Či už ide o pravidelnú drinu vo fitnesku, kolektívny šport, alebo „rekreačné“ prechádzky so psom, pohyb v každej forme skúmajú vedci už dlhé roky, a ako sa ukazuje, pravidelný pohyb v jeho najrôznejších formách má nesporné množstvo benefitov pre naše fyzické, ale aj psychické zdravie. Výsledky mnohých štúdií poukazujú na fakt, že cielený pohyb sa môže uplatňovať i v liečbe najrôznejších, dokonca aj veľmi závažných diagnóz.
No a čo sa s naším telom a mysľou stane, ak sa hýbať prestaneme? Aj to sa dozvieš v tomto článku!
Benefity pohybu pre telo
Fakt, že vďaka cvičeniu (samozrejme, v kombinácii so stravou) sa nám darí udržiavať si zdravú váhu, prípadne schudnúť, je len špičkou ľadovca jeho benefitov pre naše telo.
Pravidelný pohyb slúži ako efektívna prevencia vzniku chronických ochorení, vďaka tomu, že zlepšuje citlivosť buniek na inzulín, nás chráni pred vznikom diabetu, dokonca vie už diagnostikovaným cukrovkárom pomôcť udržať hladinu glukózy v stabilných hladinách.
Okrem toho má pravidelný pohyb v akejkoľvek forme pozitívny efekt na hladinu cholesterolu v krvi – znižuje ten zlý cholesterol, LDL, a, naopak, zvyšuje hladinu HDL – dobrého cholesterolu. Vysoký cholesterol sa spája s obezitou, diabetom, vysokým krvným tlakom či aterosklerózou, ktoré bývajú spoločnými menovateľmi napríklad aj pri infarkte.
Cvičením teda dokázateľne prispievaš k zdraviu svojho srdca, ciev, ale aj ostatných orgánových systémov.
V zdravom tele zdravý duch
To, že pohyb priaznivo vplýva na naše fyzické zdravie, je dokázaný fakt, avšak len málokto začne cvičiť – a zotrvá – kvôli tomu, že ide o dobrú prevenciu. Človek je od prírody tvor nedočkavý a práve preto toľko ľudí holduje športu.
V istom zmysle pohyb funguje ako droga a má aj okamžité účinky – hlavne tie ovplyvňujúce mentálne zdravie a psychické funkcie.
Cvičenie spôsobuje chemické zmeny v mozgu, a to aj v centrách, ktoré ovplyvňujú našu náladu. Pravidelný pohyb zvyšuje citlivosť mozgu na sérotonín a norepinefrín, čo sú hormóny hrajúce rolu pri našej nálade, dokonca pri vážnych depresiách sú hladiny sérotonínu znížené. Tým, že pohyb stimuluje určité časti mozgu tak, aby boli citlivejšie voči vplyvu „náladových hormónov“, priamo pôsobí na našu náladu a energiu.
Okrem toho šport zvyšuje tvorbu endorfínov – hormónov šťastia. Tie spôsobujú, že sa po tréningu cítime šťastní, spokojní a plní energie. Endorfíny pôsobia na mozog dokonca podobne ako opiáty, vďaka čomu často počúvame prirovnanie „šport ako droga“.
Okrem toho, že pravidelný šport zlepšuje náladu a dodáva energiu, prispieva aj ku kvalitnejšiemu spánku, skvalitňuje sexuálny život, znižuje hladiny stresu či dokonca znižuje chuť do jedla pri emočnom prejedaní sa.
Šport ako liek
Nie div, že vďaka množstvu benefitov pre naše zdravie sa šport stal objektom skúmania vedcov a lekárov. Štúdie priniesli mnohé pozitívne výsledky, medzi nimi napríklad fakt, že šport je účinným liekom v terapii psychiatrických ochorení, akými sú napríklad depresia, poruchy príjmu potravy, Alzheimerova choroba či demencia.
Pohyb je však aj účinným pomocníkom v liečbe pacientov po cievnej mozgovej príhode či pri diabete, skleróze multiplex, bolestiach hlavy a mnohých ďalších ochoreniach.
Ak by sme sa nehýbali...
Každý vie, že existujú obdobia, počas ktorých na šport nezostáva čas, chuť alebo energia. Čo sa však s naším telom stane, keď mu nedoprajeme pravidelný pohyb?
Fyzická inaktivita je spojená s únavou – psychickou aj fyzickou, so zlou náladou, s nekvalitným spánkom, tendenciou prejedať sa.
Zhoršuje chronické ochorenia, ak nimi trpíte, resp. zvyšuje riziko ich vzniku, pričom ide hlavne o vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol či diabetes mellitus. Absencia pohybu – dokonca aj krátkodobá – môže viesť k nárastu viscerálneho tuku, ktorý je rizikovým faktorom pre väčšinu už spomenutých ochorení.
Je nám jasné, že nie každý má čas tráviť denne dve hodiny vo fitnesku alebo chuť vstávať skoro ráno pred prácou „len“ kvôli rannému behu.
Akákoľvek aktivita je však lepšia než žiadna, a preto ak ťa nebaví alebo z akéhokoľvek dôvodu nemôžeš navštevovať fitnesko, telocvične či bazén, nájdi si aktivitu vhodnú pre teba. Niekomu vyhovujú kolektívne športy, niekomu zas joga, pilates či beh.
Pre niekoho je najlepším odreagovaním a psychohygienou prechádzka v prírode a je to úplne okej. Aj chôdza je pohyb a telo i myseľ sa nám za jej pravidelné zaradenie do denného režimu určite poďakujú!
Pozývame ťa do tohtoročnej 60-dňovej Výzvy do plaviek 🤗.
Ani tento rok nebude chýbať naša spoločná jazda, na ktorej odhalíš svoju silu, odvahu a sebavedomie ❤️. Čaká ťa nielen nadupaný program pre začiatočníkov aj pokročilých, ale takisto stravovacie videá s výživovým odborníkom Mgr. Michalom Páleníkom a rozhovory s fitshakeráčkami, ktoré sa podelia so svojimi silnými príbehmi.
Tak si nenechaj nič ujsť a pridaj sa k nám! Už 6. mája začíname 👇.
Som študentkou medicíny. Páči sa mi, ako sa dá prostredníctvom "ľudskej reči" vysvetliť, čo sa v našom tele deje a dať tak možnosť všetkým, ktorí sa zaujímajú porozumieť ľudskému telu. Okrem toho som fanúšikom cestovania, spoznávania a dobrého jedla a tieto moje vášne sa snažím preniesť aj do mojich článkov. Ak ťa zaujíma, čo sa v našom tele deje pri športe, jedle, ako si zachovať fyzické aj psychické zdravie, či všetky možné aj nemožné témy z oblasti zdravia podložené štúdiami a faktami tu si na správnom mieste.