Bolesť chrbtice patrí medzi najčastejšie zdravotné ťažkosti dnešnej populácie. Väčšina ľudí ju počas života zažije aspoň raz a u mnohých sa objavuje opakovane. Najčastejšie ide o bolesti v driekovej oblasti, teda v spodnej časti chrbta.
Podľa epidemiologických štúdií sa bolesť driekovej chrbtice objaví počas života približne u 60–80 % ľudí a patrí medzi hlavné príčiny zníženej kvality života aj pracovnej neschopnosti.
O diastáze isto počula každá tehotná žena, no pri tejto často skloňovanej téme je potreba niektoré veci upresniť.
Čo je diastáza priamych brušných svalov?
O diastáze sme podrobnejšie písali v predchádzajúcom blogu, no tu si povieme tiež nejaké základy, aby si túto tému lepšie pochopila. Diastáza priamych brušných svalov, odborne diastasis recti abdominis, označuje stav, pri ktorom dochádza k zväčšeniu vzdialenosti medzi pravým a ľavým priamym brušným svalom.
Medzi týmito svalmi sa nachádza väzivová štruktúra nazývaná linea alba, ktorá ich spája a zároveň umožňuje prenos síl medzi jednotlivými časťami trupu.
Počas tehotenstva je prirodzené, že sa linea alba postupne rozťahuje. Rastúca maternica vytvára tlak na brušnú stenu a tkanivo sa musí prispôsobiť zväčšujúcemu sa objemu brucha. U mnohých žien sa po pôrode brušná stena postupne vráti do pôvodného stavu, no u niektorých zostáva vzdialenosť medzi svalmi väčšia aj dlhodobo.
Samotná diastáza však neznamená automaticky problém. U niektorých žien je prítomná bez akýchkoľvek ťažkostí, zatiaľ čo u iných sa môže spájať s pocitom nestability trupu, oslabením brušnej steny alebo bolesťou chrbta.
Prečo môže mať brušná stena a diastáza prepojenie na chrbticu?
Brušná stena nie je len estetická záležitosť. Z funkčného hľadiska zohráva dôležitú úlohu pri stabilizácii trupu a ochrane chrbtice.
Brušné svaly spolu s ďalšími štruktúrami vytvárajú tzv. stabilizačný systém trupu. Do tohto systému patrí napríklad bránica, priečny brušný sval, svaly panvového dna a hlboké svaly chrbtice. Tieto štruktúry spolupracujú pri vytváraní vnútrobrušného tlaku a pomáhajú stabilizovať chrbticu pri pohybe.
Ak tento systém funguje optimálne, chrbtica dokáže efektívne prenášať sily medzi hornou a dolnou časťou tela. Ak však dôjde k narušeniu tejto spolupráce – napríklad oslabením brušnej steny – môže sa zmeniť spôsob, akým telo zvláda záťaž.
Pri diastáze môže byť práve schopnosť brušnej steny prenášať napätie a stabilizovať trup čiastočne zmenená. To môže viesť k tomu, že sa niektoré štruktúry chrbtice alebo panvy začnú preťažovať.
Súvisí diastáza s bolesťou chrbta?
Mnoho ľudí si myslí, že ak majú diastázu, automaticky ich bude bolieť chrbát. Vedecké dôkazy však ukazujú, že situácia je oveľa komplexnejšia.
Systematický prehľad publikovaný v roku 2023 analyzoval viacero štúdií skúmajúcich vzťah medzi diastázou a bolesťou driekovej chrbtice. Výsledky ukázali, že väčšina štúdií nenašla jednoznačný vzťah medzi veľkosťou diastázy a bolesťou chrbta.
Na čo nemôžeme zabúdať je fakt, že telo tehotnej ženy si prejde obrovskou zmenou. Po dobu 9 mesiacov sa ženské telo mení. Posúva sa ťažisko, mení sa stereotyp dýchania, uvoľňujú sa vďaka hormónu relaxinu väzivá a telo sa pripravuje na pôrod. Po pôrode začína šestonedelie, počas ktorého “chceme” aby sa telo ženy vrátilo do pôvodného stavu. Avšak tak jednoduché to vždy nie je.
Okrem vyšetrenia distázy je preto dôležité nezabúdať aj na svaly panvového dna, ktoré po prirodzenom pôrode môžu byť oslabené. Ďalej je potreba, aby žena pracovala na obnove prirodzeného dychového stereotypu (dychová vlna má ísť smerom od bránice/ brušnej steny, postupne smerom k hrudníku a naspäť), pretože vplyvom rastu bruška sa tento stereotyp mení. Tak isto je potreba pracovať s pozmeneným ťažiskom tela a posilniť svaly, aj skrz zvýšenú laxicitu (voľnosť) väzív po pôrode.
Preto možno keď čítate tieto riadky zisťujete, že spojitosť medzi bolesťou chrbtice a diastázou nie je taká jednoznačná a na telo sa musíme pozerať komplexne. Veľmi dôležitý fakt, ktorý sa často v diskusiách o diastáze prehliada, je ten, že bolesť chrbtice je multifaktoriálny problém.
To znamená, že na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov. Patria medzi ne napríklad:
- svalová kondícia
- pohybové stereotypy
- kvalita spánkus
- tres a psychické zaťaženie
- hormonálne zmeny
- úroveň fyzickej aktivity a mnohé ďalšie…
Moderný prístup vo fyzioterapii sa už nezameriava len na samotnú šírku diastázy. Dôležitejšie je pochopiť, ako brušná stena funguje.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, no kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu, pooperačné stavy v oblasti brušnej steny a fyzioterapiu pre ženy s diagnózou rakoviny prsníka. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM).