Kortizol je mnohým ľuďom známy ako hormón stresu. Neznamená to však, že by sme boli v strese kvôli nemu, ani to, že by stres vyvolával či zhoršoval, aj keď to môže „škaredý“ názov spočiatku evokovať. Kortizol je zaujímavý najmä tým, že nám stres pomáha zvládať.
Ako to robí? Na čo všetko v organizme vplýva a čo všetko naše telo vníma ako stres?
Endokrinná regulácia
Naše telo je regulované viacerými systémami a na tom, aby fungovalo ako „dobre namazaný stroj“, sa podieľajú najmä nervový systém a endokrinný systém.
Ak si o tom druhom ešte nepočula, ide o systém, ktorý sa nachádza všade v tele a tvoria ho žľazy s vnútorným vylučovaním. To zjednodušene znamená, že určitá žľaza – pri kortizole sú to nadobličky, párové žľazy umiestnené na hornom póle obličiek – produkuje chemickú látku, ktorú poznáme ako hormón, a následne ju vylúči do krvi.
Hormón si môžeme predstaviť ako akéhosi „posla“, ktorý krvou docestuje k cieľovému tkanivu alebo tkanivám (áno, môže ich byť aj viac) a tam splní svoju úlohu.
Jednou z úloh kortizolu je napríklad prísť k bunkám svalov či pečene a prinútiť ich zvýšiť produkciu glukózy. To však nie je ani zďaleka jedinou úlohou, ktorú plní v našom organizme.
Veľa funkcií
Kortizol má mnoho funkcií a prostredníctvom svojich účinkov vplýva takmer na všetko v našom tele. Medzi najdôležitejšie účinky tohto steroidného hormónu patria tieto:
- regulácia odpovede organizmu na stres,
- ovplyvňovanie metabolizmu,
- regulácia krvného tlaku,
- regulácia glykémie,
- protizápalové účinky,
- pôsobenie na imunitu.
Čo sa týka regulácie odpovede na stres, ktorá aj dala kortizolu meno „stresový hormón“, je to s ňou trochu komplikovanejšie.
Najdôležitejšie je pochopiť, čo všetko je pre naše telo stres. Väčšina z nás si pri strese predstaví ťažký deň v práci, nepríjemného šéfa, strach z budúcnosti či čokoľvek podobné.
Naše telo je však na stres oveľa citlivejšie a ako stres berie napríklad aj zápal v tele, infekciu, ochorenie, nedostatok spánku, operačný zákrok, poranenie či každú situáciu, pri ktorej musí vydať viac energie.
O tom svedčí aj fakt, že najviac kortizolu sa v priebehu dňa vyprodukuje práve ráno, keď vstávame. To, čo je pre nás obyčajnou rutinou, je pre naše telo stres, keďže po spánku, keď sú požiadavky organizmu na energiu na minime, sa musí zrazu naštartovať a zvládať bežné činnosti. Hlavnou úlohou kortizolu bude teda zabezpečiť pre naše telo v stresových situáciách dostatok energie. Ak sa pýtaš, ako to ten kortizol urobí, odpoveď je jednoduchá – zásahom do metabolizmu!
Kortizol a metabolizmus
Hlavným palivom, ktoré naše telo spracováva, aby získalo energiu vo forme ATP, je glukóza.
Pre niektoré bunky, ako napríklad bunky mozgu, je glukóza dokonca jediným substrátom, ktorý vedia pri tvorbe energie využiť.
Hlavnou úlohou kortizolu teda bude zabezpečiť nášmu telu dostatok glukózy. Účinkuje najmä v pečeni, svaloch, pankrease a tukovom tkanive, kde ovplyvňuje metabolizmus sacharidov – zvyšuje koncentráciu glukózy v krvi, čo dosahuje stimuláciou novotvorby glukózy (glukoneogenéza) v pečeni.
Kortizol ovplyvňuje metabolizmus tukov tak, že mobilizuje tukové zásoby organizmu a stimuluje aj lipolýzu, čo je rozkladanie tukov, keďže aj tuky môžu byť v prípadoch núdze využité niektorými tkanivami na tvorbu energie.
Pôsobí aj na metabolizmus aminokyselín prostredníctvom rozkladu bielkovín. Tie sa rozštiepia „na drobné“ a získané aminokyseliny sú použité na glukoneogenézu.
Tlak, chudnutie a imunita
Kortizol vplýva aj na naše srdce tým, že zvyšuje jeho výdaj a aj krvný tlak. To sa v stresových situáciách určite hodí, no pri chorobách spojených so zvýšenou produkciou kortizolu je práve veľmi vysoký krvný tlak to, čo pacientov trápi a privedie ich k lekárovi.
Zvýšený kortizol dokonca môže vplývať aj na chudnutie. Určite to poznáš, si uponáhľaná, v strese a nevyspatá, a tak sa chuť na čokoládu či riadny burger s hranolkami dá potlačiť iba ťažko. Zvýšené hladiny kortizolu stimulujú aj chuť do jedla a nabádajú naše telo robiť si zásoby na horšie časy, preto je aj počas chudnutia základom byť v pohode a nestresovať sa príliš náročným režimom či už v stravovaní, alebo v športe.
Kortizol pôsobí aj protizápalovo a imunomodulačne, čo znamená, že môže regulovať imunitný systém. Kortizol však imunitu neposilňuje, práve naopak – tlmí ju. To sa môže zdať ako niečo zlé, niektoré ochorenia nám však ubližujú prostredníctvom prehnanej imunitnej odpovede, keď okrem pôvodcu, napríklad vírusu, ničia aj naše vlastné bunky. Vtedy sú kortikoidy (a teda aj kortizol) liečbou, ktorú zvolia lekári.
Stručne to môžeme zhrnúť asi takto: pri krátkodobom pôsobení kortizolu má protizápalové účinky, ktoré sú pre naše telo prospešné, ak však stres trvá dlho a kortizol je pravidelne zvýšený, utlmí náš imunitný systém.
Dopraj si vzácny čas pre seba. Každý deň aspoň chvíľočku. Je to veľmi dôležité, aby sme lepšie spoznali samy seba, svoje potreby a cítili sa vo svojom živote spokojne. Harmonickú výzvu sme zostavili pre všetky ženy, ktoré sa chcú o seba postarať. Nielen o svoje telo, ale i o svoju myseľ ❤️.
Zaži to s nami aj ty a preži tieto jesenné dni vo väčšej radosti, láske a pohode 😊. Začala ešte len pred pár dňami, takže sa stíhaš pripojiť:
Som študentkou medicíny. Páči sa mi, ako sa dá prostredníctvom "ľudskej reči" vysvetliť, čo sa v našom tele deje a dať tak možnosť všetkým, ktorí sa zaujímajú porozumieť ľudskému telu. Okrem toho som fanúšikom cestovania, spoznávania a dobrého jedla a tieto moje vášne sa snažím preniesť aj do mojich článkov. Ak ťa zaujíma, čo sa v našom tele deje pri športe, jedle, ako si zachovať fyzické aj psychické zdravie, či všetky možné aj nemožné témy z oblasti zdravia podložené štúdiami a faktami tu si na správnom mieste.