Blog

Naše chodidlo je úžasná „architektúra“. Skladá sa z 26 kostí, ktoré sú spojené kĺbmi, väzmi a obalené svalmi. Vďaka nim sa vytvárajú klenby chodidla – pozdĺžna (vnútorná) a priečna. Tieto klenby fungujú ako tlmiče nárazov pri chôdzi, stoji či behu a umožňujú, aby sa sila z chodidla správne prenášala vyššie – do kolien, bedier a chrbtice.

Na stabilite klenby sa podieľajú najmä:

• m. tibialis posterior (zadný holenný sval) – hlavný „architekt“ vnútornej klenby
• m. tibialis anterior (predný holenný sval) – pomáha zdvíhať vnútorný okraj chodidla
• svaly lýtka a plantárne svaly chodidla – malé svaly pod prstami a v strede chodidla, ktoré sú často oslabené
• zaraďujeme sem aj väzy, fascie (napríklad tzv. plantárna fascia) ktoré poskytujú pasívnu oporu

Keď tieto štruktúry nepracujú optimálne, klenba sa postupne „stráca“ a vzniká plochonožie.

V praxi je dôležité odlíšiť tieto 2 stavy. Funkčné plochonožie znamená, že noha má potenciál vytvoriť klenbu – napríklad keď sa postavíte na špičky, klenba sa objaví. Problém je skôr vo svaloch, ktoré nedokážu chodidlo aktívne stabilizovať.

Štrukturálne plochonožie vzniká, keď je samotná kostná stavba zmenená. Klenba sa nevytvorí ani pri odľahčení, pretože kosti a kĺby sú prestavané. Tento stav je v mnohých prípadoch vidieť aj na RTG snímku a sú prípady, kedy sa rieši chirurgickým zákrokom.

V praxi sa často stretávame s funkčným plochonožím, ktoré je dôsledkom svalovej slabosti, dlhodobého preťaženia, či hypermobilitou. Poďme sa však pozrieť bližšie, čo všetko ho teda vie spôsobiť.

Naša klenba sa nedrží len vďaka väzom – jej najväčšími „strážcami“ sú svaly. Ak sú oslabené alebo nepracujú správne, klenba sa postupne prepadáva a vzniká funkčné plochonožie. Klenba nemá aktívnu oporu → chodidlo sa preťažuje na vnútornej hrane.

Objavuje sa únava nôh, ťažoba po dlhom státí či chôdzi.

Drobná svalovina chodidla sa stáva „lenivou“ – noha prestáva reagovať na zmenu povrchu a stráca pružnosť. Následne trpí aj členok, koleno a bedro, ktoré musia „zachraňovať“ stratenú stabilitu (primárne pri zvýšenej záťaži/únave).

Nepanikárme: oslabené svaly sú často prvý krok k plochonožiu. Našťastie, na rozdiel od štrukturálnych zmien kostí, s nimi vieme pracovať – posilniť ich, prebudiť a naučiť opäť aktívne chrániť našu klenbu.

Hypermobilita znamená, že kĺby a väzy sú voľnejšie, než je bežné. Niektorí ľudia to berú ako dar – sú flexibilní, dokážu sa viac ohnúť či natiahnuť. No práve voľnosť väzov má aj svoju tienistú stránku.

Väzy v chodidle slúžia ako „pasívne lano“, ktoré drží klenbu. Ak sú priveľmi elastické, klenba má menšiu oporu a ľahšie sa prepadáva.

Svaly musia pracovať viac, aby nahradili túto pasívnu oporu. Ak však nie sú dostatočne silné alebo sa rýchlo unavia, noha sa stáva menej stabilnou a plochonožie sa zhoršuje.

Hypermobilita preto často znamená funkčné plochonožie, ktoré je možné ovplyvniť cvičením – posilnením svalov chodidla, lýtka a súčasne aj stabilizátorov bedra.

U hypermobilných ľudí sa oplatí dbať na pravidelnú aktiváciu svalov – krátko, ale často. Nestačí jedno cvičenie do týždňa, pretože väzy stále „pustia“ chodidlo do voľnosti.

Valgozita päty znamená, že pätová kosť sa nakláňa smerom dovnútra. Keď sa päta vychýli dovnútra, vnútorná časť chodidla je viac zaťažená, klenba sa znižuje a chodidlo sa prepadáva.

Tento stav má priamy vplyv na koleno, ktoré sa následne tiež stáča dovnútra. Tak vzniká typické „X postavenie nôh“.

Valgozita môže byť dôsledok aj príčina plochonožia – ak je päta zle postavená, klenba sa časom zrúti; ak sa zrúti klenba, päta sa nakloní. Často teda ide o začarovaný kruh.

Preto je pri terapii dôležité kombinovať prácu s chodidlom aj so stabilitou panvy a bedier, pretože práve silné sedacie svaly dokážu brániť tomu, aby stehno aj koleno padali dovnútra a nezaťažovali pätu nesprávne. Vždy je potrebné, aby sme sa na tento problém pozerali komplexne.

- Nadváha alebo rýchly nárast hmotnosti

Vyššia záťaž na klenbu môže urýchliť jej prepadnutie, najmä ak už existuje svalová slabosť alebo hypermobilita.

- Genetika a rodinné predispozície

Ak má niekto z rodičov výrazné plochonožie alebo voľnejšie väzy, je väčšia šanca, že sa podobný problém prejaví aj u dieťaťa.

- Tehotenstvo a hormonálne zmeny

Hormonálne vplyvy uvoľňujú väzy v tele ženy, vrátane tých v chodidle. V kombinácii s vyššou hmotnosťou počas tehotenstva to môže viesť k oslabeniu klenby.

- Úrazy alebo ochorenia

Poranenia členkov, zlomeniny v oblasti nohy či neurologické ochorenia (napr. postihnutie nervov ovládajúcich svaly) môžu byť spúšťačom vzniku plochonožia.

Plochonožie je viac než len „plochá noha“ – je to stav, ktorý ovplyvňuje celé naše telo. Pri jeho vzniku zohrávajú rolu viaceré faktory: oslabené svaly, voľné väzy pri hypermobilite, nesprávne postavenie päty či nadmerná záťaž. Preto sa pri riešení nikdy nepozeráme len na chodidlo, ale na celý reťazec od bedier až po členky.

U malých detí je plochá noha bežná, pretože chodidlo má tukový vankúšik, ktorý klenbu prekrýva. Pozdĺžna klenba sa začína formovať okolo 4. roku a môže sa vyvíjať až do 6–7 rokov. Dovtedy nie je dôvod na paniku, pokiaľ dieťa nemá bolesti a pri postavení na špičky sa klenba objaví. Pokiaľ by sa vám však zdalo, že vaše dieťa ma výraznejšie padnuté členky smerom dovnútra, či po 6. roku mu klenba stále chýba, trpí bolesťami či výraznou únavou nôh, je vhodné vyhľadať fyzioterapeuta alebo ortopéda kľudnej aj skôr.