Blog

Siska sa zúčastnila na šou Extrémne premeny, po jej skončení však nastal reálny život. Ako doň začlenila Fitshaker a aké sú jej plány do budúcna? To nám prezradila v tomto rozhovore 🙂.

Keď som sa rozhodla poslať si prihlášku do EP, považovala som to za skrat. Bola som zúfalá zo svojho prežívania. Nepoznala som nič iné ako prácu a domov. Nechodila som von s priateľkami, pohyb v spoločnosti bol pre mňa horor.

Raz v noci som pozerala staršie časti a vtedy mi v hlave skrsla tá myšlienka a intuitívne som sa postavila, nafotila fotky a vyplnila prihlasovací dotazník. Keď mi prišla pozvánka na kasting, bol to pre mňa šok a Marošovo oznámenie, že si ma vyberá, ešte väčšie.

Príchod do bootcampu bol pre mňa veľmi ťažký, pretože to bolo obrovské opustenie mojej komfortnej zóny, avšak okrem skvelého tímu EP a Maroša tam so mnou boli aj moji spolubojovníci, s ktorými som dodnes v dennom kontakte a bojujeme spolu ďalej.

Tým, že sme všetci 12 prežívali to isté, vedeli sme sa dokonale pochopiť a podporiť, čo je v celom procese najdôležitejšie.

Začiatky boli ťažké. Musíte úplne prekopať všetky svoje stereotypy. Pre mňa bolo najťažšie naučiť sa zadeľovať si čas.

O 7.00 sme mali 1. tréning, o 8.15 raňajky, o 10.00 druhý tréning, o 12.00 obed, o 14.00 tretí tréning, poobede sedenia s psychologičkou a večer plávanie. Nikde medzi tým som nemala svoj pokoj. Čas sadnúť si k telke alebo pospať si. To bolo pre mňa asi psychicky najnáročnejšie.

Postupom času a dní sa to však menilo a ja som si dokonale zvykla na daný režim. Dokázala som sama seba presvedčiť, že takto sa skutočne žije, a toto je to, čo chcem. Že to robím pre seba a preto, aby som už po nociach neplakala do vankúša. Aby som sa prestala nenávidieť.

Momentálne chodím do školy na denné štúdium fyzioterapie, takže to s časom nie je úplne ružové, keďže popri škole mám 3 práce.

Venujem sa masážam, nechtovému dizajnu a hlavne športu. Už po skončení premien som si spravila trénerský kurz, ktorý teraz dopĺňam práve štúdiom fyzioterapie, a pracujem ako kondičná trénerka vo FitnessKlinik.

Môj týždeň/deň teda vyzerá nasledovne:

Pondelok, stredu a piatok po návrate zo školy mierim rovno do fitneska, kde mám nielen klientky, ale večer na mňa čaká aj môj tréning.

Utorky a štvrtky sa po škole venujem nechtom.

Soboty, nedele trávim v masérskom salóne alebo pri nechtoch.

Niekde medzi týmto všetkým, učením a zvieratami občas stíham aj žiť a spať. Takže môj čas je naozaj naplno vybookovaný, ale nesťažujem sa. Som šťastná.

Cvičím stále. 3x do týždňa sa snažím cvičiť u nás vo fitnesku a ostatné dni doma, počas covidu som si totiž zriadila fitnesko aj doma.

Áno. S Fitshakerom som sa zoznámila minulý rok. Vyskúšala som novoročnú výzvu a veľmi ma oslovila. S nadšením som si zakúpila diár a pustila som sa do toho.

Musím priznať, že prvé tréningy boli pre mňa trochu jednoduché, no nakoniec som si na Fitshakeri vždy našla variant, ktorým som si to vedela sťažiť podľa potreby, a tak to pre mňa bola a je skvelá pomôcka, keď cvičím doma.

Keď som šla na operáciu, bola som už po galavečere a mala som cca 83 kg.

Zákrok prebiehal niekoľko hodín a bola som v celkovej narkóze. Z nemocnice ma pustili po 3 dňoch. Mám tak nejako od prírody tuhý korienok, a tak pre mňa nebol problém zaradiť sa do bežného života veľmi rýchlo. Na prvej operácii mi odobrali kožu z brucha a nôh. Po nej ma čakala opravná operácia brucha a nedávno som si splnila sen a podstúpila aj operáciu rúk a pŕs.

Samozrejme, pretože je krásne, že schudnete, ale pri váhe, akú som mala, je samozrejmosť, že tam ostane koža, ktorá vás zaťažuje psychicky aj fyzicky. Prekážala mi nielen na pohľad, ale robila mi problémy aj pri športe a bežnom živote.

Začiatky boli prekvapivo veľmi jednoduché. Jedlá, ktoré mi Miško pripravoval, mi veľmi chutili. Bola som sýta a spokojná.

Jediné, čoho sa dodnes nedokážem vzdať, sú Zero nápoje.

Ak máte chuť na čokoládu, dajte si ju, ale s rozumom. Nemusíte ju predsa zjesť celú. Stačí vám kocka alebo riadok.

Nemám konkrétne vyhradených trénerov. Mám rada dynamické a akčné cvičenia. Intervaly, tabatu. Ťažšie sú pre mňa veci ako joga či strečing.

Môj cieľ bol vždy 65 kg. Dnes už som od týchto váhových cieľov upustila, pretože som sa naučila, že váha nie je relevantná. Prešla som na centimetre a odmeny.

Určite im veľmi rozumiem. Viem, ako veľmi sa cítia zahnané do kúta, ale, žiaľ, musím im povedať, že nepríde žiadny zázrak a nikto nevyrobí ani kúzelné tabletky, s ktorými za noc schudnú desiatky kíl.

Musíte to byť vy, kto zabojuje. Je veľmi dôležité nielen si stanoviť ten konečný veľký cieľ, ale k nemu malé a čiastkové ciele, týždenné, mesačné, ktoré vás budú posúvať vpred.

Nehovoriac o tom, že tento proces je o vychádzaní z komfortnej zóny. Dnes je pre vás ťažké postaviť sa v spodnej bielizni pred zrkadlo a niekoľko minút sledovať svoje telo, ale predstavte si, že sa pred to zrkadlo postavíte o mesiac, keď budete mať menej o tých 5 kíl. Nebude ten pohľad krajší? Nebude pre vás jednoduchšie ísť medzi ľudí, do obchodu či fitneska?

Predstavte si ten skvelý pocit, keď si kúpite o číslo menšie oblečenie alebo možno o 2, 3 či 5. Vy ste tie, ktoré rozhodujú o tom, ako bude váš život pokračovať.

Chce to len jednu vec:

Vždy je to vaša voľba.

Zaži aj ty svoju premenu, vyskúšaj to napríklad aj s nami z pohodlia svojho domova: