Blog

V takýchto momentoch si väčšinou povieme, že ide o únavu, stres alebo migrénu. Niekedy však môže byť pôvod bolesti trochu inde – v oblasti krčnej chrbtice. Hoci ju cítime v hlave, zdrojom ťažkostí môžu byť kĺby, svaly a ďalšie štruktúry krku, z ktorých sa bolesť prenáša vyššie.

Ako zistiť, či bolesť hlavy skutočne súvisí s krčnou chrbticou? Čím sa líši od migrény? A čo môžete pre svoj krk urobiť ešte predtým, než sa nepríjemné ťažkosti stanú pravidelnou súčasťou vašich dní? O tom si povieme v tomto blogu.

Rozpoznať bolesti hlavy spôsobené problémom v krčnej chrbtici však nemusí byť jednoduché. Bolesť krku sa totiž môže objaviť aj pri migréne a, naopak, človek s

cervikogénnou bolesťou nemusí cítiť výraznú bolesť priamo v krku.

Cervikogénna bolesť hlavy je sekundárna bolesť hlavy. To znamená, že samotná bolesť nie je hlavným ochorením, ale príznakom problému v inej oblasti – v tomto prípade v krčnej chrbtici alebo okolitých mäkkých tkanivách.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie bolestí hlavy ICHD-3 musí existovať súvislosť medzi problémom v oblasti krku a vznikom bolesti hlavy.

Túto súvislosť môže podporovať napríklad:

• obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice,
• zhoršenie bolesti pri pohybe alebo dlhšom zaťažení krku,
• vyvolanie typickej bolesti tlakom alebo pohybom v oblasti krku,
• zlepšenie bolesti hlavy súčasne so zlepšením funkcie krčnej chrbtice.

Horné segmenty krčnej chrbtice, najmä oblasť prvých troch krčných stavcov, sú nervovo úzko prepojené s trojklanným nervom, ktorý sprostredkúva citlivosť veľkej časti hlavy a tváre.Informácie prichádzajúce z hornej krčnej chrbtice a z oblasti hlavy sa stretávajú v spoločnom spracovateľskom centre, ktoré nazývame trigeminocervikálny komplex. Mozog preto nemusí vždy presne rozlíšiť, odkiaľ bolestivý signál pochádza.

Zdrojom ťažkostí môžu byť kĺby hornej krčnej chrbtice, väzy, svaly a ďalšie citlivé štruktúry. Neznamená to však, že cervikogénnu bolesť spôsobuje iba jeden „zablokovaný stavec“. Väčšinou ide o kombináciu viacerých faktorov – zmenenej pohyblivosti, citlivosti tkanív, svalovej kapacity, dlhodobého zaťaženia, predchádzajúceho úrazu, stresu či nedostatku regenerácie.

Často sa objaví po dlhšej práci pri počítači, cestovaní, šoférovaní, práci s hlavou v predklone alebo po nezvyčajnom zaťažení. U niektorých ľudí sa typická bolesť vyvolá pri otočení hlavy alebo pri tlaku na citlivé štruktúry v hornej časti krku.

Tieto znaky však nie sú samy osebe dôkazom diagnózy. Nevoľnosť, citlivosť na svetlo či bolesť za okom môžu byť mierne prítomné aj pri cervikogénnej bolesti. A bolesť krku je veľmi častá aj pri migréne.

Migréna je primárne neurologické ochorenie. Krk pri nej môže bolieť, ale nemusí byť zdrojom samotného záchvatu. Bolesť krku môže byť sprievodným príznakom migrény, súčasťou jej včasnej fázy alebo reakciou svalov na prebiehajúcu bolesť. Preto neplatí jednoduché pravidlo: „Bolí ma hlava aj krk, takže problém musí byť v krčnej chrbtici.“

Rozdiely však nie sú absolútne. Človek môže mať migrénu aj cervikogénnu bolesť súčasne. Výskum tiež ukazuje, že ľudia s migrénou môžu mať obmedzenú pohyblivosť, zvýšenú citlivosť svalov alebo zníženú výdrž krčných svalov. Fyzikálne vyšetrenie preto diagnózu podporuje, ale nemalo by nahradiť podrobnú anamnézu.

Sadnite si vzpriamene a pozerajte sa pred seba. Bez pohybu trupu pomaly otočte hlavu doprava,potom doľava, dopredu, dozadu a do úklonu.

Všímajte si:

• Je pohyb na jednu stranu zreteľne menší?
• Objaví sa stuhnutosť alebo bolesť v krku?
• Vyvolá pohyb vašu známu bolesť hlavy?
• Cítite rozdiel medzi stranami opakovane?

Všimnite si, čo sa deje po 20 až 30 minútach čítania, práce na notebooku alebo používania telefónu. Potom polohu zmeňte, oprite si predlaktia, obrazovku nastavte vyššie a urobte niekoľko jemných pohybov krku.

Pýtajte sa:

• Objavuje sa bolesť pravidelne pri podobnej činnosti?
• Začína v krku alebo záhlaví?
• Zmierni sa po zmene polohy a krátkom pohybe?
• Je problémom konkrétna poloha alebo skôr príliš dlhé zotrvanie bez pohybu?

Ľahnite si na chrbát s hlavou podopretou. Bez zatlačenia hlavy do podložky jemne zasuňte bradu, akoby ste chceli vytvoriť malú „dvojitú bradu“. Pohyb má byť nenápadný a bez silného napätia.

Sledujte:

• Dokážete pohyb urobiť bez výrazného zapájania povrchových svalov?
• Začne sa vám triasť hlava alebo rýchlo unaví krk?
• Vyvolá pohyb typickú bolesť?
• Je prevedenie príjemnejšie po niekoľkých jemných opakovaniach?

Táto skúška orientačne sleduje kontrolu hlbokých flexorov krku. Slabšia výdrž však nie je diagnóza – môže sa vyskytovať pri rôznych typoch bolesti aj u ľudí bez ťažkostí.

Tento test vám pomôže orientačne zistiť, ako zvládajú svoju úlohu svaly na prednej strane krku. Pri bolestiach hlavy súvisiacich s krčnou chrbticou môže byť ich výdrž znížená, čo ovplyvňuje schopnosť krku znášať dlhšie statické zaťaženie.

Ako test vykonať?

1. Ľahnite si na chrbát, pokrčte kolená a uvoľnite ramená.
2. Jemne zasuňte bradu smerom ku krku, akoby ste chceli vytvoriť malú „dvojitú bradu“.
3. Následne nadvihnite hlavu približne dva až tri centimetre nad podložku.
4. Pokúste sa v tejto polohe chvíľu vydržať, pokojne dýchajte a sledujte, čo sa deje.

Čo si všímať?

• Dokážete udržať bradu jemne zasunutú, alebo sa postupne vysúva dopredu?
• Objaví sa výrazný tras hlavy alebo rýchla únava?
• Začnú sa nadmerne napínať povrchové svaly na prednej strane krku?
• Vyvolá test vašu typickú bolesť krku alebo hlavy?

Denník býva často užitočnejší než jeden pohybový test.

Počas dvoch až štyroch týždňov si zapisujte:

• kedy bolesť začala a ako dlho trvala,
• kde sa objavila a či menila stranu,
• jej intenzitu od 0 do 10,
• charakter bolesti – tlak, pulzovanie, pálenie alebo ťahanie,
• nevoľnosť a citlivosť na svetlo či zvuk,
• prítomnosť aury,
• čo ste robili pred jej vznikom,
• stav krku a jeho pohyblivosť,
• spánok, stres, menštruáciu, jedlo a pitný režim,
• užité lieky a ich účinok.

Ak bolesť opakovane súvisí s konkrétnym pohybom, polohou alebo zaťažením krku, môže to podporovať podozrenie na cervikogénnu zložku. Ak prichádza v záchvatoch s nevoľnosťou, svetloplachosťou, pulzovaním a potrebou prerušiť aktivitu, viac pripomína migrénu.

Cervikogénna bolesť hlavy je reálny problém, pri ktorom sa bolesť prenáša z krčnej chrbtice do oblasti hlavy. Jej rozpoznanie však nie je založené na jednom „stuhnutom svale“, zlom držaní tela ani na náleze z magnetickej rezonancie.

Dôležitá je kombinácia viacerých znakov: opakovaný vzťah bolesti k pohybu alebo zaťaženiu krku, obmedzená pohyblivosť, schopnosť pri vyšetrení reprodukovať známu bolesť a zlepšenie ťažkostí spolu so zlepšením funkcie krčnej chrbtice.

Zároveň netreba zabúdať, že migréna môže byť tiež sprevádzaná bolesťou a stuhnutosťou krku. Fyzioterapia môže pomôcť ovplyvniť prítomné pohybové ťažkosti, no nenahrádza neurologickú diagnostiku a liečbu migrény.

Ak sa bolesti opakujú, výrazne obmedzujú bežný život alebo si nie ste istí ich pôvodom, najlepším riešením je komplexné vyšetrenie. Správna diagnóza je totiž prvým krokom k tomu, aby bola liečba zvolená cielene – a aby sme neliečili iba miesto, kde bolesť cítime, ale skutočný mechanizmus, ktorý ju vytvára.