Bolesť chrbta či kĺbov vie poriadne znepríjemniť deň. Ešte viac však dokážu uškodiť mýty, ktoré nás zbytočne strašia alebo vedú k nesprávnym riešeniam. Ako fyzioterapeutka sa s nimi stretávam denne. Poďme si ich rozobrať—pekne po poriadku a bez strašiakov. 🙂
Mýtus 1: „Bolí ma chrbát – mám vyskočený stavec.“
Nie, stavce „nevyskakujú“. Chrbtica je stabilná konštrukcia zložená z tiel stavcov, väzov, platničiek a silných svalov. To, čo niekedy cítiš ako „zaseknutý“ chrbát, býva skôr dočasné obmedzenie pohybu v drobných kĺboch (fazetách), svalový spazmus alebo precitlivenie nervového systému.
„Puknutie“ pri manipulácii nie je „nasadenie stavca“, ale uvoľnenie plynov v kĺbe (kavitácia), ktoré môže priniesť úľavu, no nemení polohu kostí.
Kedy spozornieť? Skutočné posuny stavcov sa dejú najmä pri závažných úrazoch a patria na urgent. Bežná bolesť chrbta takmer vždy nie je „vyskočený stavec“.
Čo pomáha: jemný pohyb, dych, uvoľnenie stuhnutých svalov, postupné posilňovanie, techniky na zníženie napätia, či návšteva fyzioterapeuta.
Mýtus 2: „Problém je tam, kde cítim bolesť.“
Na prvý pohľad to znie logicky – bolí ma koleno, tak určite problém bude v kolene. Ale naše telo funguje ako prepojený systém, kde jedna časť ovplyvňuje druhú. Bolesť preto často nevzniká tam, kde ju cítime, ale je výsledkom dlhšieho reťazenia drobných nerovnováh.
Ako to funguje?
Predstav si telo ako reťaz, kde každý článok (kĺby, svaly, fascie) nadväzuje na ďalší. Ak jeden článok nefunguje optimálne, ďalší musí „zaskočiť zaň“. To časom vedie k preťaženiu a vzniku bolesti – často úplne inde, než kde bol pôvodný problém.
Príklady reťazenia:
- Bolesť kolena: môže byť dôsledkom nedostatočnej stability v bedre, slabých sedacích svalov alebo zníženej pohyblivosti členka. Koleno je v strede reťaze a stáva sa „obeťou“ nevyvážeností okolo.
Čo z toho plynie?
- Bolesť je signál, nie cieľová adresa.
Je to informácia, že niekde v systéme je nerovnováha, ale nemusí to byť presne tam, kde to cítime.
- Kompenzácie sú bežné.
Telo je múdre – keď jedna časť nevládze, zapojí inú. Ale ak kompenzácie trvajú dlho, preťaženie prerastie do bolesti.
- Riešenie je celostné.
Preto vo fyzioterapii vždy sledujeme celý pohybový reťazec – od chodidiel až po hlavu. Nie je výnimočné, že pri bolestiach ramena sa venujeme aj hrudníku, bránici, či až panve.
Mýtus 3: „Keď niečo bolí, určite je poškodené tkanivo.“
Nie vždy. Bolesť ≠ poškodenie. Nervový systém zohľadňuje aj spánok, stres, obavy, predchádzajúce skúsenosti či náladu. Po náročnom týždni môže chrbát bolieť bez toho, aby bol „pokazený“. Naopak, niektoré štrukturálne zmeny môžu existovať bez bolesti.
Akútne preťaženie si pýta pokojnejší režim a postupný návrat k pohybu. Pri dlhodobých ťažkostiach často pomôže zvýšiť kapacitu tkanív (silou, výdržou, koordináciou) a upokojiť systém (spánok, dych, stres manažment).
Mýtus 4: „Musím sedieť úplne rovno, inak ma bude bolieť chrbát.“
Tento mýtus je veľmi rozšírený – veľa ľudí verí, že „správne“ držanie tela znamená sedieť vystretý ako pravítko. Keď sa po chvíli narovnajú, majú pocit, že robia niečo pre svoje zdravie. Pravda je však trochu iná.
Prečo to nie je pravda?
- Neexistuje jedna „dokonalá poloha“
Telo je stvorené na pohyb, nie na dlhodobé zotrvávanie v jednej pozícii. Ak by sme mali celý deň sedieť rovno ako vojak na stráži, naše svaly by sa rýchlo unavili a paradoxne by to mohlo viesť k ešte väčšej bolesti.
- Sed rovno neznamená automaticky bezbolestný chrbát
Aj v „učebnicovej“ polohe môžeš cítiť stuhnutosť alebo tlak, ak sa nehýbeš. Naopak, aj v trochu „pokrútenej“ polohe môže byť tvoj chrbát úplne v pohode – pokiaľ polohy pravidelne striedaš.
Čo je teda naozaj dôležité?
1. Striedanie polôh
Najlepšia poloha je vždy tá ďalšia. Nech už sedíš akokoľvek, po 20–30 minútach je dobré zmeniť nastavenie – oprieť sa, uvoľniť nohy, postaviť sa alebo si spraviť krátku prestávku.
2. Kompenzácia sedavého štýlu
Nie je až tak problém, ako sedíš, ale koľko sedíš. Naše telo potrebuje pohyb – preto sa oplatí využiť každú príležitosť na rozhýbanie: krátka prechádzka, jednoduché cvičenia pri stole alebo strečing po práci.
3. Pohyb počas dňa.
Pravidelné cvičenie (či už silové, joga, pilates alebo obyčajná chôdza) pomáha telu lepšie zvládať dlhšie sedenie bez bolesti.
Praktický tip:
Predstav si, že tvoje telo je ako batéria. Každá poloha ju pomaly vybíja. Ak však polohy striedaš a dobíjaš batériu pohybom, zvládneš sedieť bez väčších problémov.
Mýtus 5: „Na magnetickej rezonancii mám vysunutú platničku – to je dôvod všetkého.“
Veľa ľudí prichádza k fyzioterapeutovi s výsledkom z magnetickej rezonancie (MR) a obavami. Často tam nájdu pojmy ako vysunutá platnička, degeneratívne zmeny, protrúzia, osteofyty… a myslia si, že práve to je hlavný dôvod ich bolesti. Pravda však nie je taká jednoduchá.
Prečo to nie je vždy tak?
- Zmeny na MR sú bežné aj u ľudí bez bolesti
Výskumy ukazujú, že už u 30-ročných ľudí sa bežne nachádzajú „vysunuté“ platničky či degeneratívne zmeny – a vôbec nemusia nič bolieť. S vekom sa percento týchto nálezov ešte zvyšuje, ale nejde hneď o chorobu, ale o normálny znak starnutia tkanív.
- Bolesť nevzniká iba zo štrukturálnych zmien
Bolesti chrbtice sú komplexné – môže sa na nich podieľať pohybový stereotyp, svalová nerovnováha, preťaženie, stres, spánok, psychika alebo celkový životný štýl. MR ukáže iba anatómiu, nie funkciu ani reakciu tela.
- Platnička sa dokáže aj sama zahojiť
Pri menších herniách alebo protrúziách telo často spustí samo-opravné mechanizmy – „vysunutá“ časť sa môže postupne vstrebať alebo prestane dráždiť nervové štruktúry.
1. Nález ≠ diagnóza
To, že je niečo viditeľné na MR, neznamená, že to spôsobuje tvoje ťažkosti. Často sú bolestivé úplne iné faktory.
2. Treba pozerať na klinický obraz, nie iba na papier
Skutočný stav sa hodnotí podľa toho, ako sa človek hýbe, čo zvláda, kde cíti obmedzenia alebo bolesť. MR je len doplnok, nie rozsudok.
3. Dôležitá je individualizovaná rehabilitácia
Aj keď máš zmeny na platničkách, neznamená to, že musíš prestať cvičiť alebo sa báť pohybu. Naopak – správne vedený pohyb je často tou najlepšou „liečbou“.
-273597-large.png)
Praktický príklad:
Dvaja ľudia môžu mať rovnaký nález na MR – jeden má vysunutú platničku a žiadnu bolesť, druhý ju má tiež, ale cíti výrazné bolesti krížov. Rozdiel je v tom, ako telo reaguje a aké ďalšie faktory do hry vstupujú.
Záver
Mýty nás zväzujú, poznanie nás uvoľňuje. Stavce nevyskakujú, bolesť nie je vždy v mieste problému a MRI nález nerovná sa osud. Kľúčom je pohyb, variabilita, postupné posilňovanie a individuálne vedenie. Ak ťa niečo trápi, neboj sa obrátiť na odborníka, ktorý ti poradí. Tak isto to platí aj na internete. Sleduj overené profily, od ktorých sa nemusíš báť čerpať informácie.
Reštart po lete 2025 štartuje 8. septembra! 🌞
💪 Pridaj sa k našej výzve Reštart po lete a dopraj si nový začiatok po dovolenkovej sezóne. Čakajú ťa efektívne tréningy pre každú úroveň, zdravé a rýchle recepty, ktoré ti pomôžu cítiť sa ľahšie, a podpora komunity žien, ktoré idú do toho spolu s tebou.
Vráť sa do formy, získaš energiu aj motiváciu – a to všetko z pohodlia domova.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, no kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu, pooperačné stavy v oblasti brušnej steny a fyzioterapiu pre ženy s diagnózou rakoviny prsníka. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM).