Blog

Nevestičky, pozor, pozor! V tomto rozhovore možno nájdete samy seba 😊. Svadba je ten magický čas, keď sa rozhodneme stráviť zvyšok života so svojou drahou polovičkou. No pre nás ženy je to dôležitá chvíľa aj z iného dôvodu – vyberáme si tie najkrajšie šaty života. Dominika sa rozhodla, že si oblečie, čo sa jej páči, a nie to, čo zostane v jej veľkosti. Preto začala cvičiť...

Do premeny s Fitshakerom som sa pustila už viackrát, žiaľ, neúspešne. Dnes už viem, že som na to nešla správne alebo som nemala toľko silných motivácií. Motivácií a prežitých silných okamihov, ktoré vás zlomia a zároveň nakopnú. Priznám sa, že svadba a konkrétne svadobné šaty boli jednou z mojich najväčších motivácií. Nemala som vysnívané šaty. Už som sa aj bála nejaké si vysnívať. Pretože niečo sa vám páči a nakoniec ste sklamané, že to neoblečiete.

Myslím, že sa to začalo zimnou bundou. Nepripadala som si až taká veľká. Po 2 deťoch som si povedala, že vymením tehotenskú bundu za novú. V obchodoch prišiel šok a sklamanie, keď som žiadnu nezapla. Áno, ani 2XL. Neverila som tomu. Doma som sa postavila na váhu a zľakla sa čísla 93. Aj baterky vo váhe som vymenila a nepomohlo to 😊. Potom som snáď ešte aj pribrala, ale už som sa neodvážila postaviť na váhu.

Svadobný deň bol krásny. Užívala som si pozornosť aj fotenie, čo inak neznášam 😁. Vydávala som sa v šatách, ktoré som si vybrala. To bola pre mňa úplná výhra.

Kvôli epidemiologickej situácii som si ich objednala cez internet. Už sme mali na svadbu všetko, len šaty mi chýbali. Stále som to odkladala, lebo som sa bála sklamania. Celý čas som tŕpla.

Podľa mier mi mali sedieť, ale stále som neverila, že ich oblečiem. Keď mi prišli a obliekla som si ich, aj mi slzička ušla 😊. Bol to krásny pocit môcť si obliecť, čo si vyberiem ja. Nielen čo ostane a do čoho sa zmestím.

Ešte krajšie bolo, keď mi syn povedal, že som ako princezná.

Do 30 som chcela mať 65 kg. Mala som to napísané na papieri oproti posteli, aby som to videla každé ráno, keď sa zobudím, a každý večer, keď pôjdem spať. Bol tam dátum mojich narodenín a veta – Mám 65 kg. Nepodarilo sa mi to.

Mala som vtedy 68 kg. To som však nebrala ako prehru. Cítila som sa veľmi dobre a šťastne. Celkovo som sa cítila lepšie, ako keď som mala 55 kg na strednej škole. Chcela som si to dať ako darček na narodeniny a nakoniec som si dala oveľa viac ako číslo na váhe.

Dosť som si povedala po tej príhode s bundou, potom vtedy, keď som videla číslo 93 kg na váhe, keď som nevládala behať za deťmi. Necítila som sa dobre. Bolieval ma chrbát. Začali sa hromadiť zdravotné problémy.

Neviem si predstaviť, čo by bolo ďalej, keby som to nezmenila. Veľakrát som si povedala dosť.

Určite si to povie veľa žien a o pár dní sú tam, kde boli. Chcela by som im povedať, že som si tým tiež prešla a nakoniec sa to podarilo a stále sa darí. Netreba zúfať, aj 100-krát to skúsiť a hľadať spôsob, ako to pôjde. Lebo to, čo funguje u kamošky, nemusí u mňa.

Toľkokrát som začala, že keď som niekomu povedala: „Nie, ďakujem, ja chudnem,“ vysmiali ma a ešte ironicky, s úsmevom na tvári, poznamenali: „Zasa?“

Nedajte sa odradiť. Veľakrát, keď som mala slabú chvíľku, spomenula som si na týchto ľudí a nakoplo ma to. Poviem vám, bol to úžasný pocit stretnúť tých ľudí po roku (kvôli lockdownu). Na tie tváre nikdy nezabudnem. Žiaden výsmech, len lichôtky. Dokonca si pýtali rady, ako schudnúť.

Začiatky boli veľmi ťažké. Niekoľko rokov žiaden pohyb. Zlé stravovanie. Začala som cvičiť výzvu. Mladší syn ešte len začínal chodiť. Musela som si vytvoriť čas pre seba. Nebolo to vôbec ľahké. Postupne si deti zvykli, že nechajú mamu 30 minút cvičiť a zahrajú sa.

Keď som to nestihla cez deň, cvičila som aj o 11. večer. Lebo som chcela. Na začiatku som si prečítala Návod, ako schudnúť prvých 10 kg.

Ja som ten typ, že si všetko rada píšem a zapisujem. Robím poznámky, tabuľky. Tak som si spísala zoznam, prečo chcem schudnúť. To bolo celkom jednoduché, vedela som to úplne presne. Urobila som si aj zoznam, čo sa stane, ak sa mi to nepodarí. Musím priznať, že som si pri tom aj poplakala. Bola to taká silná emócia, že som si to vždy vybavila, keď som chcela skončiť alebo keď to nešlo, ako som chcela.

Používala som aj diár. Na jednej stránke sú dole políčka a mesiace na zápis váhy. Predpísala som si to ceruzkou do konca roka a tešila sa, keď som si to mohla na konci mesiaca obtiahnuť perom.

Zmeny som začala pozorovať asi po týždni. Váha mi šla rýchlo dole, tak mi to robilo radosť. Samozrejme, boli aj chvíle, keď váha stála.

Asi po mesiaci som sa začala cítiť oveľa lepšie. Nebolievalo ma už brucho, zvládala som cez deň oveľa viac vecí. Predlžovala som prechádzky s deťmi, nechcelo sa mi sedieť doma. Úplne ma prestal bolieť chrbát. Cvičenie sa pre mňa stalo závislosťou a sama som si pridávala cvičenia. Pridala som si beh a skúšala aj otužovať.

Stravu som si upravila na začiatok tak, že som vyradila pečivo a snažila sa dodržiavať pitný režim. Pečivo bola asi moja najväčšia slabosť. Neďaleko máme pekáreň, tak si viete predstaviť, čo som zažívala, keď sme priniesli domov ešte teplé voňavé rožky. Ale hneď ako som prestala jesť biele pečivo, prestalo ma bolievať brucho a cítila som sa oveľa lepšie.

Snažila som sa jesť veľa zeleniny ku každému jedlu a zaradiť ovocie. Hľadala som si recepty na internete, ale nič zložité. Veľa som skúšala a hľadala potraviny, ktoré mi naozaj chutia. My v rodine radi jeme dobré jedlá 😊. Varím takmer každý deň a nerada jedlo vyhadzujem. Recepty, ktoré nám chutili, už varím doma úplne bežne.

Napríklad stonkový zeler mi nechutil na žiaden spôsob a už to s ním ani neskúšam 😅.

Hľadala som si aj náhrady za klasické jedlá. Napríklad milujem halušky. Keď som ich varila pre deti, pre seba som vyskúšala verziu s karfiolom a mňam. Iné už nechcem.

Keď mám chuť na sladké, urobím si proteínový nápoj alebo si dám kocku horkej čokolády. Samozrejme, keď mám na niečo veľkú chuť, doprajem si to.

Keď sa ma muž opýtal, čo chcem na narodeniny, povedala som mu, že tresku a biely rožok 😅. Aj som si to dala a bolo mi tak zle, že odvtedy som už na to chuť nemala.

Okolie vnímalo moju zmenu veľmi pozitívne. Ešte to znásobil lockdown, pretože som niektorých ľudí nestretla naozaj dlho. Chvály sa počúvajú príjemne. Najviac ma poteší, keď mi povie nejakú lichôtku manžel. On to celé sledoval a stál pri mne. Bez jeho podpory by to šlo ťažšie. Dobrého muža som si vybrala 🥰.

Ja som zmenu na sebe až tak nevnímala. Kilá šli dolu, oblečenie mi bolo veľké... ale až keď mi známi začali posielať staršie fotky, neveriacky som pozerala a tešila sa, že som to dokázala.

Pri tejto otázke sa mi chce smiať. Keď si spomeniem, koľko hlúpostí som vyskúšala, koľko peňazí a času som investovala. Detox, 100 druhov diét, hladovky, tabletky na zmenšenie apetítu...

Vždy som vydržala maximálne týždeň a potom som sa nevedela dojesť, a tak som vždy nakoniec pribrala. Naozaj tomu treba venovať čas, záujem, nájsť si to svoje a mať trpezlivosť. Môj cieľ bol 65 kg do tridsiatky. To som vtedy nedala. Teraz už nemám hranicu, odkedy dokedy a koľko. Momentálne mám po dovolenke 67 kg. Ale stále cvičím takmer každý deň a držím stravu, ale pre mňa je to už normálne, nehovorím, že je to diéta.

Nefunguje to tak, že 2 mesiace sa týram, hladujem, a keď schudnem na nejaké číslo, prestanem so všetkým. Cvičím pravidelne preto, lebo sa cítim dobre, chcem sa aj ďalej zlepšovať a pokračovať.

Schudnúť som sa snažila veľakrát, schudla som pár kíl a zas ich nabrala. Naposledy som mala vyše 93 kíl a na 67 kíl mi to trvalo približne 9 mesiacov. Vždy mi to šlo lepšie v období, keď bežala niektorá výzva. Vyhovuje mi, že mám na každý deň iný druh cvičenia a rôznych trénerov. Ale odvtedy neprestávam. Proces premeny stále pokračuje 😊.

Keď sa dnes pozriem do zrkadla, cítim sa spokojne a som na seba hrdá. Jasné, stále je čo zlepšovať. To najťažšie však už mám, dúfam, za sebou – opustiť svoju komfortnú zónu, návyky a nájsť pre seba niečo lepšie. V novom tele sa mi žije oveľa lepšie. Som na seba pyšná, že som išla tou ťažšou cestou a všetko som si odmakala. Vydrela som si to. Odmenou sú mi usmiate deti, keď ich naháňam, ťahám na sánkach, bláznim sa s nimi vo vode, v snehu.

Minulý rok som oslávila 30 rokov, vydala sa. Tento rok ma čaká návrat do práce po 6 rokoch materskej. Teším sa, čo ma čaká, a že som to vďaka Fitshakeru stihla a dokázala. Neviem, kde a čo budem robiť, ako budem všetko stíhať, ale viem, že si nájdem každý deň aspoň 30 minút na seba a cvičenie. Už sa teším na plavkovú výzvu!

Prihlás sa do Reštartu po lete ešte dnes aj ty a schudni do svojich svadobných šiat: