
Silný stred tela je dôležitý. Ale znamená to, že čím silnejšie brušné svaly máme, tým menej
nás bude bolieť chrbát? Nie nevyhnutne.
Bolesť chrbtice patrí medzi najčastejšie muskuloskeletálne ťažkosti, s ktorými sa stretávame
vo fyzioterapeutickej praxi. Mnohí ľudia prichádzajú s presvedčením, že ich chrbát bolí preto,
lebo majú slabé brušné svaly, nedostatočne aktivovaný hlboký stabilizačný systém alebo
jednoducho „slabý core“.
Často už majú za sebou množstvo cvičení. Robia planky, bird-dog, dead bug či rôzne
stabilizačné cviky. Napriek tomu ich chrbát stále bolí alebo sa bolesť pravidelne vracia.
Znamená to, že tieto cviky nefungujú? Vôbec nie. Problém je skôr v tom, že bolesť chrbtice
je oveľa komplexnejšia než len otázka svalovej sily a stability.
Čo vlastne znamená „core“ a prečo ho toľko posilňujeme?
Pod pojmom core alebo stred tela si väčšina ľudí predstaví brušné svaly. V skutočnosti však
ide o funkčný systém, na ktorom sa podieľa viacero svalových skupín. Patrí sem napríklad
priečny brušný sval (m. transversus abdominis), vnútorné a vonkajšie šikmé brušné svaly,
priamy brušný sval, multifidy, vzpriamovače
chrbtice, bránica či svaly panvového dna.
Tieto svaly spolupracujú pri pohybe, prenose
síl medzi hornou a dolnou časťou tela a
regulácii vnútrobrušného tlaku. Pomáhajú
nám vytvárať stabilitu pri chôdzi, behu,
zdvíhaní predmetov aj pri silovom tréningu.
Stabilita však neznamená, že chrbtica musí
byť neustále pevná a nepohyblivá.
Naopak, zdravý pohybový systém potrebuje
vedieť vytvoriť dostatočnú tuhosť v situáciách,
keď je to potrebné, ale zároveň umožniť
pohyb a uvoľnenie. Predstavme si napríklad
zdvíhanie ťažkej činky. Pri tomto pohybe
potrebujeme vytvoriť dostatočnú stabilitu trupu, aby sme dokázali efektívne prenášať silu. Pri bežnej chôdzi alebo predklone po ľahký predmet však nepotrebujeme rovnakú mieru
svalového napätia.
Problém preto nemusí byť iba v tom, či máme silné svaly, ale aj v tom, či ich dokážeme
primerane využívať v rôznych situáciách.

1. Bolesť chrbtice automaticky neznamená slabý stred tela
Jedným z najrozšírenejších mýtov je predstava, že bolesť v driekovej oblasti vzniká
predovšetkým v dôsledku slabých hlbokých stabilizačných svalov.
Samozrejme, u niektorých pacientov môžeme pozorovať zníženú svalovú silu, vytrvalosť
alebo zmenenú koordináciu svalov trupu. To však neznamená, že práve tieto zmeny sú vždy
príčinou bolesti. Bolesť je komplexný biologický a ochranný proces. Ovplyvňujú ju nielen
mechanické podnety, ale aj citlivosť nervového systému, predchádzajúce skúsenosti,
spánok, stres, psychické zaťaženie a množstvo ďalších faktorov.
U človeka s bolesťou chrbtice preto môžeme pozorovať zmeny svalovej aktivácie, ktoré
vznikli ako reakcia na bolesť, a nie nevyhnutne ako jej pôvodná príčina. Napríklad pri
bolestivom pohybe môže organizmus zvýšiť aktivitu niektorých svalov, obmedziť rozsah
pohybu alebo zmeniť spôsob, akým vykonáva bežné činnosti. Ide o prirodzenú ochrannú
reakciu, ktorá môže byť krátkodobo užitočná. Ak však takýto pohybový stereotyp pretrváva aj
po odznení akútnej fázy, môže prispievať k zvýšenej únave, obmedzeniu pohybu a zníženej
tolerancii záťaže.
Preto nie je správne automaticky predpokladať, že každému človeku s bolesťou chrbtice
pomôže intenzívnejšie posilňovanie hlbokého stabilizačného systému.

2. Je stabilizačné cvičenie účinnejšie než iné druhy pohybu?
Jedným z najvýznamnejších výskumov je systematický prehľad z roku 2016, ktorý zahŕňal
29 randomizovaných kontrolovaných štúdií s celkovo 2 431 účastníkmi s chronickou
nešpecifickou bolesťou driekovej chrbtice. Výskumníci porovnávali cvičenia zamerané na
motorickú kontrolu, teda cielenejšiu aktiváciu a koordináciu svalov trupu, s inými formami
pohybu a terapie.
Zistili, že stabilizačné cvičenia môžu znižovať bolesť a zlepšovať funkciu v porovnaní s
minimálnou intervenciou. Keď ich však porovnali s inými druhmi cvičenia, nepreukázali
jednoznačne lepšie výsledky. To znamená, že pacientovi s chronickou bolesťou chrbtice
môže pomôcť nielen špecifický tréning hlbokého stabilizačného systému, ale aj všeobecný
silový tréning, aeróbna aktivita alebo iné vhodne zvolené cvičenie.
3. Chrbtica potrebuje nielen stabilitu, ale aj pohyb a schopnosť zvládať záťaž
Predstavme si človeka, ktorý dokáže vydržať v planku dve minúty, ale pri dlhšej chôdzi, práci
v záhrade alebo zdvihnutí nákupnej tašky ho začne bolieť chrbát. Jeho problém nemusí
spočívať v nedostatočnej sile brušných svalov. Môže mať napríklad zníženú celkovú
kondíciu, nízku toleranciu opakovanej záťaže alebo sa dlhodobo vyhýbať pohybom, ktoré
považuje za nebezpečné.
Práve preto je dôležité, aby sa rehabilitácia postupne prenášala z jednoduchých izolovaných cvičení do bežných funkčných aktivít. Ak chceme, aby pacient dokázal bez výrazných
ťažkostí zdvíhať predmety, potrebujeme ho postupne pripraviť aj na zdvíhanie predmetov. Ak
sa chce vrátiť k behu, samotné stabilizačné cvičenia na podložke mu nemusia zabezpečiť
dostatočnú pripravenosť na opakované nárazy a záťaž.
V rehabilitácii preto využívame princíp progresívneho zaťažovania. Začíname pohybmi,
ktoré pacient dokáže tolerovať, a postupne zvyšujeme ich náročnosť. Môže ísť o drepy,
predklony, príťahy, výpady, nosenie záťaže alebo rôzne variácie silového tréningu.
Samozrejme, existujú zdravotné stavy, pri ktorých je potrebné niektoré pohyby dočasne obmedziť. Pri bežnej nešpecifickej bolesti chrbtice však dlhodobé vyhýbanie sa pohybu spravidla nie je optimálnym riešením.
-898051-large.jpg)
4. Pri bolesti chrbtice môže byť problémom aj nadmerné svalové napätie
V praxi sa často stretávam s pacientmi, ktorí majú pocit, že musia mať brucho neustále
spevnené, aby si chránili chrbticu. Pri každom predklone, vstávaní zo stoličky alebo
zdvihnutí predmetu sa snažia maximálne aktivovať brušné svaly. Niektorí dokonca vedome
obmedzujú pohyb driekovej chrbtice, pretože sa obávajú, že ohnutie chrbta je nebezpečné.
Takáto stratégia môže byť v určitých situáciách užitočná, napríklad pri zdvíhaní vysokej
záťaže. Nie je však nevyhnutná pri každom každodennom pohybe. U ľudí s bolesťou
chrbtice môžeme pozorovať rôzne zmeny svalovej koordinácie. Niekto má zníženú aktiváciu
určitých svalov, iný naopak využíva zvýšenú svalovú koaktiváciu a obmedzuje pohyblivosť
trupu.
Tieto zmeny môžu predstavovať ochrannú reakciu organizmu na bolesť. Nie vždy však
vieme jednoznačne určiť, či ide o príčinu bolesti alebo jej následok.
Preto sa vo fyzioterapii nesnažíme každého pacienta naučiť jeden ideálny spôsob aktivácie svalov. Skôr sa
zameriavame na to, aby dokázal využívať rôzne pohybové stratégie podľa aktuálnej situácie.
Niekedy je potrebné zlepšiť svalovú silu. Inokedy pracovať s rozsahom pohybu, dychovým
stereotypom, svalovou relaxáciou alebo postupne obnovovať dôveru v pohyb.
5. Bolesť chrbtice ovplyvňuje aj nervový systém, spánok a stres
Keď hovoríme o bolestiach chrbtice, nemôžeme sa pozerať iba na svaly, kĺby a
medzistavcové platničky. Najmä pri dlhodobo pretrvávajúcej bolesti zohráva významnú úlohu
aj spôsob, akým nervový systém spracováva bolestivé podnety.
U niektorých pacientov môže dochádzať k zvýšenej citlivosti nervového systému. To
znamená, že podnety, ktoré by za iných okolností nemuseli vyvolávať výraznú bolesť, môžu
byť vnímané intenzívnejšie. Dôležité je však povedať, že nejde o bolesť, ktorú si človek iba
predstavuje. Bolesť je skutočná, aj keď jej intenzita nemusí priamo zodpovedať rozsahu
poškodenia tkanív.
Na jej vnímanie môže vplývať napríklad dlhodobý stres, nedostatok spánku, strach z
pohybu, predchádzajúce bolestivé skúsenosti či celková fyzická kondícia. Predstavme si
človeka, ktorý má náročné pracovné obdobie, spí päť hodín denne a väčšinu času trávi
sedením. Ak sa u neho objavia bolesti chrbtice, samotné pridanie desiatich minút
stabilizačných cvičení nemusí byť dostatočným riešením.
Možno bude potrebné postupne zvýšiť celkovú pohybovú aktivitu, zlepšiť spánkové návyky,
upraviť tréningovú záťaž a pracovať aj s obavami spojenými s pohybom.

Čo vám ako fyzioterapeutka odporúčam pri bolestiach chrbtice namiesto samotného posilňovania core?
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že neexistuje jeden univerzálny cvičebný plán, ktorý
bude rovnako účinný pre všetkých pacientov. Vo fyzioterapii by sme mali vychádzať z
individuálneho vyšetrenia, charakteru bolesti, funkčných obmedzení a cieľov konkrétneho
človeka. Ak pacientovi vyhovujú stabilizačné cvičenia, pokojne ich môžeme zaradiť do
rehabilitačného programu. Nemali by však automaticky predstavovať jeho jedinú súčasť.
Osobne považujem za dôležité kombinovať viacero oblastí pohybovej terapie.
Silový tréning
Posilňovanie svalov trupu, dolných aj horných končatín pomáha zvyšovať celkovú fyzickú kapacitu a pripravenosť organizmu na každodennú záťaž.
Aeróbna aktivita
Chôdza, bicyklovanie, plávanie alebo iné formy aeróbneho pohybu môžu pomáhať pri zvládaní chronickej bolesti, zlepšovaní kondície a celkového zdravia.
Mobilita a pohybová variabilita
Chrbtica by mala mať možnosť pohybovať sa v rôznych
smeroch. Cieľom nie je dosiahnuť maximálny rozsah za každú cenu, ale postupne obnovovať pohyby, ktoré človek potrebuje a dokáže tolerovať.
Funkčný tréning
Cvičenie by malo reflektovať činnosti, ktoré pacient vykonáva v bežnom živote. Iné nároky má človek pracujúci v kancelárii a iné rodič, ktorý pravidelne zdvíha dieťa, alebo športovec vracajúci sa k tréningu.
Edukácia
Veľmi dôležitou súčasťou fyzioterapie je vysvetlenie mechanizmov bolesti, možností bezpečného pohybu a postupného návratu k aktivitám.
Nepotrebujeme iba silný stred tela. Potrebujeme funkčné telo.
Posilňovanie stredu tela má vo fyzioterapii svoje miesto. Môže pomáhať zlepšovať svalovú
silu, vytrvalosť, koordináciu aj schopnosť zvládať určité druhy záťaže. Nemali by sme ho
však považovať za univerzálne riešenie všetkých bolestí chrbtice.
Výskumy nám ukazujú, že pri chronických nešpecifických bolestiach driekovej chrbtice môže
byť účinných viacero foriem pohybu. Rozhodujúce preto nemusí byť iba to, aký konkrétny
cvik si vyberieme, ale aj to, či ho dokážeme vhodne prispôsobiť pacientovi, jeho
schopnostiam a cieľom.
Ako fyzioterapeutka by som chcela, aby ľudia prestali vnímať svoj chrbát ako krehkú
štruktúru, ktorú musia neustále stabilizovať a chrániť pred každým pohybom. Naša chrbtica
je vytvorená na pohyb. Potrebuje primeranú záťaž, silu, vytrvalosť, ale aj schopnosť
prispôsobovať sa rôznym situáciám. Preto by cieľom rehabilitácie nemalo byť iba naučiť
pacienta správne aktivovať brušné svaly. Oveľa dôležitejšie je pomôcť mu vrátiť sa k
pohybu, aktivitám a životu, ktoré mu bolesť postupne obmedzila.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Vyštudovala som magisterský odbor fyzioterapie na UCM v Trnave a základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM). Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, pričom kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu a pooperačné stavy v oblasti brušnej steny. Významnú časť mojej expertízy tvorí špecializovaná fyzioterapia pre ženy. Primárne sa venujem pacientkam s diagnózou karcinómu prsníka, ženám po preventívnej mastektómii a taktiež ženám, ktoré trpia endometriózou. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Svoje vzdelanie si neustále rozširujem absolvovaním odborných kurzov a certifikácií: Fyzioterapia u žien s karcinómom prsníka (Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor) Pohybová terapia pri karcinóme prsníka (Pink Ribbon) Viscerálna manipulácia: brušná dutina (The Barral Institute) Viscerovertebrálne vzťahy a ich využitie v klinickej praxi (PhDr. Petr Bitnar) Diferenciálna diagnostika a terapia stability driekovej chrbtice a panvy (Mgr. Peter Obžera) Diagnostika a terapia funkčných porúch hybného systému Kineziotaping (Reha-In) BPP (Bazálne programy a podprogramy) – koncept podľa Čápovej (Jarmila Čápová) SM Systém 1A, 1B, 1C, 1D (MUDr. Richard Smíšek) Viac o mne nájdeš na mojich stránkach https://www.zatjess.sk/sluzby


