Všetky
Recepty
Zdravie
Všeobecné
Cvičenie
Stravovanie
Premeny
Fitshaker podcasty
Chudnutie
Sebarozvoj a motivácia
Pre fitmaminky
Tehotenstvo
LETO
Myslíme ekologicky!
Fyzioterapia
Fit pobyty a dovolenky

Prečo posilňovanie stredu tela pri bolestiach chrbtice nestačí?

bolesť chrbta

Silný stred tela je dôležitý. Ale znamená to, že čím silnejšie brušné svaly máme, tým menej

nás bude bolieť chrbát? Nie nevyhnutne.

Bolesť chrbtice patrí medzi najčastejšie muskuloskeletálne ťažkosti, s ktorými sa stretávame

vo fyzioterapeutickej praxi. Mnohí ľudia prichádzajú s presvedčením, že ich chrbát bolí preto,

lebo majú slabé brušné svaly, nedostatočne aktivovaný hlboký stabilizačný systém alebo

jednoducho „slabý core“.

Často už majú za sebou množstvo cvičení. Robia planky, bird-dog, dead bug či rôzne

stabilizačné cviky. Napriek tomu ich chrbát stále bolí alebo sa bolesť pravidelne vracia.

Znamená to, že tieto cviky nefungujú? Vôbec nie. Problém je skôr v tom, že bolesť chrbtice

je oveľa komplexnejšia než len otázka svalovej sily a stability.

Ako fyzioterapeutka považujem za dôležité vysvetľovať, že naším cieľom by nemalo byť iba vybudovať silný stred tela. Mali by sme sa snažiť vytvoriť pohybový systém, ktorý dokáže zvládať rôzne druhy záťaže, prispôsobovať sa pohybu a fungovať bez zbytočných obmedzení. A ako na to? Toi si teraz spoločne povieme.

Čo vlastne znamená „core“ a prečo ho toľko posilňujeme?

Pod pojmom core alebo stred tela si väčšina ľudí predstaví brušné svaly. V skutočnosti však

ide o funkčný systém, na ktorom sa podieľa viacero svalových skupín. Patrí sem napríklad

priečny brušný sval (m. transversus abdominis), vnútorné a vonkajšie šikmé brušné svaly,

priamy brušný sval, multifidy, vzpriamovače

chrbtice, bránica či svaly panvového dna.

Tieto svaly spolupracujú pri pohybe, prenose

síl medzi hornou a dolnou časťou tela a

regulácii vnútrobrušného tlaku. Pomáhajú

nám vytvárať stabilitu pri chôdzi, behu,

zdvíhaní predmetov aj pri silovom tréningu.

Stabilita však neznamená, že chrbtica musí

byť neustále pevná a nepohyblivá.

Naopak, zdravý pohybový systém potrebuje

vedieť vytvoriť dostatočnú tuhosť v situáciách,

keď je to potrebné, ale zároveň umožniť

pohyb a uvoľnenie. Predstavme si napríklad

zdvíhanie ťažkej činky. Pri tomto pohybe

potrebujeme vytvoriť dostatočnú stabilitu trupu, aby sme dokázali efektívne prenášať silu. Pri bežnej chôdzi alebo predklone po ľahký predmet však nepotrebujeme rovnakú mieru

svalového napätia.

Problém preto nemusí byť iba v tom, či máme silné svaly, ale aj v tom, či ich dokážeme

primerane využívať v rôznych situáciách.

svaly na bruchu

1. Bolesť chrbtice automaticky neznamená slabý stred tela

Jedným z najrozšírenejších mýtov je predstava, že bolesť v driekovej oblasti vzniká

predovšetkým v dôsledku slabých hlbokých stabilizačných svalov.

Samozrejme, u niektorých pacientov môžeme pozorovať zníženú svalovú silu, vytrvalosť

alebo zmenenú koordináciu svalov trupu. To však neznamená, že práve tieto zmeny sú vždy

príčinou bolesti. Bolesť je komplexný biologický a ochranný proces. Ovplyvňujú ju nielen

mechanické podnety, ale aj citlivosť nervového systému, predchádzajúce skúsenosti,

spánok, stres, psychické zaťaženie a množstvo ďalších faktorov.

U človeka s bolesťou chrbtice preto môžeme pozorovať zmeny svalovej aktivácie, ktoré

vznikli ako reakcia na bolesť, a nie nevyhnutne ako jej pôvodná príčina. Napríklad pri

bolestivom pohybe môže organizmus zvýšiť aktivitu niektorých svalov, obmedziť rozsah

pohybu alebo zmeniť spôsob, akým vykonáva bežné činnosti. Ide o prirodzenú ochrannú

reakciu, ktorá môže byť krátkodobo užitočná. Ak však takýto pohybový stereotyp pretrváva aj

po odznení akútnej fázy, môže prispievať k zvýšenej únave, obmedzeniu pohybu a zníženej

tolerancii záťaže.

Preto nie je správne automaticky predpokladať, že každému človeku s bolesťou chrbtice

pomôže intenzívnejšie posilňovanie hlbokého stabilizačného systému.

cvik na stabilitu

2. Je stabilizačné cvičenie účinnejšie než iné druhy pohybu?

Práve na túto otázku sa zameriavalo viacero kvalitných vedeckých štúdií. Ich výsledky sú veľmi zaujímavé, pretože trochu spochybňujú tradičnú predstavu o tom, že pri bolestiach chrbtice musíme prioritne aktivovať hlboké stabilizačné svaly.

Jedným z najvýznamnejších výskumov je systematický prehľad z roku 2016, ktorý zahŕňal

29 randomizovaných kontrolovaných štúdií s celkovo 2 431 účastníkmi s chronickou

nešpecifickou bolesťou driekovej chrbtice. Výskumníci porovnávali cvičenia zamerané na

motorickú kontrolu, teda cielenejšiu aktiváciu a koordináciu svalov trupu, s inými formami

pohybu a terapie.

Zistili, že stabilizačné cvičenia môžu znižovať bolesť a zlepšovať funkciu v porovnaní s

minimálnou intervenciou. Keď ich však porovnali s inými druhmi cvičenia, nepreukázali

jednoznačne lepšie výsledky. To znamená, že pacientovi s chronickou bolesťou chrbtice

môže pomôcť nielen špecifický tréning hlbokého stabilizačného systému, ale aj všeobecný

silový tréning, aeróbna aktivita alebo iné vhodne zvolené cvičenie.

3. Chrbtica potrebuje nielen stabilitu, ale aj pohyb a schopnosť zvládať záťaž

Predstavme si človeka, ktorý dokáže vydržať v planku dve minúty, ale pri dlhšej chôdzi, práci

v záhrade alebo zdvihnutí nákupnej tašky ho začne bolieť chrbát. Jeho problém nemusí

spočívať v nedostatočnej sile brušných svalov. Môže mať napríklad zníženú celkovú

kondíciu, nízku toleranciu opakovanej záťaže alebo sa dlhodobo vyhýbať pohybom, ktoré

považuje za nebezpečné.

Práve preto je dôležité, aby sa rehabilitácia postupne prenášala z jednoduchých izolovaných cvičení do bežných funkčných aktivít. Ak chceme, aby pacient dokázal bez výrazných

ťažkostí zdvíhať predmety, potrebujeme ho postupne pripraviť aj na zdvíhanie predmetov. Ak

sa chce vrátiť k behu, samotné stabilizačné cvičenia na podložke mu nemusia zabezpečiť

dostatočnú pripravenosť na opakované nárazy a záťaž.

V rehabilitácii preto využívame princíp progresívneho zaťažovania. Začíname pohybmi,

ktoré pacient dokáže tolerovať, a postupne zvyšujeme ich náročnosť. Môže ísť o drepy,

predklony, príťahy, výpady, nosenie záťaže alebo rôzne variácie silového tréningu.

Zároveň je dôležité zdôrazniť, že chrbtica nie je krehká štruktúra, ktorú musíme neustále chrániť pred pohybom. Je anatomicky prispôsobená na pohyb aj prenášanie síl. Primeraná záťaž je prirodzenou súčasťou jej fungovania.

Samozrejme, existujú zdravotné stavy, pri ktorých je potrebné niektoré pohyby dočasne obmedziť. Pri bežnej nešpecifickej bolesti chrbtice však dlhodobé vyhýbanie sa pohybu spravidla nie je optimálnym riešením.

cvik s cinkou

4. Pri bolesti chrbtice môže byť problémom aj nadmerné svalové napätie

V praxi sa často stretávam s pacientmi, ktorí majú pocit, že musia mať brucho neustále

spevnené, aby si chránili chrbticu. Pri každom predklone, vstávaní zo stoličky alebo

zdvihnutí predmetu sa snažia maximálne aktivovať brušné svaly. Niektorí dokonca vedome

obmedzujú pohyb driekovej chrbtice, pretože sa obávajú, že ohnutie chrbta je nebezpečné.

Takáto stratégia môže byť v určitých situáciách užitočná, napríklad pri zdvíhaní vysokej

záťaže. Nie je však nevyhnutná pri každom každodennom pohybe. U ľudí s bolesťou

chrbtice môžeme pozorovať rôzne zmeny svalovej koordinácie. Niekto má zníženú aktiváciu

určitých svalov, iný naopak využíva zvýšenú svalovú koaktiváciu a obmedzuje pohyblivosť

trupu.

Tieto zmeny môžu predstavovať ochrannú reakciu organizmu na bolesť. Nie vždy však

vieme jednoznačne určiť, či ide o príčinu bolesti alebo jej následok.

Preto sa vo fyzioterapii nesnažíme každého pacienta naučiť jeden ideálny spôsob aktivácie svalov. Skôr sa

zameriavame na to, aby dokázal využívať rôzne pohybové stratégie podľa aktuálnej situácie.

Niekedy je potrebné zlepšiť svalovú silu. Inokedy pracovať s rozsahom pohybu, dychovým

stereotypom, svalovou relaxáciou alebo postupne obnovovať dôveru v pohyb.

5. Bolesť chrbtice ovplyvňuje aj nervový systém, spánok a stres

Keď hovoríme o bolestiach chrbtice, nemôžeme sa pozerať iba na svaly, kĺby a

medzistavcové platničky. Najmä pri dlhodobo pretrvávajúcej bolesti zohráva významnú úlohu

aj spôsob, akým nervový systém spracováva bolestivé podnety.

U niektorých pacientov môže dochádzať k zvýšenej citlivosti nervového systému. To

znamená, že podnety, ktoré by za iných okolností nemuseli vyvolávať výraznú bolesť, môžu

byť vnímané intenzívnejšie. Dôležité je však povedať, že nejde o bolesť, ktorú si človek iba

predstavuje. Bolesť je skutočná, aj keď jej intenzita nemusí priamo zodpovedať rozsahu

poškodenia tkanív.

Na jej vnímanie môže vplývať napríklad dlhodobý stres, nedostatok spánku, strach z

pohybu, predchádzajúce bolestivé skúsenosti či celková fyzická kondícia. Predstavme si

človeka, ktorý má náročné pracovné obdobie, spí päť hodín denne a väčšinu času trávi

sedením. Ak sa u neho objavia bolesti chrbtice, samotné pridanie desiatich minút

stabilizačných cvičení nemusí byť dostatočným riešením.

Možno bude potrebné postupne zvýšiť celkovú pohybovú aktivitu, zlepšiť spánkové návyky,

upraviť tréningovú záťaž a pracovať aj s obavami spojenými s pohybom.

Práve takýto komplexný prístup odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia vo svojich odporúčaniach z roku 2023 pre chronickú primárnu bolesť driekovej chrbtice. Zdôrazňuje kombináciu edukácie, pohybovej terapie a podľa potreby psychologických či ďalších intervencií.

Čo vám ako fyzioterapeutka odporúčam pri bolestiach chrbtice namiesto samotného posilňovania core?

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že neexistuje jeden univerzálny cvičebný plán, ktorý

bude rovnako účinný pre všetkých pacientov. Vo fyzioterapii by sme mali vychádzať z

individuálneho vyšetrenia, charakteru bolesti, funkčných obmedzení a cieľov konkrétneho

človeka. Ak pacientovi vyhovujú stabilizačné cvičenia, pokojne ich môžeme zaradiť do

rehabilitačného programu. Nemali by však automaticky predstavovať jeho jedinú súčasť.

Osobne považujem za dôležité kombinovať viacero oblastí pohybovej terapie.

Silový tréning

Posilňovanie svalov trupu, dolných aj horných končatín pomáha zvyšovať celkovú fyzickú kapacitu a pripravenosť organizmu na každodennú záťaž.

Aeróbna aktivita

Chôdza, bicyklovanie, plávanie alebo iné formy aeróbneho pohybu môžu pomáhať pri zvládaní chronickej bolesti, zlepšovaní kondície a celkového zdravia.

Mobilita a pohybová variabilita

Chrbtica by mala mať možnosť pohybovať sa v rôznych

smeroch. Cieľom nie je dosiahnuť maximálny rozsah za každú cenu, ale postupne obnovovať pohyby, ktoré človek potrebuje a dokáže tolerovať.

Funkčný tréning

Cvičenie by malo reflektovať činnosti, ktoré pacient vykonáva v bežnom živote. Iné nároky má človek pracujúci v kancelárii a iné rodič, ktorý pravidelne zdvíha dieťa, alebo športovec vracajúci sa k tréningu.

Edukácia

Veľmi dôležitou súčasťou fyzioterapie je vysvetlenie mechanizmov bolesti, možností bezpečného pohybu a postupného návratu k aktivitám.

Nepotrebujeme iba silný stred tela. Potrebujeme funkčné telo.

Posilňovanie stredu tela má vo fyzioterapii svoje miesto. Môže pomáhať zlepšovať svalovú

silu, vytrvalosť, koordináciu aj schopnosť zvládať určité druhy záťaže. Nemali by sme ho

však považovať za univerzálne riešenie všetkých bolestí chrbtice.

Výskumy nám ukazujú, že pri chronických nešpecifických bolestiach driekovej chrbtice môže

byť účinných viacero foriem pohybu. Rozhodujúce preto nemusí byť iba to, aký konkrétny

cvik si vyberieme, ale aj to, či ho dokážeme vhodne prispôsobiť pacientovi, jeho

schopnostiam a cieľom.

Ako fyzioterapeutka by som chcela, aby ľudia prestali vnímať svoj chrbát ako krehkú

štruktúru, ktorú musia neustále stabilizovať a chrániť pred každým pohybom. Naša chrbtica

je vytvorená na pohyb. Potrebuje primeranú záťaž, silu, vytrvalosť, ale aj schopnosť

prispôsobovať sa rôznym situáciám. Preto by cieľom rehabilitácie nemalo byť iba naučiť

pacienta správne aktivovať brušné svaly. Oveľa dôležitejšie je pomôcť mu vrátiť sa k

pohybu, aktivitám a životu, ktoré mu bolesť postupne obmedzila.

Fotka autora
Jessica Zatlkajová
Fyzioterapeutka

Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Vyštudovala som magisterský odbor fyzioterapie na UCM v Trnave a základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM). Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, pričom kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu a pooperačné stavy v oblasti brušnej steny. Významnú časť mojej expertízy tvorí špecializovaná fyzioterapia pre ženy. Primárne sa venujem pacientkam s diagnózou karcinómu prsníka, ženám po preventívnej mastektómii a taktiež ženám, ktoré trpia endometriózou. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Svoje vzdelanie si neustále rozširujem absolvovaním odborných kurzov a certifikácií: Fyzioterapia u žien s karcinómom prsníka (Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor) Pohybová terapia pri karcinóme prsníka (Pink Ribbon) Viscerálna manipulácia: brušná dutina (The Barral Institute) Viscerovertebrálne vzťahy a ich využitie v klinickej praxi (PhDr. Petr Bitnar) Diferenciálna diagnostika a terapia stability driekovej chrbtice a panvy (Mgr. Peter Obžera) Diagnostika a terapia funkčných porúch hybného systému Kineziotaping (Reha-In) BPP (Bazálne programy a podprogramy) – koncept podľa Čápovej (Jarmila Čápová) SM Systém 1A, 1B, 1C, 1D (MUDr. Richard Smíšek) Viac o mne nájdeš na mojich stránkach https://www.zatjess.sk/sluzby

Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho na sociálnych sieťach.