Možno ste si niekedy všimli, že vám pri zívaní „lupne“ v čeľusti.
Alebo ráno vstávate s pocitom, akoby ste celú noc niečo intenzívne žuvali. Bolí vás hlava, máte napäté spánky, stuhnutý krk alebo si počas náročného pracovného dňa uvedomíte, že máte zuby pevne zatnuté.
Čo je vlastne temporomandibulárny kĺb?
Temporomandibulárny kĺb sa nachádza tesne pred uchom. Spája dolnú čeľusť – mandibulu – so spánkovou kosťou lebky. Ak si položíte prsty tesne pred uši a
niekoľkokrát otvoríte a zatvoríte ústa, jeho pohyb pravdepodobne ucítite pod prstami. TMK je zaujímavý tým, že nejde iba o jednoduchý „pánt“. Pri otváraní úst sa najskôr čeľusť otáča a následne sa jej hlavica posúva smerom dopredu. Navyše pravý a ľavý kĺb musia fungovať spoločne.
Medzi kĺbovými plochami sa nachádza väzivový disk, ktorý pomáha rozkladať zaťaženie a umožňuje plynulý pohyb. Okolo kĺbu sa nachádzajú väzy a množstvo svalov. Medzi najdôležitejšie patria žuvacie svaly. Fungovanie čeľuste však nemožno úplne oddeliť od zvyšku tela. Do hry vstupuje krčná chrbtica, svaly pod sánkou, jazyk, dýchanie, panvové dno aj nervový systém.
Ako zistím, že s TMK nemusí byť všetko v poriadku?
Poruchy v tejto oblasti označujeme ako temporomandibulárne poruchy – TMD. Nejde pritom o jednu konkrétnu diagnózu. Pod týmto názvom sa skrýva viacero problémov postihujúcich samotný kĺb, žuvacie svaly alebo oboje.
Medzi časté prejavy, ktoré si môžete na sebe všimnúť patria:
- bolesť alebo citlivosť čeľuste,
- bolesť v okolí ucha alebo spánkov,
- bolesť pri hryzení, žuvaní či zívaní,
- obmedzené alebo bolestivé otváranie úst,
- pocit stuhnutej alebo unavenej čeľuste,
- preskakovanie, klikanie či praskanie v kĺbe,
- pocit „zaseknutia“ čeľuste,
- bolesti hlavy, najmä v oblasti spánkov,
- napätie žuvacích svalov,
- niekedy súčasná bolesť alebo stuhnutosť krku.
Prečo problémy s čeľusťou vznikajú?
Odpoveď nie je vždy jednoduchá. TMD dnes nevnímame iba ako „pokazený kĺb“.
Ide skôr o multifaktoriálny problém, pri ktorom sa môže stretnúť viacero faktorov.Úlohu môže zohrávať preťaženie žuvacích svalov, zatínanie alebo škrípanie zubami, trauma čeľuste, zákrok u zubára, niektoré ochorenia kĺbov, zmeny v oblasti disku, zvýšená citlivosť nervového systému, poruchy spánku či psychický stres. A práve posledný bod býva veľmi zaujímavý.
Stres máme niekedy doslova „v zuboch“ !
Predstavte si náročný deň. Sedíte za počítačom, nestíhate, riešite desať vecí naraz a zrazu si všimnete, že máte ramená pri ušiach a zuby pevne zatnuté.
Poznáte to?
Stres sám osebe nemusí byť jedinou príčinou TMD. Dokáže však ovplyvniť svalové napätie, vnímanie bolesti, kvalitu spánku aj správanie, ako je zatínanie čeľuste.
U niekoho sa to prejaví cez deň, u iného sa pridáva nočný
bruxizmus – škrípanie alebo zatínanie zubov počas spánku.
Dôležité je tiež vedieť, že pri chronickej bolesti už nejde iba o to, čo sa deje priamo v kĺbe.
Nervový systém môže byť postupne citlivejší a bolesť môže pretrvávať aj napriek tomu, že na zobrazovacom vyšetrení nenájdeme dramatické poškodenie. Preto môže byť súčasťou terapie okrem práce s čeľusťou aj spánok, zvládanie stresu, pravidelný pohyb a celkové zníženie napätia organizmu.
Čeľusť a panvové dno – existuje medzi nimi spojenie?
Toto je téma, ktorá je v posledných rokoch veľmi populárna. Na sociálnych sieťach sa dokonca môžeme stretnúť s tvrdeniami typu: „uvoľni čeľusť a automaticky uvoľníš panvové dno“. Realita je o niečo komplikovanejšia.
Čeľusť a panvové dno nie sú prepojené jedným svalom ani neexistuje jednoduchý mechanizmus, pri ktorom by napätie jedného automaticky znamenalo napätie
druhého. Spoločným menovateľom však môže byť regulácia svalového napätia, dýchanie a nervový systém. Keď sme v strese, môžeme podvedome zatínať čeľusť, zadržiavať dych, zvýšiť napätie brušnej steny a u niektorých ľudí aj svalov panvového dna. Naopak, pokojnejšie bráničné dýchanie môže podporovať celkové zníženie svalového napätia.
Panvové dno navyše prirodzene spolupracuje s bránicou a brušnou stenou počas dýchania a regulácie vnútrobrušného tlaku. Preto je zaujímavé sledovať telo ako celok.
Ak má človek súčasne výrazné zatínanie čeľuste, plytké alebo zadržiavané dýchanie a hypertonické panvové dno, práca s dychom a celkovou reguláciou napätia môže byť jednou zo súčastí terapie. Nie preto, že by čeľusť bola „priamo napojená na panvové dno“, ale preto, že obe oblasti reagujú na spôsob, akým naše telo pracuje s napätím, dychom a stresom.
Čo môžeme pre svoju čeľusť urobiť doma?
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Vyštudovala som magisterský odbor fyzioterapie na UCM v Trnave a základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM). Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, pričom kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu a pooperačné stavy v oblasti brušnej steny. Významnú časť mojej expertízy tvorí špecializovaná fyzioterapia pre ženy. Primárne sa venujem pacientkam s diagnózou karcinómu prsníka, ženám po preventívnej mastektómii a taktiež ženám, ktoré trpia endometriózou. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Svoje vzdelanie si neustále rozširujem absolvovaním odborných kurzov a certifikácií: Fyzioterapia u žien s karcinómom prsníka (Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor) Pohybová terapia pri karcinóme prsníka (Pink Ribbon) Viscerálna manipulácia: brušná dutina (The Barral Institute) Viscerovertebrálne vzťahy a ich využitie v klinickej praxi (PhDr. Petr Bitnar) Diferenciálna diagnostika a terapia stability driekovej chrbtice a panvy (Mgr. Peter Obžera) Diagnostika a terapia funkčných porúch hybného systému Kineziotaping (Reha-In) BPP (Bazálne programy a podprogramy) – koncept podľa Čápovej (Jarmila Čápová) SM Systém 1A, 1B, 1C, 1D (MUDr. Richard Smíšek) Viac o mne nájdeš na mojich stránkach https://www.zatjess.sk/sluzby