Blog

Veľmi veľa žien po pôrode rieši problém s diastázou. Ako zistiť, či je to skutočne i náš problém? Je dobré cvičiť či radšej sa nehýbať? Dá sa urobiť samodiagnostika aj v domácich podmienkach? Fyzioterapeutka v odbore gynekológie a pôrodníctva a autorka rehabilitačného systému POSTNATAL Zuzka Woleková nám o tomto probléme povie viac a prevedie nás celým procesom, ako na to :-).

UPOZORNENIE od redakcie: V rozhovore sú použité fotky (všetky so súhlasom Zuzky), ktoré nemusia byť každému príjemné na pohľad (napr. jazva po cisárskom reze). Preto neodporúčame článok deťom a ľuďom s citlivou povahou. Každopádne, myslíme si, že mnohým v tomto rozhovore práve tieto reálne fotky pomôžu. Za svoje telá by sme sa nemali vôbec hanbiť, už vôbec nie, keď prinesú na svet nový život.

Diastáza je rozostúpenie všetkých brušných svalov v oblasti linea alba (obrázok 1.) s motorickým prejavom MRA (priameho brušného svalu). Ide o komplexnú dysfunkciu svalov trupového valca. K rozostúpeniu môže dôjsť v rôznych lokalitách po celej dĺžke, ale aj šírke priamych brušných svalov (obrázok 2.).

 
Linea alba sa môže po celej svojej dĺžke roztiahnuť a stenčiť (obrázok 3.). Predstavte si to ako žuvačku, ktorú ťaháte za dva konce. Kde sa začne stenčovať? V strede. Tak je to aj s brušnou stenou počas rastu plodu v maternici alebo aj v iných situáciách (náhly nárast vnútrobrušného tuku, nedostatočná funkcia svalov, pretrénovanie svalov, u novorodencov ...).
Ako maternica s plodom rastie, rozťahujú sa aj oba „konce“ brušných svalov. Tento proces je prirodzený − dopomáhajú mu k tomu hormóny (relaxín) a po adekvátnej popôrodnej rehabilitácii a za pomoci vhodnej stravy a kolagénu (potrebné stavebné látky) je veľká šanca, že sa svaly opäť spoja. Najnovšie štúdie ukazujú, že ak žena po pôrode nedostane kvalitnú rehabilitáciu, môže sa diastáza o 3 − 6 mesiacov zhoršiť. Toto sa deje väčšinou ženám, ktoré buď vstupovali do tehotenstva v horšom stave v zmysle koaktivácie (spolupráce) svalov trupového valca (panvové dno, brušné svaly, chrbtové svaly, bránica), alebo boli na rizikovom tehotenstve, keď sa menej hýbali, a tak absentoval prirodzený pohyb, ktorý tento valec aktivuje aj počas tehotenstva, alebo sú konštitučne nižšieho zrastu, keď môže byť plod stlačený v brušku a hľadá si priestor cez najjednoduchšie poddajnú štruktúru (linea alba).

 
Horší je prípad, keď sa linea alba úplne pretrhne. Brušná stena zostáva na tomto mieste prekrytá len pobrušnicou (peritoneum), fasciou, tukom a kožou. Vtedy si dokážeme vyhmatať žalúdok, prípadne až črevá. Často tento stav sprevádzajú aj pupočná hernia, povolená celá brušná stena, pokles panvového dna alebo dokonca aj prolaps (prepad) orgánov malej panvy (maternice, močového mechúra, konečníka). Toto je už vážny stav (diagnóza diastáza) a vyžaduje si špecifickú odbornú fyzioterapiu a spoluprácu s lekármi. Literatúra uvádza, že ak je takáto diastáza nad 4 cm šírky, je namieste uvažovať aj o operačnom riešení. Aj pri takomto riešení je vždy nutná kvalitná fyzioterapia.
V prípade, že chce mať žena ešte viac detí alebo je zásadne proti operácii, je spoločnou snahou fyzioterapeuta a pacientky zaistiť čo najkvalitnejší funkčný stav v zmysle práce trupového valca v bežnom živote, prípadne pri športe, a tento stav neustále udržiavať aj počas ďalších tehotenstiev a po pôrode. Namieste je aj používanie špeciálneho brušného pásu, ktorý slúži ako podpora pri zvýšenej záťaži. Tento pás však samotnú diastázu nelieči! V ranom štádiu popôrodia sa využíva takzvané zavinovanie bruška pevnou tkaninou asi 20 cm širokou a 15 m dlhou. Vtedy toto zavinutie slúži aj ako prevencia, resp. „barlička“, najmä ak ide o prvý typ diastázy.
 

V systéme popôrodnej rehabilitácie POSTNATAL sa vykonáva screeningové vyšetrenie pohybového systému po ukončení šestonedelia a kontrole u gynekológa fyzioterapeutom špecialistom. Jeho cieľom je zistiť, čo na tele zanechalo tehotenstvo a pôrod a včas zabezpečiť potrebnú terapiu, edukáciu, prípadne tréning na obnovu a progres funkcie pohybového systému. Toto vyšetrenie si môžete orientačne vykonať aj sama.

Samodiagnostika − postup:

# 1. Nacítenie sa na telo
V stoji prevnímame kontakt s podložkou, postavenie chodidiel (po pôrode často padne klenba), kolien (tie môžu byť vtočené dovnútra), panvy (tá môže byť rotovaná alebo jedna časť nižšie či vyššie), prevnímame kríže (často tam ženy cítia napätie, bolesť alebo diskomfort), nezabudneme na panvové dno (pálenie v jazve, hemoroidy, pocit poklesu), bruško (pocit, že nie je moje, pocit, že nereaguje na pohyb, pocit povolenia, ovisnutia...), dýchanie (pocit, že sa neviem zhlboka nadýchnuť, pocit, že dýcham iba hore pod kľúčne kosti), ramená (padnuté dopredu, asymetrické), hlava (tŕpnutie ruky – znak poruchy v krčnej chrbtici) a iné časti, na ktoré nás odvedie intuícia.
 
# 2. Vyšetrenie pohybov
Aktívne sa predkloňte, zakloňte, ukloňte – sledujte pohyb, či vás niečo niekde neťahá, prípadne nebolí.

• Môžete skúsiť zodvihnúť ruky nad hlavu, pokrútiť nimi v plnom rozsahu.


• Môžete skúsiť prednožiť, zanožiť, unožiť, pokrútiť nohami v bedrovom kĺbe, kolennom, členkovom.


• Môžete skúsiť spraviť hlboký drep.


• A postaviť sa na jednu nohu, na druhú nohu.

 
# 3. Vyšetrenie pohľadom
Pred zrkadlom. To, čo sme cítili, si overíme pohľadom, či je to tak.
Keď cítime niekde počas pohybu bolesť, ťah, napätie, zoslabnutie, máme nepríjemný pocit... cítime, že nie sme v našom tele, znamená to, že niečo nie je úplne v poriadku a niekde môže byť pohyb blokovaný alebo niektorá časť tela nie je v optimálnom nastavení. Môže to značiť čokoľvek. Netreba sa znepokojovať, zo začiatku to stačí pozorovať, a keby sa to zhoršovalo, treba vyhľadať fyzioterapeuta špecialistu.
 
# 4. Pohmatom a testami
Vyšetrenie bruška a diastázy
Ľahneme si na chrbát, pokrčíme dolné končatiny v kolenách, rukou si prehmatáme celé bruško a vnímame jeho citlivosť. Ak máme jazvu po cisárskom reze, prejdeme si cez ňu a sledujeme, či cítime rovnako túto časť ako ostatné, prehmatáme si pod jazvou, či tam nie je „opuch“.
Skúsime si nadvihnúť kožu. Prstami prechádzame postupne po celej dĺžke linea alba a snažíme sa vyhmatať, či tam nie je rozstup. Znovu sa vrátime na začiatok (ako končí hrudná kosť až po lonovú kosť), strčíme si tam 4 prsty po dĺžke, nadvihneme hlavu, akoby sme chceli spraviť malý „brušák“, a zvrtneme prsty o 90 stupňov (obrázok 6.). Takto prechádzame celou dĺžkou linea alba. Sledujeme, koľko prstov sa nám zmestí do ktorej lokality, a zapíšeme si to. Napr. 1-2-3-1 − toto znamená, že v oblasti pupku je diastáza najširšia. Môžeme si pomôcť obrázkom 2. v časti, kde vidieť rôzne typy rozstupu. Mali by ste tam cítiť niečo ako dieru. Ak nie je príliš hlboká a necítime pod prstami vnútorné orgány, znamená to, že pôjde pravdepodobne o prvý typ diastázy. Pri druhom type by sme si dokázali strčiť prsty až pod priamy brušný sval do strán.

 
Druhý dôležitý test je skúška striešky.
Z polohy, v ktorej ste, zdvihnete a vystriete pravú nohu, potom ľavú a snažíte sa ich vystreté udržať mierne nad podložkou (cca. 20-30 cm). Môžete sa pozrieť na bruško, či sa vám v oblasti rozstupu spravila strieška (obrázok 7.). Tú si môžete aj prehmatať prstami. Tento test je provokačný, a aj keď ste si diastázu nenahmatali počas predchádzajúceho testu, tu sa ukáže! Tiež sa tu zvýrazní hernia v oblasti pupku.

 
Vo fyzioterapii sa vykonávajú aj ďalšie funkčné testy − napr. rolovanie zo sedu s vystretými nohami a sledovanie, čo sa udeje v oblasti diastázy, a, naopak, rolovanie z ľahu do sedu či rôzne záťažové testy, napr. dvíhanie bremena, skok, drep, a sledovanie práve brušnej steny a správania diastázy. Tieto nám majú ukázať, ako sa správa diastáza vo funkcii – pri pohyboch z denného života.
 
Ak ste zistili, že niečo nie je v poriadku, skôr ako začnete s cvičebnými fitnes programami, vyhľadajte fyzioterapeuta, ktorý vás vyšetrí a naučí vás špeciálne cviky či princípy, ktoré môžete vkladať do pohybu či cvičenia, ktoré máte rady a ktoré vám vyhovuje.
 

Ženy po pôrode často nevnímajú fakt, že sa prehupli do novej životnej fázy. Je to ďalší bod na ich životnej ceste, keď sa menia. Už nie je iba žena, ale je žena – matka – dieťa. Dieťa a matka sú minimálne pol roka po pôrode prirodzene späté. Dieťa sa cíti ako absolútna súčasť matky a jej tela. Mnohé ženy sa domnievajú, že po ich fyzickom oddelení sa ich telo (ale aj život) vráti tam, kde bolo pred otehotnením a pôrodom. Niektoré ženy vnímajú svoje telo ako škaredé, zdeformované či zdevastované. Dieťa alebo diastázu či iný dôsledok tehotenstva a pôrodu berú ako OBMEDZENIE v CVIČENÍ po pôrode.
Maminky s diastázou by v prvom rade mali zachovať pokoj! Nie je nič horšie ako strach. Ten prináša stres a prejavuje sa potrebou utekať alebo útočiť (najčastejšie na manžela :-)). Na popôrodnú diastázu ešte žiadna žena nezomrela. Popôrodie je neopakovateľné obdobie, ktoré sa dá využiť na osobný prerod krok po kroku spoločne s dieťatkom. Na tele sa dá systematicky pracovať bez vyššej záťaže a ísť za hranice osobného funkčného maxima. Znamená to, že žena by mala prvé dva mesiace využívať rôzne aktivity denného života na regeneráciu tela, zobudenie svalov, naštartovanie telesných sústav. Keď dá telu dostatočný čas, bude mu dôverovať a nebude ho popri nočnom vstávaní a starostlivosti o dieťa „humplovať“ nadmerným cvičením, ale, naopak, prirodzenými konštruktívnymi cvikmi, po 3-4 mesiacoch sa môže postupne systematicky buď vrátiť k športu (beh, plávanie, lyžovanie...), alebo k fitnes.
Pri diastáze a poruche panvového dna či dysfunkcii trupového valca je takéto zaťaženie nevhodné.  Ak žena pozná svoj problém a ovláda základné princípy fungovania spomínaných sústav, dokáže si v akomkoľvek zaťažení (cvičení) skontrolovať, či je daný cvik pre ňu konštruktívny (diastáza sa jej pri ňom zatvára alebo je stabilná a nerobí sa jej strieška, panvové dno je vtiahnuté, brušná stena je aktívna a telesné jadro spevnené), a teda prospešný pre jej telo odhliadnuc od toho, či má alebo nemá diastázu.
Ak sa však počas alebo po vykonaní cviku či športovej aktivite diastáza zhorší alebo sa objaví únik moču, znamená to, že funkčne ešte nie je trupový valec na tento pohyb pripravený a cvik pôsobí opačne, čiže deštruktívne. Pri pravidelnom vykonávaní deštruktívnych cvikov si môže problém nielen zhoršiť, ale nabaliť si k nemu ešte ďalšie. Jednoducho treba postupne skúšať pohyby a cviky systematicky a hlavne trpezlivo, vnímavo a dôsledne. Netreba ísť za hranicu funkčného maxima, ale len jemne balansovať na hranici komfortnej zóny, aby sme zasa tréningom nepôsobili podprahovo – tam je to potom zasa strata času a efekt bude nulový.
 

Áno, dajú. Vždy je však dôležité začať diagnostikou, cielenou individuálnou terapiou (často treba napr. rozhýbať bránicu), edukáciou a až potom na to nadväzuje tréning alebo sa to môže aj kombinovať. Mám v terapii ženy, ktoré to takto systematicky dotiahli naozaj na vysokú úroveň.