Blog

Príchodom jari sa do našich záhrad a kuchýň dostáva čerstvá jarná zelenina, ktorá má priaznivé účinky pre naše zdravie, je chutná a vďaka nej taniere a misky žiaria pestrými farbami. Dnes si čo to povieme o kalerábe, reďkovke, špargli, mladom hrášku, rebarbore či jarnej cibuľke.

O kalerábe sa tvrdí, že pochádza zo Stredomoria a až potom sa rozšíril do severnejších častí Európy. Vznikol v 16.storočí skrížením kapusty a bielej repy. Naše klimatické podmienky mu plne vyhovujú, darí sa mu hlavne na jar a na jeseň. Kaleráb môžeme zaradiť k najzdravším zeleninám. Je super surovinou v teplej aj studenej kuchyni, sú z neho vynikajúce polievky, prívarky a patrí určite aj do jarných šalátov.

Kaleráb obsahuje veľa vitamínu C, ktorý zabezpečuje optimálnu hladinu hormónov, veľa karoténu, kyselinu listovú, vitamíny E a B (hlavne B6, ktorý je nenahraditeľný pri syntéze bielkovín), biotín, ktorý je nápomocný našim vlasom a pokožke. Je bohatý na draslík, vápnik, železo, horčík, mangán a zinok. Za zmienku stojí určite aj vláknina v rozpustnej a nerozpustnej forme. Rozpustná forma prispieva k znižovaniu cholesterolu v krvi, nerozpustná chráni pred zápchou a je účinnou prevenciou proti rakovine hrubého čreva.
Okrem toho, kaleráb by sme mali jesť, lebo:

• podporuje imunitný systém


• podporuje tvorbu krvi


• má odvodňovacie účinky


• pomáha pri chudnutí


• stimuluje okysličenie organizmu


• zlepšuje koncentráciu


• pomáha odbúravať návaly stresu


• posilňuje srdce


• dodáva energiu a vitalitu


• pomáha predchádzať infekciám

 

Najlepší kaleráb je mladý surový. Môžeš ho nastrúhať či nakrájať do šalátu. Okrem toho sa pridáva aj do polievky, robia sa z neho šťavy, prívarky, placky, zeleninové nátierky. Vieš ho dusiť, pražiť na oleji, variť, zapekať.
TIP: Už onedlho sa môžeš tešiť na recept na zapekaný kaleráb s bulgurom. ;-)
Zatiaľ môžeš kaleráb použiť napríklad v recepte na fantastické pšenové placky s kalerábom, mrkvou a tofu.

 

História reďkovky siaha do dávnych čias, a to konkrétne do starovekého Egypta. V tom čase slúžila ako odmena pre biednych otrokov. Dnes je odmenou pre naše zdravie. Nielenže je prírodnou ochranou proti rakovine, ale vďaka množstvu vitamínu C, fosforu, horčíku a draslíku posilňuje imunitu.

Reďkovku je vhodné konzumovať pri prechladnutí, pretože zmierňuje kašeľ a hlieny. Tiež je vhodná pri tráviacich ťažkostiach, pretože zmierňuje plynatosť a nadúvanie. Do svojho jedálnička by ju mali zaradiť ľudia s vysokým cholesterolom, ale aj ľudia, ktorí sú vystavení stresu zo skúšky, pretože aktivuje nervy a mozog. :-) Okrem toho, obsahuje vápnik, fosfor, mangán, draslík, horčík, síru, kyselinu listovú, zinok, selén, železo a množstvo vitamínov (B1, B2, B3, B5, B6, B9, C).
Reďkovka sa používa pri liečbe ochorení žlčníka, žalúdka a priedušiek. Táto nenápadná jarná zelenina zmierňuje pálenie záhy, podporuje činnosť pečene, čistí obličky a močové cesty.  Je vhodné ju konzumovať, aj keď sa chceš zbaviť plesní v tele, pretože surová reďkovka ich ničí už na jazyku a sliznici podnebia. A v neposlednom rade, je to super surovina pri chudnutí, pretože zvyšuje tvorbu tráviacich štiav, čím telo dokáže rozložiť a spracovať potravu lepšie.

 

Aj pri reďkovke opäť platí, že najlepšia je surová. Hodí sa skvelo do šalátov, ale aj do cestovín, ako obloha k raňajkám, či do praženice.
Pozri si náš tip na vynikajúci jarný šalát.

 

Špargľa je známa svojim prívlastkom kráľovská. Možno preto, že patrila k obľúbeným jedlám Ľudovíta XIV, no jej korene siahajú do hlbšej histórie, a to až do starovekého Egypta, Ríma a Grécka. Neskôr sa rozšírila do Ázie, Ruska, a tak aj na naše Slovensko. Túto chutnú zeleninu môžeme nájsť v troch farbách, a to v bielej, ktorá je chuťovo najjemnejšia, zelenej a fialovej, ktorá má najvýraznejšiu chuť.

Podporuje činnosť obličiek, močového mechúra, žlčníka a pečene. Od nepamäti je známym prírodným afrodiziakom, je nízkokalorická (s vyšším počtom bielkovín a vlákniny, no naopak s nižším množstvom sacharidov). Je ľahká a dobre stráviteľná, preto je vhodná aj na večeru, či už samotná, alebo ako príloha k mäsu alebo rybe. Avšak, načo by si mala dávať pozor, je zvýšené množstvo purínu, čo je organická látka, ktorá zvyšuje množstvo kyseliny močovej, a tak pri problémoch s prekyslením organizmu ju treba konzumovať opatrne.
Nezabúdaj aj na to, že ak ti chýba kyselina listová, špargľa je na ňu bohatá.

 

Špargľu je najjednoduchšie pripraviť nad parou. Je vynikajúca s omáčkou, prípadne zapekaná s kvalitnou parmskou šunkou. Môžeš z nej pripraviť polievku, napríklad aj v kombinácii s medvedím cesnakom, použiť do slaného koláča quiche, alebo s nimi pripraviť jednoduché cestoviny. Určite bude skvele chutiť aj v rizote alebo zapekaná so zeleninou. Prípadne len tak samotná ako príloha k vajíčku, rybe či mäsu.
Ak máš radšej bielu špargľu, pokojne ju priprav zapekanú v cuketovo-zemiakovej kaši.

 

Hrášok patrí k najstarším strukovinám, ktorú poznali už v mladšej dobe bronzovej a kamennej. Jeho korene siahajú do Malej Ázie. Do Európy sa dostal pred naším letopočtom, čiže sa v našich jedálničkoch objavuje už krásne dve tisícročia. V stredoveku sa hrášok využíval na odplašenie zlých duchov. Dodnes je hrášok využívaný v ľudovom liečiteľstve na zvýšenie plodnosti.

Hrášok je bohatý na rastlinné bielkoviny, takže podporuje rast svalov a spevňovanie kostí a tkanív. Navyše je skvelým zdrojom energie. Okrem týchto výhod, zmierňuje hladinu cholesterolu v krvi, normalizuje hodnoty krvného tlaku, zmierňuje obličkové problémy a vďaka obsahu kyseliny listovej je vhodný pre tehotné ženy a ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Podporuje trávenie, telo zbavuje škodlivých látok.
Konzumáciou hrášku do tela prijímame aj vitamíny E, K, C, skupinu vitamínov B. Zároveň hrášok obsahuje aj stopové prvky kremíku, mangánu, fosforu, železa, draslíka a zinku, ktoré sa starajú o elasticitu pokožky.

 

Bezpochyby, aj tu platí, že najlepší je v surovom stave. Nie je nič príjemnejšie, ako si lúskať bobuľky priamo do úst. Ak máš rada pestrosť, tak určite použi hrášok v polievočke, skrášli ním rizoto,  použi ho v nákype, zapeč ho s inou zeleninou, urob z neho bochníčky alebo placky. Možností je naozaj neúrekom.

 

Jarná cibuľka nie je nič iné, ako mladšia verzia bielej cibule. To znamená, že ak zasadíš doma na záhradke cibuľu, na jar z nej máš jarnú cibuľku, no keď ju nevytiahneš hneď, dozreje ti na zrelú cibuľu.

Určite aj pre jej úžasnú chuť. Surová je príjemne sladká, trošku štípe a parádne vŕzga pod zubami. Obsahuje vitamín A, ktorý prospieva zdraviu našich očí, ďalej vitamíny skupiny B, kde napr. také B1 účinne bojuje s únavou a stresom. Má aj vysoký obsah vitamínu C, ktorý sa podieľa na podpore imunity, bojuje proti baktériám a v neposlednom rade má blahodarný účinok na pokožku. Nesmieme zabudnúť ani na vitamín K, ktorý pomáha telu využívať vápnik potrebný na udržanie hustoty kostí. Vitamín C pôsobí ako antioxidant a chráni tkanivá pred poškodením, zatiaľ čo vitamín K kontroluje zrážanlivosť krvi.
V jarnej cibuľke nechýba aj rada minerálnych látok. Nájdeme v nej draslík, vápnik, horčík či železo. Vďaka vysokému obsahu flavanoidov je cibuľka vhodná pri detoxe, ale napríklad aj pomáha pri liečbe prechladnutia. Je preukázané, že cibuľka znižuje krvný tlak a zlepšuje krvotvorbu. Rovnako znižuje hladinu cukru v krvi a napomáha pri tráviacich ťažkostiach. Dokáže skvelo zápoliť s plesňami a baktériami. Naozaj je tých dôvodov, prečo ju konzumovať, neúrekom.

 

Jarná cibuľka chutí vynikajúco surová. Je príjemným spestrením šalátov, nátierok, prípadne si ňou ozdob uvarené zemiaky, bataty, halušky či ryžu. Cibuľku však môžeš aj tepelne spracovať a primiešať ju tak do cestovín, rizota, či všade tam, kde robíš cibuľový základ.
Jarnú cibuľku pokojne zakomponuj do polievky, napríklad spolu so špargľou a medvedím cesnakom, alebo ich zmiešaj s bielym jogurtom a urob z nej dip na halušky. Určite sa skvele hodí aj do takej praženice na raňajky.

Ktorá zeleninka sa ti páči najviac a stane sa súčasťou tvojej kuchyne?
 
Oplatí sa prečítať:
5 druhov zeleniny, ktoré by si nemala ignorovať
5 x bobuľové ovocie pre krásu a zdravie
7 x ovocie z exotiky