Príbeh o tom, ako sa Peťka rozhodla zmeniť niečo vo svojom živote, je naozaj krásny 😊. Je jedným z tých, ktorý sa začal vďaka karanténe. Sme vážne radi, že naše žienky vo všetkom negatívnom našli niečo pozitívne, ako napríklad v tomto prípade, našli Fitshaker a začali s nami cvičiť. V prípade Peťky sa to skončilo úžasnými výsledkami, veď posúďte sami.
Ako sa začala vaša cesta s Fitshakerom? Pamätáte si na ten pocit, keď ste odcvičili prvé videjko?
Asi sa trošku „rozkecám“, ale celé sa to začalo tak, že minulý rok počas prvej vlny pandémie, keď sme ostali všetci doma, som, samozrejme, ostala aj ja doma s deťmi. A keďže som mala strach (najmä o syna), tak ozaj sme nikam nechodili a boli sme tak max. na dvore, príp. pred domom – čiže žiadny extra pohyb.
Do toho nejaké osobné problémy, ktoré sa ťahali ešte z predchádzajúceho roku (žiaľ, nie každý zo stresu chudne), a, samozrejme, sladkosti, v lete zmrzlinky a podobné hlúposti – a tá váha pekne pomaličky stúpala a stúpala. Pohľad do zrkadla bol ozaj nič moc. Všetko oblečenie sa akosi zmenšilo (a sušičkou to nebolo).
Deti (vtedy 6 r. a 3 r.) mi začali odrazu rozprávať – „mama, máš veľký zadok“, prípadne – „mama, máš tučné brucho“.
Tak som začala uvažovať, že asi by som s „tým“ (telom) ozaj mala niečo spraviť. Ale čo? Fitneská pozatvárané, s behom kamoška ozaj nie som. Motivačne som si kúpila aj legíny, tričko a podprsenku na cvičenie, no odcvičila som 1x – asi nemusím vravieť, že som sa nevedela min. 3 dni hýbať. Tak som to zas odsunula, ako sa vraví, na vedľajšiu koľaj.
Samu seba som presviedčala, že veď mám 2 deti, najmladšia už tiež nie som, štíhla som aj tak nikdy nebola.
Aj som si zakúpila jeden cvičiaci program (nie Fitshaker) – ale ani jedno video som nedocvičila. A tak plynul čas a ja som žila v tele, v ktorom sa mi nepáčilo, nebola som spokojná a najmä som začínala pociťovať, že nevládzem, a už aj pri menšej námahe som sa zadýchala.
Na Vianoce mi Ježiško priniesol, čo som si prosila – smart hodinky. A tie ma nejako rozhýbali – začala som chodiť aspoň na prechádzky. Veď to poznáte – ikonka, že sa máte hýbať. A potom – počet krokov. A keďže som tak trochu súťaživý typ, tak som proste musela dosiahnuť aspoň tie prednastavené ciele. Možno trochu šialené, že v podstate ma hodiny prinútili hýbať sa.
A potom mi na FB začal akosi častejšie vyskakovať Fitshaker a jeho Novoročná výzva 2021. Začínala sa 11. 1., ja som si zaplatila 10. 1. večer členstvo – rovno na 3 mesiace, že veď možno vydržím (ak nie, nebola to až taká strašná suma, z ktorej by som sa zbláznila – aj preto Fitshaker zbožňujem, lebo nijako nezaťaží peňaženku).
11. 1. ráno ma priateľ odfotil – nech viem, ako som vyzerala, keď som začala.
A tu sa dostávame k otázke, či si pamätám ten pocit, keď som odcvičila prvé video – ÁNO, pamätám, bola to tabata s Matejom a myslela som, že zomriem. Nesrandujem! Bol utorok a ja som ešte v piatok nevedela poriadne chodiť (aj som si pofňukala, že už nikdy asi nebudem vedieť normálne chodiť).
Ale napriek tomu som cvičila a chodila ďalej na prechádzky (pozdravujem všetkých, ktorí boli so mnou na prechádzke a ktorých som stretla a moja chôdza im vyčarila úsmev na tvári – ja som fakt nevedela ani pokrčiť kolená poriadne). A to bola prvá a zároveň aj posledná svalovica.
Makala som každý deň. Väčšinou večer, ale sobotné HIIT-ko som musela ráno, lebo by som to neodcvičila. Akože klobúk dolu pred Olinkou – dodnes mám pred ňou veľký rešpekt a fakt obdivujem všetkých, ktorí to s ňou dajú ľavou zadnou.
Samozrejme, nebudem si nahovárať, že to bolo len úžasné. Poplakala som si. Aj niekoľkokrát. Počas cvičenia. Mala som myšlienky s tým seknúť. Ale zároveň som si chcela dokázať, že to zvládnem. A teda nielen sebe, ale aj svojim deťom a partnerovi.
Po skončení výzvy ma priateľ opäť odfotil – a vtedy to prišlo! Ten pocit, že som to dokázala! Bola som na seba hrdá, že som to nevzdala. Tie porovnávacie fotky mi otvorili oči. A už som vedela, že tak ako na prvej foto z 11. 1. už viac vyzerať (a cítiť sa) nechcem.
Musíme uznať, že vyzeráte úžasne, Peťka 😊. Ako sa cítite v novom, o 10 kíl ľahšom tele?
Ďakujem veľmi pekne. Cítim sa omnoho lepšie. Nemôžem tvrdiť, že skvele, keďže spokojná ešte nie som (ale ktorá žena je so sebou spokojná, však 😆?). Oveľa viac vládzem, nezadýchavam sa pri čo i len menšom pohybe. Som obratnejšia.
Presne ako v otázke – cítim sa ľahšie.
Ako vyzerá váš tréning s Fitshakerom? Aké programy ste si zvolili a prečo 😊?
V lete som cvičila kedykoľvek počas dňa – ako mi to vyšlo. Ale cez rok podľa toho, ako som pracovala (som učiteľka v MŠ) – ak som šla na rannú zmenu, cvičila som, keď som prišla domov z práce. Keď som šla na poobednú zmenu, tak ráno. Samozrejme, boli dni, keď mi to jednoducho nevyšlo a cvičila som až večer.
Po skončení Novoročnej výzvy 2021 som nabehla na Plavkovú výzvu 2020 a po nej plynule na Plavkovú výzvu 2021. Po nej som si dala v lete trošku oddych, takže mám navolený program SixPack – keďže bruško je moja kritická partia, a teda potrebujem spevniť, po vašom, core. A k tomu, samozrejme, prechádzky, bicykel (väčšinou s 15-kilovým závažím – mojou dcérkou), začala som aj s plávaním.
Ako vyzerá vaša strava? Máte aj nejaké neresti, ktorým neviete odolať 😊?
Strava. To je tiež kapitola sama osebe. Bez zmeny stravy to jednoducho nejde. Aj som uvažovala, že si dám vypracovať jedálniček od profesionála. Nakoniec som však išla na to sama.
Veľa som čítala. Aj videá o strave z Fitshakeru mi pomohli. Prvé 2 mesiace som nejedla pečivo, len rôzne „polystyrény“ – čo som neskôr tiež prestala, keďže som si načítala, že v podstate to nie je omnoho zdravšie než pečivo. Tak som pridala pečivo kváskové, celozrnné, viaczrnné. Okrem bieleho (priznávam, raz alebo dvakrát som neodolala a dala som si čerstvý voňavý rožok z bielej múky).
Zaradila som veľa, veľa čerstvej zeleniny – držala som sa toho, že pol taniera musí byť zelenina, k tomu bielkoviny a trošku sacharidov.
Vyradila som zo stravy úplne alkohol, ochutené sladké vody. Začala som piť len vodu, zo začiatku s citrónom, potom už bez. A najmä som začala piť viac. Keďže predtým som vypila tak pohár, max. dva za deň, čo je pre dospelého človeka naozaj žalostne málo.
Pomohli mi aj kalorické tabuľky, používala som ich asi 2,5 mesiaca. Obmedzila (ale nevyradila) som sladkosti. Dodnes je to moja najväčšia slabosť. No a v lete – zmrzlina, nanuky (už nech je zima :-D!) Ak by som ich nejedla, určite by boli výsledky lepšie. Žiaľ, neviem tak oklamať mozog, že si dám niečo iné, zdravšie (napr. melón) a tak zaženiem tú chuť. Ale snažím sa ich jesť menej, podstatne menej.
Aj keď na začiatku novoročnej výzvy som ich nejedla vôbec, vydržala som tak 2, max. 3 týždne. Pre mňa je to možno taká psychická barlička. Beriem to tak, že práve toto je môj zlozvyk (nepijem, nefajčím). Správne to určite nie je. A nechcem, aby si niekto bral príklad. Ale aj keď som sladkosti oproti minulosti obmedzila a každého zlozvyku sa dá zbaviť, určite chcem na tomto ešte popracovať. Toto bude pre mňa asi najväčšia výzva.
Dá sa povedať, že cvičením a úpravou stravy ste zmenili životný štýl? Že to nie je len chvíľková zmena?
Áno, presne tak. Nie je to len chvíľkové pobláznenie, že schudla som a teraz sa vrátim k starému spôsobu života, k starým zvyklostiam. Je to, ako vravíte, životný štýl. Žiť zdravšie, kvalitnejšie a spokojnejšie.
Mali ste aj parťáka alebo parťáčku, s ktorou ste sa podporovali alebo dokonca cvičili spolu? Alebo ste skôr sólo?
Cvičím sama. Občas okolo mňa pobehujú deti. Keď som bola v planku, dávali mi činku na chrbát, prípadne dcéra podo mňa podliezla... Alebo sa okolo mňa naháňali a tak... Zábava 😆.
Aj keď teda na bicykel alebo plávanie radšej chodím s niekým (väčšinou s partnerom a/alebo deťmi). Na prechádzky som občas šla aj so susedkou. Ale prechádzka sama so sebou je super psychohygiena.
Musím však povedať, že moje okolie ma podporovalo, a nielen rodina, ale aj kamaráti, za čo som im vďačná, lebo aj to ma hnalo vpred a v podstate som nechcela, aby videli, že to nedokážem, nezvládnem. Partner mi raz povedal, že myslel, že vydržím max. tú novoročnú výzvu... A že je na mňa pyšný, že som sa nevzdala (aj keď videl, ako sa zo začiatku trápim, ako nevládzem aj ako som plakala počas cvičenia). Každý občas potrebuje počuť slová chvály, povzbudenia :-).
Vieme, že začať nie je také ťažké ako vytrvať. Bolo to tak aj u vás? Ako ste dokázali vytrvať?
Pre mňa bolo ťažké vždy aj začať. Veď predsa 2 deti, domácnosť, práca, času málo. Ale asi mi pomohol paradoxne druhý lockdown, keď sme ostali opäť všetci doma. Aj keď som už bola v práci, už som bola zabehnutá a proste som si ten čas našla. Aspoň tú polhodinku denne.
Potom som si našla systém, kedy cvičiť. A napodiv to všetci prežili. Deti chvíľu vydržia a domácnosť tiež počká.
A ako som dokázala vytrvať? Ja vlastne ani neviem, to šlo nejako samo, prirodzene. Človek keď získa návyk, že každý deň má nejaký pohyb, už je to prirodzená súčasť dňa. Už to neberiem, že musím, ale chcem. A možno aj preto, lebo viac ľudí vedelo, že som sa na to dala.
A, samozrejme, keď som po prvej výzve videla na sebe reálne výsledky, že to ide aj doma, bez fitneska a miliónov pomôcok. Že to nie je stratený čas. A že sa venujem aspoň chvíľu len sama sebe.
Petre ďakujeme za skvelý rozhovor plný inšpirácie a motivácie, želáme jej veľa úspechov na jej ceste a rovnako prajeme aj tebe, aby si nabrala tú správnu motiváciu a vykročila v ústrety podobne skvelým výsledkom.
Nájdi si aj ty čas pre seba a venuj ho sebe, svojmu zdraviu:
Úsmev na tvári, varecha v ruke a stále nové nápady. Tak nejako by som sa charakterizovala. Baví ma vymýšľať nové, zdravé a hlavne bezlepkové recepty na ktorých si pochutí naozaj každý. To že som komunikatívna a rada sa rozprávam s ľuďmi si môžete všimnúť na rozhovoroch ktoré pravidelne pribúdajú na našom blogu. Preto ak ti chýba motivácia rýchlo si nejaký prečítaj. ????