Blog

Pomer hmotnosti a výšky človeka súvisí s pravdepodobnosťou výskytu zdravotných problémov. Tento bežne používaný predpoklad roztrhol vrece s kalkulačkami BMI. Odzrkadľuje však BMI skutočnosť? Má pre nás jedno číslo takú veľkú výpovednú hodnotu?

Priemerný 70 kg vážiaci muž s výškou 1,80 m má BMI 21,6. Podľa tohto čísla sa určí z tabuľky, či jeho stav výživy zodpovedá normálnej hmotnosti, podvýžive alebo nadváhe.

Na úvod treba ešte dodať, že BMI kategórie sa takto členia u dospelých ľudí. Pre deti sa BMI vyráta rovnako, na určenie výživového stavu sa používajú percentilové tabuľky vydané WHO (BMI-for-age (5-19 years) (who.int)).

História BMI siaha až do 19. storočia. Moderné obrodenie BMI zažilo v 70. rokoch 20. storočia. Na vzorke viac ako 7000 mužov bolo preukázané, že zo všetkých dovtedy používaných indexov BMI najlepšie koreluje s množstvom telesného tuku skúmaných jedincov.

V roku 1985 sa v USA začal používať BMI index na definovanie obezity. Koncom 90. rokov boli definované kategórie nadváhy a obezity na základe BMI tak, ako ich poznáme dnes.

Dôvod je veľmi prostý. Vyrátať BMI je jednoduché a univerzálne použiteľné. Už dlhodobo sa vie, že podvýživa a nadváha spôsobujú vyššie riziko výskytu ochorení, prípadne úmrtí. Zistilo sa, že najnižšie riziko úmrtí majú nefajčiari s normálnym BMI, teda do 25. Preto mať jednoduchý ukazovateľ, na základe ktorého lekár vie odporúčať konkrétne vyšetrenia či preventívne opatrenia, je dobrý. Napríklad pri vysokom BMI vám môže byť urobené dodatočné vyšetrenie.

Zároveň sa poisťovne potrebujú poistiť. Už dávno zistili, že pri uzatvorení životného poistenia potrebujú jednoduchý ukazovateľ, ktorý môže ovplyvniť vaše ďalšie zdravotné problémy, a teda aj výšku poistky.

Prípadne na základe jednoduchého ukazovateľa, ktorý sa dá zozbierať od všeobecných lekárov, môžu mať predstavitelia štátu predstavu o národnom zdraví a potenciálnych rizikách. Môžu tak podniknúť kroky k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva alebo systému zdravotnej starostlivosti. Mať jednoducho prístupné štatistické dáta o populácii je výhodné, najmä ak uvážime, že miera obezity rastie, napríklad v USA je rastúca obezita popredným problémom verejného zdravia obyvateľstva.

Aj napriek tomu, že hodnota BMI koreluje s množstvom tuku a celkovým zdravotným rizikom u väčšiny ľudí, nemusí platiť zrovna u vás.

Môže ísť naozaj o hmotnosť tuku, no pokojne môže ísť aj o hmotnosť svalov, ktoré prispievajú k vyššej celkovej hmotnosti tela. Preto majú športovci vysokú hodnotu BMI, aj keď je ich množstvo tuku veľmi nízke.

Pomer svalov a tuku, ako hlavných určovateľov výsledku BMI, sa vekom mení. Ženám vekom ubúda hmotnosť kostí a svalov, 65-ročná žena má približne o 6 kg svalov a kostí menej ako 25-ročná. Zároveň sa zväčšujú zásoby viscerálneho tuku na úkor podkožného. Viscerálny tuk je zodpovedný za metabolické poruchy, preto je nebezpečnejší ako podkožný a jeho množstvo potrebujeme držať na uzde. 65-ročná žena, ktorá váži rovnako, ako keď mala 25, má rovnaké BMI, no väčšie riziko vzniku metabolických ochorení ako diabetes alebo vysokú hladinu cholesterolu. Skoro tretina ľudí, ktorí majú normálne BMI, vykazujú poruchu metabolizmu.

Viscerálny tuk, ktorý bežne tvorí asi 20 % nášho celkového tuku, je oveľa viac zodpovedný za naše zdravie ako podkožný tuk. Tvorí sa okolo orgánov v brušnej dutine, je metabolicky aktívny. Spúšťa zápalové procesy, ovplyvňuje činnosť hormonálnej sústavy, prispieva k inzulínovej rezistencii, rozvoju srdcovo-cievnych ochorení. Na hodnote BMI ho nevidieť tak ľahko, na našom celkovom zdraví sa podieľa výrazne. Keďže tvorí asi 20 % nášho tuku, vieme si jeho množstvo vyrátať, ak poznáme množstvo svojho tuku. Zároveň ho vidieť na zväčšujúcom sa obvode pása.

Ďalším neduhom BMI je, že nevypovedá nič o iných zdravotných rizikách, ako je fajčenie, pitie alkoholu, nedostatok spánku.

Zároveň sa ukazuje, že BMI a riziko vzniku metabolického syndrómu je závislé aj od rasy či etnickej skupiny. Metabolické poruchy vykazujú Afroameričania až pri BMI okolo 35, belosi už pri 30. Černosi vykazujú aj vyššiu hustotu kostí, čo tiež ovplyvňuje konečný výsledok BMI.

BMI neudáva množstvo tuku priamo, nemal by sa používať ako nástroj na diagnostiku. Skôr by mal byť používaný na celoplošné zaznamenávanie nárastu hmotnosti v populácii a ako skríningový nástroj na identifikáciu problémov s hmotnosťou u jednotlivcov.

Úplne ideálne by bolo, keby sme vedeli merať množstvo tuku priamo. Tak by sme dokázali lepšie predpovedať potenciálne zdravotné riziká. Existuje viacero metód merania tuku, najlacnejšia a voľne prístupná je bioelektrická impedancia. Pomocou slabých elektrických impulzov sa dá určiť pomer kostí, svalov a tuku. Vykazuje relatívne presné výsledky aj pri určovaní množstva viscerálneho tuku.

Ešte jednoduchší spôsob je meranie obvodu pása.

Potom existujú aj ďalšie podobné spôsoby, ako pomer obvodu pása k bokom či pomer obvodu pása a telesnej výšky. Ukazuje sa, že najlepšia predpoveď potenciálneho zdravotného rizika súvisiaceho s množstvom viscerálneho tuku a celkového tuku je pomer medzi obvodom pása a bokov.

Je pravda, že väčšina populácie, s ktorou sa stretávame, rieši nadváhu. Sú však aj prípady, keď je tuku naozaj málo. Ideálne množstvo tuku sa líši podľa pohlavia.

Príliš nízke množstvo telesného tuku môže ovplyvniť menštruačný cyklus žien.

Na to, aby sa množstvo telesného tuku stále len neznižovalo, by si mali dať pozor zvlášť ženy, ktoré plánujú otehotnieť. Niektoré športovkyne hlásia nepravidelný cyklus alebo vynechávanie menštruácie. Predpokladá sa, že pre nízku hladinu telesného tuku. Vedci však stále skúmajú, aký vplyv má množstvo telesného tuku na správne vylučovanie pohlavných hormónov. Nízkokalorické diéty, nedostatočná výživa môžu tiež ovplyvniť menštruačný cyklus, možno aj viac, ako len samotné nízke percento tuku.

BMI nie je dokonalý index. Môže byť veľmi užitočný pri sledovaní celkového zdravotného rizika populácie súvisiaceho s nesprávnou výživou. Na individuálnej úrovni nemusí vždy sedieť, preto netreba jedno číslo brať ako komplexný indikátor zdravia. V kombinácii s inými indexmi predstavuje dobrý indikátor potenciálnych zdravotných rizík.

Aby si držala svoju váhu v norme je potrebné jesť zdravo, ale aj v dostatočnom množstve a zároveň pravidelne sa hýbať. Pohyb nám totiž nielen pomáha s výdajom energie, ale zároveň sa stará o našu flexibilitu, množstvo svalov, trávenie a množstvo ďalších vecí. S pohybom ti radi pomôžeme. Šetri čas aj peniaze a vyskúšaj cvičenie na doma v našom online fitnesku Fitshaker.sk. Alebo si rovno stiahni aj našu aplikáciu a vyskúšaj náš nový premium program:

Zdroje:

[1] A. Keys, „Indices of relative weight and obesity,“ [Online]. Available: https://academic.oup.com/ije/article/43/3/655/2949547.

[2] A. Lemond, „How BMI Came to Define Obesity, and Why This Measure Is Flawed,“ 17 Marec 2021. [Online]. Available: https://www.everydayhealth.com/diet-nutrition/bmi/bmi-flaws-history-other-ways-measure-body-weight/.

[3] „Body mass index - BMI,“ World Health Organization, [Online]. Available: https://www.euro.who.int/en/health-topics/disease-prevention/nutrition/a-healthy-lifestyle/body-mass-index-bmi.

[4] „NIH study identifies ideal body mass index,“ National Institues of Health, 2010. [Online]. Available: https://www.nih.gov/news-events/news-releases/nih-study-identifies-ideal-body-mass-index.

[5] R. Rubin, „Postmenopausal Women With a “Normal” BMI Might Be Overweight or Even Obese,“ 2018. [Online]. Available: https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2674709.

[6] Y.-W. Park, „The Metabolic Syndrome: Prevalence and Associated Risk Factor Findings in the US Population From the Third National Health and Nutrition Examination Survey, 1988-1994,“ 2011. [Online]. Available: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3146257/.

[7] R. H. Lustig, Cukor - náš zabijak, Brno: CPress, 2015.

[8] CDC, „Body Mass Index: Considerations for Practitioners,“ [Online]. Available: https://www.cdc.gov/obesity/downloads/BMIforPactitioners.pdf.

[9] J. Hunger, A. Tomiyama, J. Nguyen-Cuu a et al, „Misclassification of cardiometabolic health when using body mass index categories in NHANES 2005–2012,“ 2016. [Online]. Available: https://www.nature.com/articles/ijo201617.

[10] Y. Omura-Ohata, „Efficacy of visceral fat estimation by dual bioelectrical impedance analysis in detecting cardiovascular risk factors in patients with type 2 diabetes,“ 2019. [Online]. Available: https://cardiab.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12933-019-0941-y.

[11] NHLBI, „Assessing Your Weight and Health Risk,“ [Online]. Available: https://www.nhlbi.nih.gov/health/educational/lose_wt/risk.htm.

[12] M. G. Swainson, „Prediction of whole-body fat percentage and visceral adipose tissue mass from five anthropometric variables,“ 2017. [Online]. Available: https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0177175.

[13] „Body Fat Calculator,“ [Online]. Available: https://www.calculator.net/body-fat-calculator.html.

[14] „Body fat percentage charts for men and women,“ [Online]. Available: https://www.medicalnewstoday.com/articles/body-fat-percentage-chart.

[15] B. H. Channel, „Menstruation - athletic amenorrhoea,“ 2018. [Online]. Available: https://www.betterhealth.vic.gov.au/health/conditionsandtreatments/menstruation-athletic-amenorrhoea?open=&utm_source=www.seniorsonline.vic.gov.au&utm_medium=Widget&utm_content=BHC+Article+-+Menstruation+-+athletic+amenorrhoea&utm_campaign=Fact+Sheet+Sear.

[16] S. Flynn, „At What Body Fat Percent Do You Start Losing Your Period?,“ [Online]. Available: https://www.livestrong.com/article/385269-at-what-body-fat-percent-do-you-start-losing-your-period/.