Minulý týždeň ku mne prišla Katka, 35-ročná žena, ktorá si ráno chcela len utrieť podlahu pod stolom. "Zohla som sa, a v tom – seklo ma. Taká bolesť v krížoch, že som sa nemohla narovnať." Tá veta je pre mňa ako fyzioterapeutku častá, nakoľko podobné príbehy počúvam aj od ľudí, ktorých sekne v krku – stačí len otočiť hlavu do spätného zrkadla alebo sa zobudiť „zle vyspatý“ a zrazu ňou nejde otočiť vôbec.
Na prvý pohľad to vyzerá, že sa to stalo náhle, bez varovania. Ale keď sa s ľuďmi rozprávam viac do hĺbky, objavujú sa súvislosti – dlhé hodiny sedenia pri počítači, stresové obdobie, zanedbaný pohyb, staršie problémy s chrbtom. Telo sa sťažovalo už skôr, len potichu – občasné pichnutie, ťahavý pocit, ranná stuhnutosť. Ale nikto to nerieši, kým to „nebuchne“.
Prečo ma ale sekne?
V skutočnosti za týmto náhlym „seknutím“ zvyčajne nestojí jeden konkrétny pohyb. Nie je to o tom, že by vám „vyskočil stavec“ – to je jeden z častých mýtov. Chrbtica nie je taká labilná, aby sa rozpadla pri obyčajnom zohnutí. Ide skôr o reakciu tela na dlhodobé preťaženie, nedostatok pohybu, psychický stres a niekedy aj zníženú kvalitu spánku či regenerácie. Jednoducho – nervový a svalový systém už nestíha kompenzovať a ako ochranu spustí svalový spazmus. To je to, čo vnímame ako náhlu, ostrú bolesť a neschopnosť pohybu.
Keď sa bavíme o „seknutí“, často ide o tzv. reflexnú ochrannú reakciu svalov, ktorú riadi náš nervový systém. Predstav si to ako ochranný mechanizmus – ak nervový systém vyhodnotí, že určitý pohyb alebo pozícia by mohla byť potenciálne nebezpečná (napr. kvôli preťaženiu, nedostatočnej stabilite alebo bolesti), vyšle signál na stiahnutie svalov. Tie sa v tej chvíli stiahnu reflexne a extrémne silno – ako keby sa chrbtica chcela „uzamknúť“, aby sa ďalej nepoškodzovala. Výsledkom je bolesť, stuhnutosť a obmedzenie pohybu.
Najčastejšie ide o paravertebrálne svaly, ktoré bežia pozdĺž chrbtice. Spolu s nimi sa môže zapojiť napríklad aj multifidus či quadratus lumborum (všetko svaly chrbta) ak hovoríme o driekovej časti. V krčnej chrbtici zas často vidíme spazmus v oblasti levator scapulae, trapézu či scalénov (viď. foto).
Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj autonómny nervový systém. Ak sme dlhodobo v strese (a teda v aktivovanom sympatiku), telo sa pripravuje na „boj alebo útek“ – zvýši sa napätie svalov, dýchanie je plytké, trávenie ide bokom. V tomto režime nie je telo pripravené na voľný, uvoľnený pohyb. A v kombinácii s fyzickým preťažením alebo jednostranným preťažením je to zmes, ktorá môže vyústiť do akútneho stavu.
A ešte jedna vec, ktorá často prekvapí: nie každý "seknutý chrbát" má rovnakú príčinu. Niekedy je dominantná mechanická zložka (funkčná blokáda, preťaženie, akútny spazmus), inokedy hrá väčšiu rolu neurofyziologické nastavenie – teda ako citlivo reaguje náš mozog a miecha na podnety. Preto niekedy pomôže jeden cvik, inokedy zmena dýchania a u niekoho úplne iného relaxácia či zníženie psychického stresu - napríklad v práci.
Z odbornej stránky hovoríme o akútnej lumbalgii alebo cervikalgii – v praxi to znamená, že ide o náhle vzniknutú bolesť v driekovej alebo krčnej chrbtici, často spojenú s obmedzením pohybu a reflexným stiahnutím svalov. Našťastie, v drvivej väčšine prípadov nie je prítomné poškodenie štruktúr ako sú platničky, nervy či stavce. To by už sprevádzali iné varovné príznaky – napríklad strata citlivosti, slabosť v končatinách, problémy s močením – a to sú situácie, ktoré patria okamžite k lekárovi.
Čo teda robiť, keď vás sekne?
Základ je zachovať pokoj.
Prvých 24 – 48 hodín môže bolesť kulminovať, preto odporúčam šetriaci režim, ale nie úplné ležanie. Krátky oddych je fajn, ale dlhodobé nehybné polohy bolestivý stav často zhoršujú. Pokiaľ je potreba lieku na zníženie bolesti, je vhodný aj ten. Avšak pozor, aby ste pomocou analgetík bolesť netlmili príliš dlho bez toho, aby ste riešili príčinu.
Dôležité je vnímať, čo vám robí dobre – niekomu uvoľnený pohyb v malom rozsahu, inému krátke prechádzky, teplo alebo chlad. Pri teple by som sa ešte zastavila, nakoľko práve aplikácia suchého tepla vám môže pomôcť znížiť bolesť a uvoľniť svalstvo v akútnej fáze. Na aplikáciu suchého tepla odporúčam danú oblasť jemne prefénovať, alebo použiť termofor.
Pokiaľ ste po seknutí, odporúčam po odznení akútnej fázy navštíviť fyzioterapeuta. Fyzioterapeut vie podľa vašich symptómov odhadnúť, čo sa v tele deje – či ide o blokádu, spazmus, iritáciu nervu alebo kombináciu – a podľa toho nasadiť jemné techniky, ktoré uľavia. Niekedy pomôžu aj dýchacie cvičenia, inokedy uvoľnenie medzi lopatkami, alebo aktivácia hlbokých stabilizačných svalov.
Z dlhodobého hľadiska však nestačí len preliečiť akútny stav. Potrebné je zamyslieť sa nad tým, prečo k tomu vôbec došlo. Veľa ľudí sa po uvoľnení bolesti vráti späť k starým návykom a o pár mesiacov sú späť.
Bolesť nikdy nevzniká len z jedného “zlého” pohybu, ale je multifaktoriálna…
Jedna z vecí, ktorú je dôležité pochopiť je, že bolesť nie je vždy priamo úmerná poškodeniu tkaniva. Inými slovami – niekto má výraznú bolesť aj bez veľkého nálezu na snímkach, iný má vysunutú platničku a ani o tom nevie. Prečo? Lebo bolesť je komplexný výstup mozgu, ktorý závisí od množstva vstupov – fyzických aj psychických.
Keď vás sekne, neznamená to automaticky, že máte niečo "rozbité". Mozog vyhodnocuje vstupy z pohybového systému, ale aj z iných systémov – či ste unavení, v strese atď. Ak to zhrnieme, bolesť vzniká z kombinácie:
- Biologických faktorov – funkcia svalov, kĺbov, nervov, zápal, úrazy
- Psychologických faktorov – úzkosť, strach z pohybu, stres, depresia
- Sociálnych faktorov – pracovné zaťaženie, medziľudské napätie..
Tomuto sa odborne hovorí biopsychosociálny model bolesti. V praxi to môžete lepšie pochopiť aj vďaka modelu o bolesti na obrázku nižšie, ktorý vysvetľuje, čo všetko ovplyvňuje našu bolesť.
Čo si z tohto článku odniesť?
Akútna bolesť v driekovej či krčnej chrbtici je často výsledkom ochranného svalového spazmu, nie poškodenia. Telo sa snaží “zablokovať” pohyb, ktorý vyhodnotilo ako hrozbu – na základe fyzických aj psychických vstupov.
Najdôležitejšie je nepanikáriť, dopriať si pokoj a jemne sa hýbať v rámci možností. Úplná nehybnosť a strach z pohybu zvyčajne predlžujú ťažkosti. Ak sa bolesť opakuje, je na mieste hľadať príčinu hlbšie. Niekedy to naozaj môže byť znamenie, aby sme konečne spomalili a venovali mu viac pozornosti napríklad aj prostredníctvom pohybu.
Bolí ťa chrbát alebo cítiš, že máš zlé držanie tela?
Pridaj sa k 21-dňovému programu na Fitshakeri a zlepši svoje držanie tela krok za krokom – chrbát sa ti poďakuje!
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, no kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu, pooperačné stavy v oblasti brušnej steny a fyzioterapiu pre ženy s diagnózou rakoviny prsníka. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM).