
Ak máš lymfedém po onkologickej liečbe, je veľmi pravdepodobné, že si sa už stretla s rôznymi odporúčaniami, čo robiť – a hlavne čo nerobiť. Možno si počula, že by si nemala dvíhať ťažké veci, že by si sa mala šetriť alebo že posilňovanie pre teba jednoducho nie je vhodné. A možno si práve kvôli tomu začala byť opatrnejšia, menej sa hýbeš a viac premýšľaš nad každým pohybom.
Moderné výskumy aj prax fyzioterapie ukazujú, že pohyb – vrátane silového tréningu – nie je pri lymfedéme zakázaný. Práve naopak, je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžeš pre svoje telo urobiť. Pomáha zlepšiť funkciu, znížiť opuch a hlavne – vrátiť ti späť dôveru v pohyb.
Poďme sa na to pozrieť spolu. Jednoducho, ľudsky, ale zároveň tak, aby si rozumela, prečo to celé dáva zmysel.

Čo je sekundárny lymfedém – jednoducho a zrozumiteľne
Sekundárny lymfedém je opuch, ktorý vzniká vtedy, keď sa v tkanive hromadí tekutina – lymfa. Najčastejšie sa objaví na ruke po operácii prsníka alebo na nohách po gynekologických operáciách. Predstav si lymfatický systém ako sieť malých „ciest“, ktoré odvádzajú prebytočnú tekutinu z tela. Pri operácii alebo ožarovaní sa časť tejto siete poškodí. A zrazu to nefunguje tak plynulo ako predtým. Tekutina sa začne hromadiť – a ty cítiš opuch, ťažobu, tlak.
Prvá reakcia väčšiny žien je: „Musím to šetriť.“
Lenže realita je taká, že lymfatický systém nemá vlastnú pumpu. Nemá „srdce“, ktoré by tú tekutinu posúvalo. Potrebuje pohyb.

Prečo je silový tréning a pohyb pri lymfedéme taký dôležitý?
Možno máš pocit, že najlepšie, čo pre svoju ruku alebo nohu s lymfedémom môžeš urobiť, je ju šetriť. Byť opatrná, nezaťažovať ju a „neriskovať“.
Tento prístup dáva na prvý pohľad zmysel – najmä ak máš skúsenosť s opuchom alebo nepríjemným napätím. Lenže tvoje telo nefunguje tak, že sa zlepší tým, že ho prestaneš používať. Funguje presne opačne.

Lymfatický systém, ktorý je pri lymfedéme narušený, nemá vlastnú pumpu ako srdce. To znamená, že sa spolieha na pohyb – na svaly, na dýchanie, na zmeny tlaku v tele. Keď sa hýbeš, pomáhaš lymfe prúdiť. Keď sa nehýbeš, lymfa sa skôr hromadí.
Silový tréning v tomto kontexte dáva ešte väčší zmysel. Nejde o to, že by si mala hneď zdvíhať ťažké váhy. Ide o princíp – že sval pracuje proti odporu. Keď sa sval stiahne, vytvára jemný tlak na okolité tkanivo a pomáha lymfe posunúť sa ďalej. Tento efekt je oveľa výraznejší než pri pasívnom alebo veľmi jemnom pohybe.
Inými slovami, silový tréning pomáha tvojej končatine nielen zosilnieť, ale aj lepšie fungovať.
Veľa žien zostane len pri veľmi jemnom pohybe, pretože sa boja ísť ďalej. Lenže bez určitej miery záťaže nemá telo dôvod sa meniť. Svaly slabnú, končatina sa môže cítiť ešte ťažšia a pohyb sa postupne stáva náročnejším. Silový tréning ti pomáha tento cyklus prerušiť.
Zrazu zistíš, že zvládaš bežné veci ľahšie. Nákup, nosenie tašky, zdvihnutie ruky nad hlavu. A čo je možno ešte dôležitejšie – začneš si viac veriť.
Pohyb totiž nie je len o tele. Je aj o hlave.
Keď sa začneš hýbať pravidelne, postupne sa znižuje strach. Tvoje telo ti ukazuje, že je schopné, že zvláda záťaž, že sa vie prispôsobiť. Tento pocit je pri lymfedéme veľmi dôležitý, pretože veľa žien sa začne svojho tela báť.
Pri silovom tréningu však platí, že kvalita je dôležitejšia než kvantita
Nemusíš robiť veľa. Stačí začať s jednoduchými cvikmi, pomaly, kontrolovane a s dôrazom na dýchanie. Postupne môžeš pridávať záťaž, opakovania alebo čas. Tvoje telo ti samo ukáže, čo zvláda.
Dôležité je vnímať, čo sa deje. Ako sa cíti končatina počas cvičenia, ako reaguje po ňom, či sa opuch mení, či cítiš skôr úľavu alebo tlak. Toto všetko sú signály, ktoré ti pomáhajú nastaviť si správnu mieru záťaže.
A ešte jedna dôležitá vec – pohyb nemusí byť dokonalý, aby mal zmysel. Nemusíš mať ideálny tréningový plán ani dokonalú techniku od prvého dňa. Dôležité je, že sa hýbeš. Že dávaš telu podnet. Že mu umožňuješ fungovať tak, ako je prirodzene nastavené.
Silový tréning pri lymfedéme teda nie je o tom, že „môžeš alebo nemôžeš“. Je o tom, že sa učíš, ako sa hýbať tak, aby to tvojmu telu pomáhalo. A keď to robíš postupne a s rešpektom, pohyb sa z niečoho, čoho si sa bála, môže stať jednou z najsilnejších vecí, ktoré pre seba robíš.
Silový tréning nie je nepriateľ
Možno máš pocit, že silový tréning znamená veľké váhy a riziko. V skutočnosti ide o niečo oveľa jednoduchšie – o to, že sval pracuje proti nejakej záťaži.
A to môže byť:
- vlastná váha tela,
- gumička,
- ľahká činka,
- alebo aj bežné denné aktivity.
Keď sval pracuje, pomáha lymfe odtekať. Zároveň posilňuješ celé telo, zlepšuješ stabilitu a postupne sa cítiš istejšie v pohybe. Najväčší problém nie je záťaž. Najväčší problém je, keď sa prestaneš hýbať úplne, ale chceš začať z nuly rovno na 100%.
Kompresia + pohyb = dobrá kombinácia
Ak máš kompresný rukáv alebo pančuchu, pravdepodobne si si ju zvykla dávať cez deň. Pri cvičení má však ešte väčší význam. Kompresia vytvára jemný tlak zvonka, svaly vytvárajú tlak zvnútra. Spolu fungujú ako tím, ktorý pomáha lymfe prúdiť efektívnejšie. Preto sa vo väčšine prípadov odporúča cvičiť s kompresnou pomôckou (ak ti ju odporučil odborník).

Kedy pri cvičení spozornieť?
Aj keď je pohyb bezpečný, je dobré byť vnímavá.
Ak by si si všimla:
- výrazné zväčšenie opuchu,
- bolesť, ktorá neustupuje,
- pocit tlaku, ktorý sa zhoršuje,
je dobré sa poradiť s fyzioterapeutom.
Pár slov na záver….
Možno si doteraz mala pocit, že lymfedém znamená obmedzenia. Že musíš dávať pozor, šetriť sa a pohyb si viac kontrolovať než si ho užívať. Tento pohľad je však dnes už prekonaný. Tvoje telo nepotrebuje menej pohybu. Potrebuje správny pohyb.
Ak si z tohto článku máš odniesť jednu vec, tak možno práve túto: “Tvoje telo nie je krehké, len potrebuje čas a správny podnet.”
Neboj sa pohybu. Skús ho vnímať ako niečo, čo ti pomáha, nie ohrozuje. Pretože práve v pohybe sa často skrýva cesta späť k sile, istote a dôvere vo vlastné telo.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Vyštudovala som magisterský odbor fyzioterapie na UCM v Trnave a základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM). Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, pričom kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu a pooperačné stavy v oblasti brušnej steny. Významnú časť mojej expertízy tvorí špecializovaná fyzioterapia pre ženy. Primárne sa venujem pacientkam s diagnózou karcinómu prsníka, ženám po preventívnej mastektómii a taktiež ženám, ktoré trpia endometriózou. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Svoje vzdelanie si neustále rozširujem absolvovaním odborných kurzov a certifikácií: Fyzioterapia u žien s karcinómom prsníka (Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor) Pohybová terapia pri karcinóme prsníka (Pink Ribbon) Viscerálna manipulácia: brušná dutina (The Barral Institute) Viscerovertebrálne vzťahy a ich využitie v klinickej praxi (PhDr. Petr Bitnar) Diferenciálna diagnostika a terapia stability driekovej chrbtice a panvy (Mgr. Peter Obžera) Diagnostika a terapia funkčných porúch hybného systému Kineziotaping (Reha-In) BPP (Bazálne programy a podprogramy) – koncept podľa Čápovej (Jarmila Čápová) SM Systém 1A, 1B, 1C, 1D (MUDr. Richard Smíšek) Viac o mne nájdeš na mojich stránkach https://www.zatjess.sk/sluzby


