Blog

A teraz vážne! Ruku na srdce. Koľkokrát si začala „vážne“ chudnúť? Koľkokrát si si povedala, že budeš mať po pôrode telo ako pred ním? Alebo ešte krajšie, zdravšie a vyformovanejšie? Celkom určite veľakrát. Po krásnej a zdravej postave túžila aj Lucka Javoríková – maminka krásneho synčeka Martinka. Po mnohých diétach a neúspešných pokusoch to dokázala! Prečítaj si úžasne inšpiratívny rozhovor s reálnou kočkou, ktorý ťa presvedčí, že to zvládneš a ak ti niekto stojí v ceste, tak si to len ty sama. :-)

 

Ahojte, volám sa Lucia Javoríková. Mám 28 rokov a som mamou úžasného 3-ročného chlapčeka Martina. Pracujem na ÚPSVAR Senica na oddelení sociálno-právnej ochrane detí. Mám po svojom boku úžasného, chápavého a milujúceho partnera, ktorý mi je oporou vo všetkom čo robím. Dokonca tiež cvičí, čiže máme nielen rovnaké koníčky, ale aj sny a životný štýl.

Pamätám si na ten deň, ako by to bolo včera. Boli sme s rodičmi na veľkonočnom výlete na termálnych kúpaliskách. Všetko bolo fajn, užívali sme si to. Sedela som na lavičke a sledovala vo vode drobca. Ja som sedela zatiaľ na lavičke – unavená, znudená, ofučaná na celý svet. Keď v tom vyšla zo šatne mladá mamička, štíhla a s dvojičkami.
Obzrela som sa do okna za sebou a prvýkrát som sa uvidela reálnymi očami. Očami, ktoré som dovtedy mala zatvorené a myslela si, ako je všetko OK. Celú cestu domov som míňala dáta v telefóne a hľadala ako a kde začať. Môj cieľ bol jasný:

O rok budem plná energie, štíhla, zdravá a hlavne fit pre môjho syna, lebo si zaslúži mamu, ktorá mu bude stíhať a bude sa mu môcť venovať.

 

Moja nadváha mi spôsobovala zdravotné problémy, ku koncu dosť vážne. Pokiaľ si človek neprizná, že má problém, tak ho nerieši. Vždy som niekde vo svojom vnútri chcela byť štíhla a môcť sa pekne obliekať, ale nejako som to neriešila. Začalo to až narodením môjho syna a pribúdajúcimi problémami.
Najviac ma dostali problémy s pravým bedrovým kĺbom, kedy som neudržala na rukách svojho syna. Nevedela som sedieť, stáť ani ležať a mala som občas pocit, že sa od bolesti zbláznim. Infúzie nezaberali, lieky vôbec a rady lekárov, že to môže byť spôsobené nadváhou som si nepripúšťala. Opak však bol pravdou.
 

Môj život sa rapídne zmenil. Zrazu sa stal plnohodnotným. Zvládam to, o čom sa mi ani nesnívalo. Ráno vstávam plná energie, fungujem celé dni, varím, periem, žehlím, upratujem, chodím do práce a po príchode domov pokračujem ďalej. Necítim sa unavená a užívam si to. Zrazu si na seba kúpim oblečenie v rôznych obchodoch, môžem si obliecť, čo sa mi páči, nie to, do čoho sa vojdem. A to je pocit na nezaplatenie. :-)
Cítim sa ženskejšia. Stará Lucia absolútne neriešila, ako sa cíti, že má nadváhu a neustále hľadala výhovorky. Tá nová je sebaistá, nevyhovára sa, ale zodvihne zadok a poriadne na sebe maká.

 

Na moje začiatky si spomínam veľmi dobre. Akoby to bolo včera. Ráno 8. apríla a ja som zjedla na raňajky svoju prvú zdravú ovsenú kašu – čokoládovú. :-) Po nej som o tri hodiny mala na desiatu ovocie a zhruba po dvoch hodinkách, keď drobček spal vonku v kočíku, som sa dala na beh. Teda to sa behom nazvať nedalo, keďže som sa kotúľala. :-D Ale viem, že ten kĺb ma bolel tak, že som zabehla svojich prvých 2,32 km a plakala som pri dverách od bolesti...
Lenže zrazu prišiel príval endorfínov a ja som sadla na rotoped a šliapala. Keď sa malý zobudil, mala som odcvičené a mohla som sa venovať len jemu. A takto to išlo každý deň celých 18 mesiacov.
 

Môj jedálniček je v podstate do dnešného dňa rovnaký. Základom sú u mňa sladké raňajky. :-) Či už kaša, lievance, smoothie alebo rôzne zdravé koláče. Na desiatu rôzne ovocie, obed podľa chuti. Či už špaldové cestoviny, rôzne mäso, bulgur, zelenina, quinoa a pod. Olovrant mávam vždy mliečny, buď rôzne grécke jogurty, alebo len klasiku, obľúbený tvaroh s medom a orieškami alebo tvaroh s proteínom (ten ma naučil môj muž a teda to je iná bašta :-)). Večeru tvoria už len ľahké zeleninové jedlá.
Od toho počiatočného sa teda môj aktuálny jedálniček líši len tým, že si už doprajem aj pečivo zo špaldovej múky. Varenie ma neskutočne baví a zdravá strava je jednoduchá na prípravu. A teraz, keď je sezóna čerstvého ovocia a zeleniny, je to najlepšie. :-)

 

Trvalo mi mesiac kým som sa naučila pravidelne a zdravo jesť. Každé tri hodiny pripomienka, budík, všade lístočky. Zhruba po tom mesiaci, si telo tak zvyklo, že si pýtalo jesť každé tri hodiny samé. Cvičenie bolo od začiatku super. Bavilo ma to, lebo som mala vždy pred očami obraz samej seba, ako budem vyzerať po premene. Čo ma teda aj hnalo vpred.

Zlyhala som veľakrát, preto som chcela vedieť, aké to je, keď vytrvám.

 

Všetko s váhou išlo fajn až nato, že každý tretí mesiac, pravidelne, sa mi váha zastavila a nedala som dole ani hore ani jeden gram. Pamätám si, keď sa to stalo prvýkrát, kedy som pri pohľade na váhu mala pocit, že neverím vlastným očiam a vtedy mi moja mamina povedala: „Vytrvaj! To ťa len telo skúša, či to vzdáš alebo pôjdeš ďalej.“ A to som mala v hlave stále a mám aj teraz.
 

Práve môj syn mi bol tou najväčšou motiváciou. Chcela som sa mu venovať, behať s ním, nebyť unavená a môcť s ním hocikam ísť a nezadýchať sa pri tom. On bol a aj je mojím hnacím motorom. Vždy, keď si obujem tenisky, tak len dobehne a kričí: "Hurá, ideme behať.". Sadne do kočíka a ja ho behom tlačím pred sebou a trávime spolu čas. Ja športujem a on je spokojný, že je so mnou. :-)

 

Ťažko povedať, čo by som odporučila mamičkám. Je to len o tom, že ak človek skutočne niečo chce, ide si za tým a nič ho nezastaví. Presne tak to bolo aj v mojom prípade. Vedela som, že chcem byť zdravá a fit a išla som si za tým. Buď som vstávala zavčas ráno o 5:00 a cvičila, kým všetci spali, alebo som cvičila, keď drobec zaspal poobede. Jednoducho to bolo len o načasovaní a využití času na materskej.

Hodinka cvičenia denne nezaberie toľko času a zdravá strava je jednoduchá na prípravu.

Treba prestať používať výhovorky ako a prečo to nejde, ale nájsť si svoju cestu a dokázať sama sebe, že to ide. Prvý tréning, príval endorfínov a staneš sa závislou. :-)
 

Určite áno. Deti v takomto veku, ako je môj synček, sú veľmi všímavé a radi napodobňujú. Keď cvičím doma podľa videí, drobec už je pripravený v teniskách s hodinkami (sporttester) na ruke a kričí: "Mamina, ideme cvičiť!". :-) Môžem potvrdiť, že vždy, keď cvičím, tak sa Martinko pridá a cvičí so mnou. Je to môj mini tréner a motivácia v jednom. :-)
 

• Raňajky: Ovsené vločky zaliate horúcou vodu s vysoko percentnou čokoládou, na kolieska nakrájaný banán a prisladené medom.


• Desiata: Jablko nastrúhané s hruškou, posypané makom.


• Obed: Cuketové lasagne


• Olovrant: Tvaroh s proteínom (po docvičení)


• Večera: Kuracie prsia na grile, ½ camembertu a zeleninový šalát

Tréning obsahoval a aj obsahuje beh každý jeden deň, lebo to milujem. :-) Plus s prvými kilogramami dole som pridala aj silový tréning, čo ešte viac rozbehlo spaľovanie tukov.
Najviac zo všetkého som si obľúbila raňajky – rôzne sladké variácie od koláčov, muffinov, kaší, lievancov, palaciniek a podobne.  Z cvičení mám rada videá od Jillian Michaels, samozrejme silový tréning a môj milovaný beh – relax. :-)

 

Proti výhovorkám? Jednoznačne ich prestať používať a ísť si za svojím snom. Ja viem, že to nie je jednoduché, ale stačí ísť malými krokmi vpred a stále budete bližšie k svojmu cieľu. Momentálne už necvičím každý deň, nakoľko som nastúpila do práce a času už nie je veľa, ale čas a spôsob sa dá vždy nájsť! Práve preto som neskutočne hrdá a šťastná, že mám po svojom boku tak úžasného muža, ktorý nemá problém ísť aj večer so mnou do fitka, ktorý ma podporuje a ja podporujem jeho. Nie je nad to, keď je váš partner rovnaký nadšenec cvičenia ako vy. :-)
Treba si nájsť cvičenie, ktoré vás bude baviť, na ktoré sa budete tešiť a nie sa do toho nútiť. Niekomu vyhovujú kolektívne aktivity a inému zasa individuálne. Treba vyskúšať a nájsť pre seba ten najvhodnejší šport.
V rámci „receptu na výhovorky“ som si založila na FB  stránku Cesta k môjmu novému JA. :-)  Kde inšpirujem, motivujem, pridávam recepty a radím kočkám, ako a čo treba robiť, papať a podobne. Každá jedna je tam vítaná a za každého jedného som vďačná.
 

Telo sa zmenilo viditeľne, aj myseľ je zrazu úplne ako keby vymenená. Už pre mňa nič nie je nemožné. Nepoznám výhovorky, do veľa vecí idem s nadšením. Rada chodím po výletoch a je mi jedno ako ďaleko, alebo do akého kopca. Jednoducho si to všetko užívam. Nadváha je preč a môj život sa stal plnohodnotným. Viem, aké to je byť obézna a mať nadváhu, a preto viem pochopiť aj iné kočky, ktoré sa ma pýtajú na môj príbeh. Snažím sa im poradiť a vždy sa úprimne poteším, keď vidím bacuľky vo fitku, lebo mysľou som vtedy s nimi a veľmi im fandím.
Držím palce, aby to aj oni dotiahli do svojho cieľa. Je to cestá dlhá a náročná, ale ak si ju spríjemníš, pôjde to ako po masle. :-) Ver sebe a svojím snom!

 

Čo by som odkázala Fitshakeráčkam? Asi len toľko: "Nevzdávajte sa baby! Všetok tento pot a drina zo sebou prinášajú ovocie. Ak si sa ešte nerozhodla či do toho ísť alebo nie, radím ti choď!!! Choď a tento krát nezlyhaj. Buď na seba hrdá po každom jednom tréningu, ver si a nikdy nezabúdaj prečo si sa na túto cestu dala. Občas to bude náročné, viem to podľa seba. Dedinou sa o mne šírili reči ako pijem, drogujem, fetujem, podstúpila som liposukciu a podobné reči, ale nezložili ma. Práve naopak, každou takouto frázou, ktorá sa mi dostala do uší som bola silnejšia, lepšia a odhodlanejšia. Všetky tie závistlivé reči boli pre mňa formou uznania a hnali ma stále a stále vpred. Takže zatnite zuby a vytrvajte, lebo ten výsledok, to je niečo neopísateľné. :-)"
Verím, že raz si splním sen a urobím si kurz fitness trénera a raz otvorím svoje vlastné malé fitko pre žienky, ktoré chcú podstúpiť premenu. :-)

 
Lucke (a jej malému trénerovi) srdečne ďakujeme za čas, ktorý venovala tomu, že sa s nami podelila o svoj krásny príbeh. Držíme jej palce na ceste za vysnívaným cieľom a prajeme aby si užívala „nový život“, ktorý získala tvrdou prácou a pozitívnym myslením!
 
Ak ťa Luckin príbeh inšpiroval, ale začať chodiť do fitka je pre teba z nejakého hľadiska náročné, neváhaj a začni cvičiť s nami. ;-) Na výber máš až z 18-tich druhov cvičení.