Blog

Evička sa po výzve cítila uvoľnenejšie, menej nervózne a odľahčene. Prečo? Prečítaj si jej príbeh.

To, ako sa cítim, sú zároveň moje najväčšie zmeny v rámci výzvy, lebo kilá a centimetre sú síce veľmi potešujúce a boli mojím hlavným dôvodom na zapojenie sa do výzvy a vôbec do registrácie Fitshakera, ale nebolo ich zase až tak veľa. Teraz sa napríklad kilá vôbec nehýbu a centimetre tiež nie.

Výzva bola pre mňa super. Keďže vychovávam svoju dcéru sama bez možnosti na nejaké postráženie a mám dve práce, veľmi mi vyhovovala tá flexibilita, ktorú Fitshaker ponúka.

V prvom rade možnosť cvičiť doma (aj keď priznávam, že som si vôbec neverila a do výzvy som išla s tým, že určite nevydržím viac ako dva týždne, lebo moja sebadisciplína je dosť mizerná), ale aj časové trvanie cvičení, ich variabilita a tréneri.

Veľmi dlho som nešportovala, a tak zacvičiť si cca 30 minút bolo na začiatok super. Niekedy som si pridala ešte ďalšie cvičenie, inokedy postačilo to ponúkané a občas som mala aj spoločnosť pri cvičení ako aj iné maminy. „Mami, ja ti pripravím podložku, ty si daj zatiaľ gumičku a ideme na to. Dnes si dáme tú Maggie.“

Priznávam, že som si menila pilates, „tudy moja cesta nevede“, aj keď rozumiem, že má svoj význam. Zaujímavé boli pre mňastravovacie videá, tam som bola úplne v lese. Ešte stále to nie je ideálne a niekedy to naozaj hapruje, ale našla som si cestičku a pomaly si zvykám, kombinujem, dopĺňam a zamieňam niektoré potraviny, iné vynechávam a s niektorými zvádzam boje či už kvôli odolaniu, alebo zaradeniu.

Motivačné videá boli súčasťou mojich ciest vlakom, ale priznávam, že to nie je niečo, bez čoho by som si inú výzvu nevedela predstaviť. Mne viac pomáhala skupina na FB, aj keď som bola skôr len pozorovateľom, a zmeny či príbehy iných žien a hlavne moja nová virtuálna kamoška Barborka (Zitka Obezitka), s ktorou sme si vymieňali hlasovky, tipy, triky, skúsenosti a veľmi sme si sadli potom aj naživo na Matejovej tabate v Nitre.

Priznávam, že čas sa našiel najmä až večer okolo 18.00-19.00 hod. Neskôr sa mi už ťažšie cvičilo a skôr to tiež bolo veľmi výnimočne. Boli aj dni, keď som si zacvičila ráno, ale mala som potom pocit, že som ten deň akosi neukončila. A raz som dokonca skúsila o 5.45 hod., a to Janku Jánošíkovú, ale trpela som ako zviera, a keby ma videla, asi by trpela aj ona. Takže večer, keď sa moje dieťa už hralo samo alebo mi robilo spoločnosť, bol pre mňa ideálny. A dokonca mi to tak najviac vyhovuje. Deň už nekončím umytým riadom a odloženými hračkami, ale aj s trénermi z Fitshakera.

Stravovanie bola moja najväčšia výzva. Ešte viac ako zotrvania pri cvičení som sa desila toho stravovania. Priznávam, že som veľa zmenila, upravila, vynechala, ale stále sa v tomto lese učím orientovať. Samozrejme, netvárim sa teraz, že mi nechutí zmrzlina alebo čokoláda. Stále tam niekde v zozname mňam potravín sú a nájdeme si k sebe cestu, ale viac ich nahrádzam zdravšími variantmi a jem ich podstatne menej. Našla som si cestičku a varím si podľa Ivky Maheľovej. Veľmi mi jej recepty v rámci zloženia aj času vyhovujú. Chutia mi, nie sú náročné, často uvedie aj náhradu a to je pre mňa úplne ideálne.

Priznávam, že vyslovene nejaké obdobie alebo dni, keď som si povedala, že to vzdám, som nemala. Skôr som sa niektoré dni, keď toho bolo naozaj veľa, cítila vyčerpane a sama so sebou som bojovala, či si to odcvičím alebo nie. Ale potom som si pozrela, aká je zostava cvikov, že to by som aj mohla zvládnuť, eventuálne som vymenila trénera a bolo. Občas, keď som mala horšiu náladu, som volila Honzu, pri cvikoch s ním som od smiechu niekedy nedokončila cvik :D.

Vybrala som si to druhé. Ale boli dni, keď som to naozaj neodcvičila a cvičenie spravila iný deň – v rámci takej výmeny voľných dní a dní, keď som cvičila. Napr. som necvičila vo štvrtok, ale až v piatok.

Úplne pre kohokoľvek. Je to nesmierne variabilné, flexibilné a každý si tam nájde to svoje. Nemusíš HIIT, dáš si tabatu. Nezvládaš Olinku? Dáš si Jána.

Prispôsobí sa vkusu, potrebám, problémom (diastáza, karpálny tunel), svoje si tam nájdu aj deti, tancuchtiví... Je to potom už len o tom, či chcem a kedy môžem... Veď v obývačke sa vidíme buď len my sami, alebo horalkoví tréneri, či naše ratolesti, tam môžeme byť lokomotívy, môže z nás tiecť, naše tváre môžu mať rôzne odtiene červenej a podobne.

Pozývame ťa do tohtoročnej 60-dňovej Výzvy do plaviek 🤗.

Ani tento rok nechýba naša spoločná jazda, na ktorej odhalíš svoju silu, odvahu a sebavedomie ❤️. Čaká ťa nielen nadupaný program pre začiatočníkov aj pokročilých, ale takisto stravovacie videá s výživovým odborníkom Mgr. Michalom Páleníkom a rozhovory s fitshakeráčkami, ktoré sa podelia so svojimi silnými príbehmi.

Výzvu sme síce už odštartovali, ale stále sa stíhaš pridať k nám. Už sa na teba tešíme ❣️.