšie – pohyb môže telu pomôcť znovu nájsť pocit bezpečia.
nástrojov pri práci s fibrózou. Veľký význam majú jemné mobilizačné cvičenia. Ich cieľom nie je výkon, ale návrat elasticity a pohyblivosti do oblastí, ktoré zostali stuhnuté.
Môže ísť napríklad o:
- mobilitu hrudníka
- rotácie chrbtice
- jemné otváranie hrudníka
- pohyb ramena nad hlavu
- mobilitu panvy
- či dychové cvičenia
Tkanivá po ožarovaní totiž potrebujú pravidelný pohybový podnet. Keď sa telo prestane hýbať zo strachu alebo bolesti, fibróza môže progresovať ešte viac. Pýtate sa, či je vhodný napríklad aj silový tréning? Áno, silový tréning môže byť po onkologickej liečbe veľmi prospešný. Nie preto, aby žena podávala maximálny športový výkon. Ale preto, aby telo znovu získalo silu, stabilitu a dôveru v pohyb.
Výskumy ukazujú, že primerané silové cvičenie môže zlepšiť kvalitu života, znížiť únavu a podporiť svalovú hmotu. Nemusí ísť o nič extrémne. Často úplne stačí cvičenie s vlastnou váhou, gumami alebo ľahkými činkami.
Pohyb po rakovine nie je luxus
Dnes už vieme, že rehabilitácia po onkologickej liečbe nie je len „doplnok“. Je to dôležitá súčasť návratu ku kvalitnému životu. Organizácie ako World Health Organization či American College of Sports Medicine odporúčajú pravidelný pohyb aj počas a po onkologickej liečbe. Pohyb totiž neovplyvňuje len svaly, ale aj únavu, psychiku, bolesť a celkové fungovanie organizmu.
Mnohé ženy po ožarovaní žijú s bolesťou, napätím alebo pocitom stuhnutosti v tichosti. Myslia si, že je normálne cítiť sa po liečbe „inak“. Že telo už nikdy nebude fungovať tak ako predtým. Ale telo po onkologickej liečbe nepotrebuje len prežiť. Potrebuje sa znovu naučiť hýbať, dýchať a fungovať bez neustáleho strachu a napätia.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Vyštudovala som magisterský odbor fyzioterapie na UCM v Trnave a základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM). Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, pričom kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu a pooperačné stavy v oblasti brušnej steny. Významnú časť mojej expertízy tvorí špecializovaná fyzioterapia pre ženy. Primárne sa venujem pacientkam s diagnózou karcinómu prsníka, ženám po preventívnej mastektómii a taktiež ženám, ktoré trpia endometriózou. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Svoje vzdelanie si neustále rozširujem absolvovaním odborných kurzov a certifikácií: Fyzioterapia u žien s karcinómom prsníka (Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor) Pohybová terapia pri karcinóme prsníka (Pink Ribbon) Viscerálna manipulácia: brušná dutina (The Barral Institute) Viscerovertebrálne vzťahy a ich využitie v klinickej praxi (PhDr. Petr Bitnar) Diferenciálna diagnostika a terapia stability driekovej chrbtice a panvy (Mgr. Peter Obžera) Diagnostika a terapia funkčných porúch hybného systému Kineziotaping (Reha-In) BPP (Bazálne programy a podprogramy) – koncept podľa Čápovej (Jarmila Čápová) SM Systém 1A, 1B, 1C, 1D (MUDr. Richard Smíšek) Viac o mne nájdeš na mojich stránkach https://www.zatjess.sk/sluzby