Blog

V modernom slova zmysle organický trend začal v Európe už v 20-tych rokoch devätnásteho storočia. Negatívny vplyv chemikálií v poľnohospodárstve bol v tej dobe dohadom, na ktorý boli potrebné dôkazy. V súčasnosti sa dôkazy nabaľujú. Preto sme museli mnohé chemikálie zakázať a pre ďalšie vytvoriť hranice, koľko použiť, aby to nebolo pre telo závažne toxické.
Už od začiatku čítania ti je asi jasné, že obraňovať konvenčnú produkciu potravín úplne nebudem, no je tu pár zaujímavých faktov, ktoré by si si mala prečítať a ktoré ti pomôžu sa v obchode rozhodnúť.

Hlavný rozdiel je v koncentrácií zvyšku pesticídov. U organických potravín nájdeme nízky obsah týchto látok a žiadne syntetické chemikálie. Okrem toho, organické produkty v EU nemôžu byť geneticky modifikované, nepoužívajú sa syntetické fertilizátory a používanie antibiotík je výrazne zredukované. Zatiaľ čo v konvenčnom poľnohospodárstve nie je jasné, či produkty sú geneticky modifikované a antibiotiká sa používajú vo vyššej miere spolu s rastovými faktormi a ďalšími stimulátormi.^{1, 2}
Dôležitá poznámka: V súčasnosti sa v EU používa 385 autorizovaných pesticídov, z ktorých 26 je povolených aj v organickom poľnohospodárstve. Tu je však treba zdôrazniť, že sú to pesticídy, ktoré majú nízku toxikologickú závažnosť, pretože sú to zvyčajne látky bežne konzumované ako napríklad železo, repkový olej, bikarbonát a podobne. Jedinou výnimkou sú pyrethrin a meď, ktoré sa môžu používať aj na organické plodiny.^3,4

 

Keď hodnotíme či sú organické produkty lepšie alebo horšie z hľadiska obsahu chemikálií, zvyčajne sa pozeráme iba na obsah pesticídov používaných v poľnohospodárstve. Neberie sa však do úvahy, že naše prostredie je znečistené aj priemyslom. Voda, vzduch aj pôda sú prepojené, a tak látky z priemyslu znehodnocujú naše potraviny, či sú pestované organicky alebo nie. Konvenčné aj organické plodiny preto môžu obsahovať zakázané perzistentné (a jedovaté) pesticídy, ako je hexachlórbenzén, dichlórdifenyltrichlóretán (DDT) a iné ⁵, ktoré sa k nim dostanú z prostredia.
V skutočnosti existuje viacero štúdií, ktoré ukazujú na vyšších obsah environmentálnych znečisťujúcich látok v organických potravinách než v konvenčných. Preto, to kde sa organická farma nachádza a čo môže z prostredia uniknúť do pestovaných plodín ovplyvňuje ich kvalitu.⁶
Okrem iného, spracovávanie, balenie a prevoz sú ďalšie faktory, ktoré sa neberú do úvahy, no majú vplyv na znehodnotenie plodín/potravín. Takže, podporiť bio farmy je jeden závažný krok ako zlepšiť kvalitu našich potravín, práve zlepšením kvality pôdy a očistením od chemikálií v poľnohospodárstve, no plodiny budú stále obsahovať zvyšky chemikálií z priemyslu ak sa aj s tým nezačne niečo robiť. Krajiny majú rôzny stupeň znečistenia v závislosti od prevažujúceho priemyslu, viac o tom nájdete v tejto štúdií.⁶ Poďme sa teraz pozrieť na to, čo sa zistilo v analýze pesticídov v Európe.

 

Výsledky EFSA 2017 ukazujú, že 96,2% testovaných vzoriek bolo v rozmedzí štandardov. V preklade, to znamená, že 96,2 % vzoriek obsahovalo pesticídy v hladine, ktorá neprekračujú európske normy a 3,8% vzoriek obsahovalo pesticídy nad legálny limit.
Z analýzy organických vzoriek 83,1% neobsahovalo kvantifikovateľné zvyšky pesticídov, 15,6% obsahovalo zvyšky v koncentráciách v rámci zákonných limitov (tieto boli prírodne sa vyskytujúce látky a perzistentné organické znečisťujúce látky) a 1,3% vzoriek prekračovalo európske limity povolených zvyškov týchto látok.⁷ 
Tým EFSA správa dokazuje významne vyšší obsah pesticídov v konvenčných produktoch v porovnaní s organickými.

 

Štúdie ukazujú, že organické ovocie a zelenina majú nižšiu koncentráciu dusičnanov, vyšší obsah fosforu a vyššiu koncentráciu sušiny, minerálov (napr. železa, horčíka a zinku), vitamínu C, karotenoidov a tokoferolov.
Okrem toho, niektoré štúdie naznačujú, že organické ovocie a zelenina obsahujú vyššiu koncentráciu látok ako sú fenoly a flavonoidy. Rozdiely v prítomnosti toxických kovov vrátane olova, ortuti a arzénu sú minimálne medzi konvenčnými a organickými plodinami, čo súvisí pravdepodobne s prenikajúcimi chemikáliami z priemyslu. Výrazné rozdiely sú však v prítomnosti kadmia s 30% vyšším obsahom v konvenčných obilninách.^3,8

 

Rozdiely medzi organickými a konvenčnými produktami odrážajú predovšetkým rozdiely v krmive. Organický chov dobytka vyžaduje, aby veľká časť krmiva bola lokálne produkovaná tráva a ďatelina, zatiaľ čo konvenčné krmivo pozostáva zo sóje, palmového jadra a obilnín.⁹ To vedie k viacerým rozdielom:

Organické mlieko obsahuje 50% viac omega-3 mastných kyselín¹⁰ a má výhodnejší pomer medzi omega-6 a omega-3 ako konvenčné mliečne výrobky. O dôležitosti pomeru omega 3 a 6 nájdeš viac v mojom článku.
Podobne ako rozdiely v mlieku sú aj rozdiely medzi organickým a konvenčným mäsom či vajcami. Odhaduje sa, že konzumácia organických produktov v porovnaní s konvenčnými produktami môže zvýšiť príjem omega 3 mastných kyselín o 2,5-8% z mliečnych výrobkov a o 2,5-4% z mäsa.^3,8

 

Nedávna súhrnná štúdia poukazuje na výrazne vyšší obsah jódu (74%) a selénu (21%) v konvenčnom mlieku a železa (20%) a tokoferolu (13%) v organickom mlieku.¹⁰
 

Konvenčná výroba je zameraná na vysokú produkciu s minimálnymi vstupnými zdrojmi, ako je priestor, krmivo atď. Tieto podmienky spôsobujú stres u zvierat a zvyšujú riziko ochorení, problémy s rastom, ktoré potom výroba napravuje používaním antibiotík a rastových stimulátorov.^11,12 Používanie antibiotík je v konvenčnej produkcii výrazne zvýšené a odráža sa na kvalite produktov.
Rozdiel v organickej produkcii spočíva v tom, že zvieratá sú chované v ich prirodzenom prostredí, čo zlepšuje kvalitu ich života, a to sa odzrkadlí na kvalite produktov.³
Okrem toho, zvieratá ošetrené antibiotikami viac ako trikrát počas 12 mesiacov alebo ak ich životný cyklus je kratší ako jeden rok, viac ako jedenkrát sa nemôžu predávať ako organické¹³, čo v konvenčnej produkcii neplatí. Rezistencia na antibiotiká je celosvetový problém a nadmerné používanie antibiotík v poľnohospodárstve k tomu prispieva.

 

Máme pomerne veľa dôkazov o tom, že konzumácia organických potravín výrazne znižuje prítomnosť pesticídov a ich metabolitov v krvi a v moči.^{3,10, 14-16}
Vylučovanie pesticídov močom sa výrazne zníži už po 1 týždni konzumácie organickej potravy.^17-19 Zároveň narastá počet štúdií, ktoré ukazujú, že konzumácia organických potravín môže zredukovať riziko alergií či podporiť vyššiu hustotu spermií u mužov.⁸
Taktiež sa ukázalo, že pesticídy nepriaznivo vplývajú na kognitívne funkcie detí. Sú aj určité indikácie, že organická strava môže znížiť riziko obezity, cukrovky druhého typu a kardiovaskulárnych ochorení. ^8,20,21
Problém v dokazovaní výhod organickej stravy však spočíva v tom, že ľudia, ktorí konzumujú organické potraviny majú zvyčajne aj zdravší životný štýl, a tak to aký je samotný vplyv organickej stravy na zdravie je maskované tým, že títo ľudia majú zvyčajne vyššiu pohybovú aktivitu, nižšiu konzumáciu alkoholu a nutrične bohatšiu stravu. ^22,23

 

---

1. Organické potraviny neobsahujú detekovateľné zvyšky konvenčných pesticídov, zatiaľ čo 96,2% konvenčných potravín obsahuje pesticídy v povolenej norme a 3,8% nad povolený limit.


2. Aj organické aj konvenčné plodiny môžu byť do rôznej miery znečistené látkami s prostredia (priemysel).


3. Organické plodiny obsahujú menej dusičnanov a môžu obsahovať viac minerálov, vitamínov a fotochemických látok.


4. Živočíšne produkty z organicky chovaných zvierat obsahujú viac omega-3 mastných kyselín a pravdepodobne menej antibiotík a rastových stimulátorov.


5. Máme indikácie, že organická strava je pre zdravie prospešnejšia a môže znížiť riziko určitých chronických ochorení, no sú potrebné ďalšie štúdie na utvrdenie tohto záveru.

 
Všetko teda nasvedčuje tomu, že organické potraviny sú lepšou voľbou a dúfajme, že sa stanú čoskoro štandardom, no tlak musí prísť od spotrebiteľov, a teda aj od teba.

---

 

 

EFSA správa uvádza, že potraviny z krajín mimo EU majú vyššiu mieru prekročenia povolených hodnôt pesticídov než potraviny z EU.
Najvyššie prekročené hodnoty boli z krajín - Laos, Vietnam, Čína, Uganda, Srí Lanka, Thajsko, Pakistan, Kambodža a Surinam.
Krajiny, ktoré prekročili priemerné povolené hodnoty boli India, Izrael, Kolumbia, Egypt, Dominikánska republika, Tunisko, Keňa a Brazília.
Ak sa pozrieme na potraviny z EU, najvyššie miery prekročenia povolených hodnôt mali krajiny Malta, Island, Cyprus, Nórsko, Francúzsko a Poľsko (viac ako 4% vzoriek presahujúcich povolenú hodnotu).
Čítaj v obchode odkiaľ potraviny pochádzajú a aj keď nekúpiš organické, ak pochádzajú z EU trhu, je väčšia pravdepodobnosť, že obsahujú len povolené hodnoty pesticídov.

 

Z testovania produktov EU trhu EFSA správa uvádza, že plodiny z najnižším hodnotami prekročenia limitov obsahu pesticídov bola raž, hlávková kapusta a jahody, zatiaľ čo narastajúce hodnoty nad povolené limity obsahovali broskyne, pór, šalát, paradajky a jablká.
Nízke hodnoty boli nájdene aj vo víne a až na jednu vzorku bravčového tuku, testovaný živočíšny tuk a mlieko nepresahovali povolené hodnoty. Avšak je dôležité dodať, že testovali iba 11 druhov produktov a tak detailná analýza nebola robená na všetkých druhoch ovocia a zeleniny či živočíšnych produktoch.
*V EFSA správe sa dočítaš aj o celkovom rebríčku potravín, aj tých, ktoré sú privezené na EU trh, avšak spôsob analyzovania vzoriek a uvedené hodnoty nepredstavujú štatisticky reprezentatívne hodnoty.⁷

 

Dôvodom je hlavne spôsob chovu, prostredie v akom zvieratá žijú a čím ich kŕmia, čo sa odzrkadľuje na prítomnosti antibiotík a rastových faktorov v produktoch. Malé farmy a lokálna produkcia môže mať často problém získať licenciu ako organický producent, no kvalita produktov je pravdepodobne oveľa vyššia než z veľkých obchodných reťazcov.
Zároveň, pokojne jedz mäso len raz týždenne, takto si budeš môcť dopriať menej často ale kvalitné. A aby ti nechýbali bielkoviny, doplň ich z rastlinnej stravy (aj taký tempeh či tofu ich obsahujú dosť, ale samozrejme strukoviny a iné).

 

Ovocie ako banány, melón, mango, kivi či avokádo nemusíš kupovať organické, väčšina pesticídov ostáva na povrchu plodiny. Naopak, to, čo konzumujeme so šupkou je lepšie kúpiť organické. Hlavne zelená listová zelenina, ktorá sa často postrekuje.

 

Viac o tom v mojich článkoch o tehotenstve.
 

• Čistá tečúca voda z časti zbaví ovocie a zeleninu od pesticídov.²⁴


• 10% soľný roztok ti tiež pomôže.²⁴

Aby boli tieto metódy efektívne, umývanie musí trvať 20 min.

• Sóda bikarbóna vyzerá ako najefektívnejšia metóda, ktorá vie odstrániť pesticídy nielen z povrchu ale aj vnútra plodiny (bolo to študované na jablkách) ²⁵

Do 3 litrov vody dáme 30 g sódy bikarbóny. V tomto roztoku necháme odmočiť ovocie či zeleninu na 12 až 15 minút. Ak nemáš toľko času, určite stačí aspoň 5 minút. Aj keď neodstrániš všetko, vždy to bude zdravšie ako tie zvyšky pesticídov skonzumovať.
 

Ďakujem, ak si sa dočítala až sem. Ak sa ti zdal článok hodnotný, podeľ sa s ním aj s ďalšími ľuďmi. Ak totiž chceme zmenu, nastane hlavne vtedy, ak ju budeme my sami vyžadovať. ;-)
 
Prečítaj si aj:
Ak už doma nepečieš, ako dobre nakúpiť pečivo a pekárenské výrobky v obchode?
Ako sa starať o svoje črevá? Prečo im dopriať probiotiká a prebiotiká a aký je medzi tým vlastne rozdiel?
Čo robiť, aby sme mali naše črevá v poriadku? 8 tipov proti rakovine hrubého čreva 
 
Zdroje:

1. Council of the European Union: Council Regulation No 834/2007 of 28 June 2007 on organic production and labelling of organic products and repealing Regulation (EEC) No 2092/91. In: Off J Eur Union 2007.


2. The EU's organic food market: facts and rules (infographic). http://www.europarl.europa.eu/news/en/headlines/society/20180404STO00909/the-eu-s-organic-food-market-facts-and-rules-infographic.


3. Mie A et al. Human health implications of organic food and organic agriculture: a comprehensive review. 2017, Environmental Health (2017) 16:111.


4. European Commission: COMMISSION REGULATION (EU) No 1107/2009 of 21 October 2009 concerning the placing of plant protection products on the market and repealing Council Directives 79/117/EEC and 91/414/EEC. In: Off J Eur Union 2009.


5. Gomiero, T., 2018. Food quality assessment in organic vs. conventional agricultural produce: findings and issues. Appl. Soil Ecol. 123, 714–728. https://doi.org/10.1016/j.apsoil.2017.10.014.


6. Gonzalez N et al. Occurrence of environmental pollutants in foodstuffs: A review of organic vs. conventional food. 2019, Food and Chemical Toxicology 125 (2019) 370–375.


7. EFSA (European Food Safety Authority), 2018. The 2016 European Union report on pesticide residues in food. EFSA Journal 2018;16(7):5348, 139 pp. https://doi.org/10.2903/j.efsa.2018.5348


8. Brantsæter AL et al. Organic Food in the Diet:Exposure and Health Implications. Rev. Public Health 2017. 38:295–313.


9. Eur. Communities. 2008. Commission Regulation (E C) N o 8 89/2008 of 5 S eptember 2008 laying down de tailed r ules for th e implementation of Council Regulation (E C) n o 8 34/2007 on organic production and labelling of or ganic products with regard to organic pr oduction, labelling a nd control. Off. J. Eur. Union 889/2008:1–84. http://data.europa.eu/eli/reg/2008/889/oj


10. Średnicka-Tober D et al. Higher PUFA and n-3 PUFA, conjugated linoleic acid, α-tocopherol and iron, but lower iodine and selenium concentrations in organic milk: a systematic literature review and meta-and redundancy analyses. Br J Nutr. 2016:1–18.


11. European Food Safety Authority. Scientific opinion of the panel of animal health and welfare on the request from the Commission on the welfare of weaners and rearing pigs: effects of different space allowances and floor types. EFSA J. 2005;268:1–19.


12. European Food Safety Authority. Scientific opinion of the panel of animal health and welfare on the request from the Commission on animal health and welfare in fattening pigs in relation to housing and husbandry. EFSA Journal. 2007;564:1–14.


13. European Commission: Commission Regulation (EC) No 889/2008 of 5 September 2008 laying down detailed rules for the implementation of Council Regulation (EC) No 834/2007 on organic production and labelling of organic products with regard to organic production, labelling and control. In: Off J Eur Union 2008.


14. Heudorf U, Butte W, Schulz C, Angerer J. Reference values for metabolites of pyrethroid and organophosphorous insecticides in urine for human biomonitoring in environmental medicine. Int J Hyg Environ Health. 2006; 209(3):293–9.


15. Spaan S, Pronk A, Koch HM, Jusko TA, Jaddoe VW, Shaw PA, Tiemeier HM, Hofman A, Pierik FH, Longnecker MP. Reliability of concentrations of organophosphate pesticide metabolites in serial urine specimens from pregnancy in the generation R study. J Expo Sci Environ Epidemiol. 2015;25(3):286–94.


16. Roca M, Miralles-Marco A, Ferre J, Perez R, Yusa V. Biomonitoring exposure assessment to contemporary pesticides in a school children population of Spain. Environ Res. 2014;131C:77–85.


17. Lu C, Toepel K, Irish R, Fenske RA, Barr DB, Bravo R. Organic diets significantly lower Children’s dietary exposure to Organophosphorus pesticides. Environ Health Perspect. 2006;114(2):260–3.


18. Oates L, Cohen M, Braun L, Schembri A, Taskova R. Reduction in urinary organophosphate pesticide metabolites in adults after a week-long organic diet. Environ Res. 2014;132(0):105–11.


19. Bradman A, Quiros-Alcala L, Castorina R, Aguilar Schall R, Camacho J,Holland NT, Barr DB, Eskenazi B. Effect of organic diet intervention on pesticide exposures in young children living in low-income urban and agricultural communities. Environ Health Perspect. 2015;123(10):1086–93.


20. Wang X et al. Fruit and vegetable consumption and mortality from all causes, cardiovascular disease, and cancer: systematic review and dose-response meta-analysis of prospective cohort studies. BMJ. 2014;349:g4490.


21. Zong G et al. Whole grain intake and mortality from all causes, cardiovascular disease, and cancer: a meta-analysis of prospective cohort studies. Circulation. 2016;133(24):2370–80.


22. Kesse-Guyot E et al. Profiles of organic food consumers in a large sample of French adults: results from the Nutrinet-Sante cohort study. PLoS One. 2013;8(10): e76998.


23. Torjusen H et al. Reduced risk of preeclampsia with organic vegetable consumption: results from the prospective Norwegian mother and child cohort study. BMJ Open. 2014; 4(9):e006143.


24. Zhi-YongZhang et al. Effects of home preparation on pesticide residues in cabbage. 2017.Food Control.18(12) 1484-148.


25. Yang T. Effectiveness of Commercial and Homemade Washing Agents in Removing Pesticide Residues on and in Apples. J. Agric. Food Chem., 2017, 65 (44), pp 9744–9752.