V predchádzajúcom článku sme si povedali, že koleno je často len „obetným baránkom“ problémov, ktoré vznikajú vyššie v bedre alebo nižšie v členku. No keď už začne bolieť, veľakrát ide o preťaženie tkanív, ktoré majú za úlohu prenášať silu a stabilizovať celý kĺb. Niektoré z nich vedia o sebe dať vedieť tak jasne, že už na druhý deň po tréningu sa ti nechce zliezť ani zo schodov.
Skokanské koleno – keď šľacha nestíha
O patelárnej šľache sme si čo to povedali už v predchádzajúcom blogu, no poďme sa do tejto problematiky ponoriť ešte hlbšie, pretože je častejšia, ako si myslíte.
Patelárna šľacha je ako pevné lanko spájajúce stehenné svaly cez jabĺčko s predkolením. Každý skok, drep či výpad prenáša cez túto šľachu obrovskú silu. Ak je tréning príliš intenzívny a progres príliš rýchly, svaly sa prispôsobia, ale šľacha sa začne brániť. Nestíha regenerovať a adaptovať sa na záťaž.
Najprv je to len jemné pichnutie pod jabĺčkom po tréningu. Ignorované sa postupne mení na bolesť aj počas samotného cvičenia, neskôr pri bežnej chôdzi alebo schodoch. Typické je, že bolesť je lokalizovaná presne pod jabĺčkom. Počas cvičenia sa môže bolestivosť znížiť, nakoľko šľacha má pohyb a prekrvenia rada. Bolesť sa však v mnohých prípadoch zvyšuje pár hodín po tréningu, či na ďalší deň.
Pri tendinopatii sa nemení len pocit – mení sa aj samotná štruktúra šľachy. Kolagénové vlákna, ktoré sú za normálnych okolností krásne usporiadané, sa začnú strapkať a neusporiadane ukladať. To spôsobí, že šľacha je menej pevná, bolestivá a citlivá na záťaž.
Riešenie? Nie úplný pokoj, ale rozumná úprava tréningu. Najlepšie fungujú excentrické a izometrické cviky – teda pomalé, kontrolované spúšťanie (napríklad drepy na šikmej podložke) alebo statické držanie pozície- napríklad drep o stenu. K tomu treba pridať silu zadku a trupu, pretože práve tie pomáhajú udržiavať koleno v osi a odľahčiť šľachu.
ITB syndróm – bolesť na vonkajšej strane kolena
Ak patríš medzi bežcov a niekedy ťa pri dlhších behoch začne bolieť vonkajšia strana kolena, veľmi pravdepodobne ide o iliotibiálny syndróm. Na vine je široký väzivový pruh (iliotibiálny trakt), ktorý vedie z bedra až ku kolenu. Pri opakovaných pohyboch – typicky pri behu – sa začne trením dráždiť o stehennú kosť.
Prejavuje sa ostrou, pichľavou bolesťou na vonkajšej strane kolena, ktorá sa často objaví až po niekoľkých kilometroch. Mnohí bežci majú pocit, že ide o „zranené koleno“, no v skutočnosti problém často vychádza z preťaženia tohto väzivového pruhu, z nedostatočnej stability bedra a následnej celej dolnej končatiny.
Prevencia a liečba spočíva v uvoľnení IT bandu a posilnení gluteálnych svalov – najmä gluteus medius. Bežcov často prekvapí, že práve zadok je najlepšou poistkou proti bolesti na vonkajšej strane kolena.
Pukanie v kolene – vždy problém?
Ďalšou častou otázkou, ktorú od klientov dostávam, je: "Prečo mi puká v kolene? Nemám si dávať pozor?" Dobrá správa – pukanie bez bolesti vo väčšine prípadov nie je nič vážne. Je to často len zvuk, ktorý vzniká pri preskakovaní šliach, uvoľnení plynových bubliniek v kĺbe alebo pri drobných zmenách tlaku v kĺbovej dutine.Problém nastáva, ak pukanie sprevádza bolesť, opuch alebo pocit blokády. Vtedy už môže ísť o poškodenie chrupavky alebo menisku a je vhodné navštíviť odborníka. No samotný zvuk bez iných príznakov nie je dôvodom prestať cvičiť.
Koleno ako sprievodca, nie nepriateľ
Či už ide o patelárnu tendinopatiu, ITB syndróm alebo len nevinné pukanie, všetky tieto prejavy majú jedno spoločné: koleno ti dáva signál, že niečo v tvojom pohybovom aparáte potrebuje pozornosť. Rýchle pridanie tréningov, zanedbaná stabilita bedier alebo nedostatočná mobilita členkov – to všetko sa prejaví práve v kolene. Dobrá správa je, že v drvivej väčšine prípadov nejde o koniec pohybu, ale len o pozvánku k múdrejšiemu prístupu.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, no kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu, pooperačné stavy v oblasti brušnej steny a fyzioterapiu pre ženy s diagnózou rakoviny prsníka. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM).