Keď žena počuje diagnózu rakoviny a následne slovo chemoterapia, často sa jej v hlave objaví jediná predstava — únava, nevoľnosť, slabosť a obdobie, ktoré treba jednoducho „prežiť“. A úprimne?
Lenže práve tu prichádza niečo veľmi zaujímavé. Dnes už máme množstvo výskumov, ktoré ukazujú, že správne nastavený pohyb môže počas chemoterapie výrazne pomôcť zmierniť vedľajšie účinky liečby a zlepšiť kvalitu života. Nie preto, že by pohyb „liečil rakovinu“. Ale preto, že pomáha telu zvládať liečbu efektívnejšie. Preto sa poďme spoločne pozriem na to, ako dokáže pohyb naozaj pomáhať.
Čo je vlastne chemoterapia a čo robí s našim telom?
Chemoterapia je typ liečby, ktorý sa používa pri onkologických ochoreniach na ničenie rakovinových buniek. Funguje tak, že pomocou liekov zasahuje bunky, ktoré sa veľmi rýchlo delia. A práve to je typické pre nádorové bunky — rastú a množia sa nekontrolovane.
Cieľom sú nádorové bunky, no problém je, že v tele máme aj zdravé bunky, ktoré sa obnovujú rýchlo — napríklad bunky vlasových folikulov, tráviaceho traktu či niektoré bunky imunitného systému. A práve preto sa počas liečby objavujú vedľajšie účinky.
Telo zrazu nemá rovnakú energiu ako predtým. Môže sa objaviť:
- extrémna únava
- slabosť
- bolesti svalov
- zadýchavanie
- strata kondície
- problémy so spánkom
- úzkosť alebo psychické vyčerpanie
- nevoľnosť
Prečo môže neaktivita únavu ešte zhoršiť?
Keď je človek unavený, automaticky chce oddychovať. A oddych je počas liečby nesmierne dôležitý. Ale čo sa stane, ak sa telo prestane hýbať úplne?
Svaly začnú slabnúť. Kondícia sa znižuje. Človek sa rýchlejšie zadýcha aj pri bežných aktivitách. A telo začne spotrebovávať viac energie aj na úplne obyčajné fungovanie.
Nie je potom paradoxné, že niekedy môže práve jemný pohyb pomôcť únavu znižovať?
Pravidelný pohyb totiž:
- podporuje cirkuláciu krvi
- pomáha svalom fungovať efektívnejšie
- zlepšuje okysličenie tkanív
- podporuje nervový systém
- pomáha telu lepšie hospodáriť s energiou
Inými slovami — telo sa učí fungovať efektívnejšie aj počas záťaže.
Čo robiť, ak nemáte počas chemoterapie silu cvičiť?
To čo je veľmi dôležité k tejto téme povedať:
- Pohyb počas chemoterapie neznamená automaticky intenzívny tréning.
- Neznamená hodinu vo fitku.
- Neznamená podávať výkon.
- Neznamená „prekonať sa“.
Čo hovoria výskumy? Pozrime sa na známu PACES štúdiu
Jednou zo známejších štúdií v tejto oblasti je tzv. PACES, (Effect of Low-Intensity Physical Activity and Moderate- to High-Intensity Physical Exercise During Adjuvant Chemotherapy on Physical Fitness, Fatigue, and Chemotherapy Completion Rates: Results of the PACES Randomized Clinical Trial. J Clin Oncol. 2015), ktorá sledovala ženy s rakovinou prsníka počas chemoterapie. Vedcov zaujímala jednoduchá otázka:
Ženy rozdelili do troch skupín. Prvá skupina dostávala iba štandardnú starostlivosť bez pohybového programu. Druhá skupina mala odporúčaný pravidelný jemný pohyb — hlavne každodennú chôdzu a bežnú fyzickú aktivitu. Tretia skupina absolvovala kombináciu aeróbneho a silového tréningu pod dohľadom odborníkov.
A výsledky? Ženy, ktoré sa pravidelne hýbali:
- mali menšiu únavu
- lepšie si udržali svalovú silu
- zvládali viac denných aktivít
- mali lepšiu kondíciu
- cítili sa fyzicky lepšie
- vrátili sa rýchlejšie do práce
A čo je dôležité — benefit nemali len ženy, ktoré cvičili intenzívnejšie. Veľký efekt mala aj obyčajná pravidelná chôdza. Nie je fascinujúce, že niečo tak jednoduché môže mať na telo počas liečby taký význam?
Pohyb nepomáha len telu. Pomáha aj psychike…
Chemoterapia predstavuje pre telo veľkú záťaž – nielen po psychickej stránke, ale aj fyzicky. Počas liečby často dochádza k úbytku svalovej hmoty, poklesu sily, väčšej únave či zníženej schopnosti vykonávať bežné denné aktivity. Práve preto je udržiavanie svalov počas onkologickej liečby mimoriadne dôležité.
Svaly totiž nie sú len „o pohybe“ – ovplyvňujú metabolizmus, imunitný systém, regeneráciu aj celkovú kvalitu života. Pacienti, ktorí si dokážu udržať čo najviac svalovej hmoty a pravidelne sa hýbu, často lepšie tolerujú liečbu, majú viac energie a rýchlejšie sa vracajú k bežnému fungovaniu.
Ako často sa mám hýbať a cvičiť?
Aktuálne odporúčania hovoria, že onkologickí pacienti by sa mali – ak im to zdravotný stav dovolí – hýbať pravidelne. Ideálne aspoň 150 minút týždenne v strednej intenzite (napríklad rýchlejšia chôdza, bicykel či plávanie) a 2–3× týždenne zaradiť aj silové cvičenie.
Nemusí ísť o náročný tréning – dôležitá je pravidelnosť a prispôsobenie pohybu aktuálnemu stavu človeka. Aj krátka prechádzka alebo jemné cvičenie môže mať veľký význam.
Na záver je dôležité povedať, že pohyb počas chemoterapie nie je o výkone ani o „dokonalom cvičení“. Je o podpore tela v náročnom období. Každý krok, každé jemné posilnenie či chvíľa pohybu sa počíta. Telo počas liečby potrebuje čo najviac podpory – a pohyb môže byť jednou z najúčinnejších a zároveň najprirodzenejších foriem pomoci.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Vyštudovala som magisterský odbor fyzioterapie na UCM v Trnave a základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM). Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, pričom kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu a pooperačné stavy v oblasti brušnej steny. Významnú časť mojej expertízy tvorí špecializovaná fyzioterapia pre ženy. Primárne sa venujem pacientkam s diagnózou karcinómu prsníka, ženám po preventívnej mastektómii a taktiež ženám, ktoré trpia endometriózou. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Svoje vzdelanie si neustále rozširujem absolvovaním odborných kurzov a certifikácií: Fyzioterapia u žien s karcinómom prsníka (Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor) Pohybová terapia pri karcinóme prsníka (Pink Ribbon) Viscerálna manipulácia: brušná dutina (The Barral Institute) Viscerovertebrálne vzťahy a ich využitie v klinickej praxi (PhDr. Petr Bitnar) Diferenciálna diagnostika a terapia stability driekovej chrbtice a panvy (Mgr. Peter Obžera) Diagnostika a terapia funkčných porúch hybného systému Kineziotaping (Reha-In) BPP (Bazálne programy a podprogramy) – koncept podľa Čápovej (Jarmila Čápová) SM Systém 1A, 1B, 1C, 1D (MUDr. Richard Smíšek) Viac o mne nájdeš na mojich stránkach https://www.zatjess.sk/sluzby