Blog

Migréna. Slovo, ktoré pozná veľa ľudí na vlastnej koži. Nejde však len o „obyčajnú bolesť hlavy“. Je to komplexné neurologické ochorenie, ktoré dokáže poriadne narušiť kvalitu života – od práce, cez šport až po bežné fungovanie doma.

Ako fyzioterapeutka sa s migrénami stretávam u svojich pacientov pomerne často. A hoci sa tradične liečia najmä liekmi, čoraz viac štúdií ukazuje, že aj fyzioterapia a úprava životného štýlu môžu byť dôležitou súčasťou manažmentu tohto ochorenia.

Migréna je neurologické ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi bolesti hlavy. Často je jednostranná, pulzujúca, zhoršuje sa pohybom a býva sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním či citlivosťou na svetlo a zvuk.

Rozlišujeme niekoľko typov migrény:

• Migréna bez aury – najčastejšia forma.
• Migréna s aurou – pred bolesťou hlavy sa objavujú poruchy videnia (záblesky, cikcaky) či brnenie
• Chronická migréna – bolesť hlavy 15 a viac dní v mesiaci
• Vestibulárna migréna – spojená so závratmi a problémami s rovnováhou

Migréna predstavuje stav precitlivenosti a dysregulácie v centrálnom nervovom systéme. Zahŕňa zložité dysfunkcie v mnohých mozgových oblastiach a systémoch, pričom k rôznorodým symptómom, ako sú bolesť, či senzorická citlivosť, prispieva vzájomné pôsobenie hypotalamu, mozočka, trigeminálneho systému a iných nervových okruhov.

• Hypotalamus – mozgová oblasť, ktorá sa považuje za „spúšťač migrény“. Už hodiny pred samotnou bolesťou môže spôsobovať únavu, zívanie či chute na sladké

• Trigemninálny systém – nerv, ktorý prenáša pocity z tváre a hlavy, je pri migréne precitlivený a vytvára typickú pulzujúcu bolesť

• Mozoček a vestibulárny systém – môžu stáť za závratmi, nevoľnosťou, či poruchou rovnováhy

Migréna prebieha vo fázach: od prodromu (únava, zmeny nálady, chute), cez auru (ak je prítomná), následne záchvat bolesti hlavy, až po postdromálnu fázu, kedy človek cíti vyčerpanie a „mozgovú hmlu“.

To, že pacient cíti bolesť v oblasti krku a hlavy, ešte nemusí znamenať, že má migrénu. V praxi je nesmierne dôležité, aby sme vedeli rozlíšiť, či sa naozaj jedná o bolesti hlavy spôsobené migrénou. V praxi je dôležité, aby sme si tieto bolesti nezamenili s:

• Cervikogénnou bolesťou hlavy: vzniká z problémov krčnej chrbtice – typicky sa vyvolá alebo zhorší určitým pohybom hlavy (napr. záklon, rotácia)

• Tenzná bolesť hlavy: je síce spojená s napätím svalov, ale ide o samostatný typ primárnej bolesti hlavy, ktorá nevzniká zo svalového napätia, ale skôr ho spôsobuje

Fyzioterapeut preto pri vyšetrení pozorne sleduje, či konkrétne pohyby provokujú typickú bolesť, alebo či ide skôr o príznaky migrény. Je to veľmi dôležité, pretože každá bolesť vzniká z rozličných dôvodov (rozdielny patomechanizmus) a vyžaduje si rozdielny prístup. Aby sa bolesť hlavy klasifikovala ako migréna, musia byť splnené určité klinické kritériá, ktoré sú stanovené v medzinárodných klasifikačných systémoch a pomáhajú ju odlíšiť od iných typov bolestí hlavy. Medzi tieto kritériá patrí:

• história minimálne piatich záchvatov bolesti hlavy spĺňajúcich kritériá

• záchvaty bolesti hlavy trvajúce 4 až 72 hodín (neliečené alebo neúspešne liečené)

• Bolesť hlavy má aspoň dve z nasledujúcich štyroch charakteristík:

◦ jednostranná lokalizácia

◦ pulzujúca kvalita

◦ stredná až silná intenzita bolesti

◦ zhoršenie fyzickou aktivitou alebo vyhýbanie sa jej (napr. chôdza, stúpanie po schodoch)

• Počas bolesti hlavy je prítomný aspoň jeden z nasledujúcich prejavov:

◦ nevoľnosť a/alebo vracanie

◦ fotofóbia (citlivosť na svetlo) a fonofóbia (citlivosť na zvuk)

Migréna nie je len „problém v krku“, ale výskumy ukazujú, že až 90 % pacientov s migrénou má aj určité muskuloskeletálne dysfunkcie – obmedzenú pohyblivosť krčnej chrbtice, zvýšené napätie svalov, spúšťacie body alebo problémy s držaním tela. Tieto faktory síce nie sú hlavnou príčinou migrény, ale môžu zhoršovať jej priebeh a častosť záchvatov.

Fyzioterapia a manuálna terapia sa ukázali ako účinné pri liečbe bolestí hlavy. Je však nevyhnutné pochopiť ich úlohu v širšom kontexte manažmentu migrény. Hoci fyzioterapia nemusí poskytnúť vyliečenie migrén, určite môže prispieť k zmierneniu súvisiacich symptómov a zlepšeniu výsledkov pre pacienta.

Je dôležité si uvedomiť, že migrény nie sú výlučne problémom krku, a preto nemožno očakávať, že samotná fyzioterapia ich vyrieši. Pacienti musia byť o tomto obmedzení poučení, aby si nastavili realistické očakávania. Efektívny akútny manažment bolesti, ako je použitie triptanov alebo iných liekov, zostáva pre pacientov s migrénou kľúčový.

Pre fyzioterapeutov by sa mal dôraz klásť na liečbu existujúcich muskuloskeletálnych dysfunkcií, najmä v krku. Výskum naznačuje, že jedinci s problémami s krkom často zažívajú vyššiu frekvenciu migrenóznych záchvatov a väčšiu invaliditu. Riešením týchto dysfunkcií môžu fyzioterapeuti pomôcť minimalizovať dodatočnú nocicepciu, ktorá by mohla zhoršiť kvalitu života.

Nedávne štúdie ukázali sľubné výsledky týkajúce sa vplyvu fyzioterapeutických intervencií:

Zapojenie sa do aeróbneho cvičenia (cvičenie v miernej intenzite) je pre trpiacich migrénou prospešné, aj keď účinky sú mierne. Je dôležité poučiť pacientov o načasovaní cvičenia, poradiť im, aby sa vyhýbali fyzickej aktivite počas 48 hodín pred nástupom migrenózneho záchvatu, pričom ich treba povzbudzovať k pravidelnej aeróbnej aktivite počas bezpríznakových období. Výskum naznačuje, že cvičenie vyššej intenzity poskytuje lepšie výsledky ako cvičenie miernej intenzity. Pravidelné cvičenie (správne a individuálne nastavené) pomáha znížiť frekvenciu, ale aj intenzitu migrén.

Zahrnutie relaxačných stratégií/techník do dennej rutiny môže byť užitočné. Aktivity vnímané ako relaxačné – prechádzky v prírode, trávenie kvalitného času s blízkymi, alebo jednoducho chvíľa oddychu – môžu významne ovplyvniť úroveň stresu a celkovú pohodu. V praxi taktiež odporúčame dychové techniky, ktoré môžu napomáhať k regulácii nervového systému.

Migréna je komplexné ochorenie, ktoré nepostihuje len hlavu, ale často zasahuje aj svaly, nervový systém a celkovú kvalitu života. Fyzioterapia tu zohráva významnú úlohu – od uvoľnenia napätých svalov, cez posilňovanie oslabených štruktúr až po odporúčania na pohyb a relaxačné techniky. Nie je to univerzálne riešenie, no môže výrazne pomôcť pri zmiernení ťažkostí a zlepšení každodenného fungovania. Kľúčom je vždy individuálne posúdenie, aby sa zvolil prístup presne podľa potrieb konkrétneho pacienta.