Blog

Keď sa ráno zobudíme, naše prvé kroky vedú na záchod a do kúpeľne. Poďme sa pozrieť, ako sa dá aj v týchto miestnostiach správať udržateľnejšie a ekologickejšie.

 

Na to, aby ľudia udržali záchod čistý od rôznych baktérií a zápachu, kupujú rôzne agresívne chemikálie. Okrem toho, že sa tieto chemikálie vyplavujú do vody a môžu byť škodlivé pre živočíchy, keď sa ich nadýchame alebo nebodaj sa nimi oblejeme, môžu nám spôsobiť ozajstné zdravotné problémy. A pritom aj taká vec ako záchod sa dá vyčistiť šetrnejšou a prírodnejšou cestou.
Stačia nám dve zložky a to ocot a sóda bikarbóna. Aké jednoduché. Voliteľný je ešte esenciálny olej, ak chceš mať na záchode nejakú špecifickú vôňu.

Do záchodovej misy naleješ od oka (cca 1 šálka) octu a hodíš trochu sódy bikarbóny (cca 2 polievkové lyžice). Tieto dve zložky necháš spolu zreagovať a pôsobiť, nech odstránia vodný kameň a iné nečistoty v mise. Následne už stačí iba misu vydrhnúť kefou a hotovo.
Na vyčistenie záchodovej dosky stačí tiež iba zarobený roztok octu a vody, alebo len samotný ocot a obľúbená vôňa esenciálneho oleja. Ja mám v rozprašovači zmiešaný ocot s čajovníkovým esenciálnym olejom. Keď chcem umyť dosku, iba ju pofŕkam týmto roztokom a vyutieram handričkou.
Na záchod mám vyčlenené zvlášť handričky, ktorými sa umýva len záchod. Periem ich spolu s ostatnými handrami, ktorými umývam okná, podlahu, vaňu atď.
Ocot je u nás spoľahlivý čistič už niekoľko rokov a ešte nikdy ma nesklamal. :-) Skús si spočítať, koľko peňazí ušetríš, keď prestaneš kupovať Savá, Domestosy a iné hlúposti a nahradíš ich octom za pár centov. Výhoda je, bezobalový obchod, kde ti ocot načapujú do vlastnej nádoby. Alternatívou je aj kúpa octu v skle (aj keď cena je neporovnateľne vyššia ako v plaste), výroba domáceho jablčného octu, ak máš záhradku a veľké zásoby jabĺčok, alebo aj kúpa octu vo väčšom obale.

 

Najideálnejšie je mať doma bidet. Ale keďže väčšina z nás ho nemá, je na mieste hľadať k nemu najvhodnejšiu alternatívu. Výrobcovia toaletného papiera nás chcú dnes presvedčiť, že potrebujeme nadýchaný, farebný, 5-vrstvový a ešte k tomu voňavý papier. No je to naozaj tak?
Svoju funkciu si dobre splní aj 2-vrstvový nebielený papier. Čím viac vrstiev je použitých, tým viac materiálu, energie a vody sa musí použiť na výrobu (celkovo sa pri výrobe toaletného papiera minie veľmi veľké množstvo vody, ktorá neustále tečie počas procesu výroby).
Radšej sa vyhni aj bielemu papieru. Takýto papier nie je recyklovaný, je vyrobený iba z celulózy, kvôli ktorej sa musia vyrúbať stále nové stromy a ešte k tomu je aj bielený chlórom alebo peroxidom vodíka.
Na výrobu niektorých druhov toaletného papiera sa používajú aj vlákna zo stromu eukalyptus, ktoré sa k nám dovážajú z veľkej diaľky. Viacvrstvové papiere upchávajú kanalizáciu a tie parfémované (parfém = synteticky vyrobená látka) zase negatívne ovplyvňujú ženské intímne partie a žiadny gynekológ ich neodporúča.
Keď to zhrniem, aj tu platí staré známe „menej je viac“ alebo aj „v jednoduchosti je krása“.

 

Ako prvé každé ráno berieme do rúk zubnú kefku a zubnú pastu. Klasické zubné kefky, ktoré sa dajú zohnať v obchode a v drogérii sú z plastu, ktorý sa dá veľmi ťažko recyklovať. Preto je vhodnejšou napr. kefka z bambusu alebo kukuričného škrobu. Rukoväť týchto kefiek je plne kompostovateľná, keďže ide o prírodné materiály. Pred vyhodením do kompostu netreba zabudnúť odstrániť štetinky (buď ich povytrhávať kombinačkami alebo odrezať/odlomiť celú „hlavu“ a hodiť ju do komunálneho odpadu). Tie sú väčšinou z materiálu, ktorý sa nedá kompostovať.
Bez výčitiek môžeš kupovať aj plastové zubné kefky, ktoré vyrába firma Curaprox. Tá je zapojená do projektu, vďaka ktorému zbiera použité zubné kefky a vyrába z nich koše na triedený odpad. Takže takto tvoja stará plastová kefka neskončí na skládke, ale bude sa dať ešte nejako využiť.
Čo sa týka zubnej pasty, väčšina ľudí ju iba automaticky vytlačí na kefku a vyčistí si zuby. Rozmýšľala si niekedy nad tým, prečo zubná pasta tak pení? Ľudia majú penenie zafixované ako znak toho, že pasta dobre čistí. Ja by som ti skôr poradila vyhýbať sa takejto paste. Penivosť je vo väčšine spôsobená látkou, ktorú v zložení nájdeš pod názvom Sodium lauryl sulfate (ďalej len SLS). Ide o látku, ktorá sa bežne používa na penenie a odmasťovanie v saponáte na riad alebo šampóne. Chceš si naozaj takouto chemikáliou umývať zuby?
V drogérii alebo aj na internete sa dajú nájsť aj prírodné alternatívy zubnej pasty, ktoré spomínaný SLS neobsahujú. Budeš si musieť chvíľku zvyknúť, že sa ti nerobí pena v ústach, ale nebudeš ľutovať. Takouto alternatívou je napr. aj pasta, ktorá sa dá zohnať v DM drogérii. Ide o výrobcu Weleda. Ponúka na výber pasty asi v 3 rôznych príchutiach. Ide o pasty prírodného zloženia. Na rozdiel od klasickej pasty, ktorá je plnená do tuby z kombinovaného materiálu, ktorý sa nedá triediť, tieto pasty sú plnené do kovových túb, ktoré sa môžu vyhodiť do nádoby na kovový odpad.
Ak chceš podporiť slovenských výrobcov zubnej pasty, sú nimi napr. Dulcia, Navia, Soaphoria, ZeoZoe. Kúpiš u nich zubnú pastu, zubný prášok alebo dokonca aj zubnú pastu vo forme tabletiek. Všetky tieto varianty ústnej hygieny zoženieš aj v niektorých bezobalových obchodoch. Napr. ak si z Bratislavy, tak U Dobrožrúta alebo U Vážky ich určite nájdeš.

Jednoduchú zubnú pastu alebo prášok si môžeš vyrobiť aj sama. Toto sú moje odskúšané a najobľúbenejšie dva recepty:

Potrebujeme: 

• 0,5 šálky kokosového oleja


• 3 lyžice sódy bikarbóny


• 20 kvapiek obľúbeného esenciálneho oleja (ja mám rada tea tree, škoricu, mätu, klinček alebo rozmarín)


• stévia alebo iné sladidlo (nemusí byť)

Ako na to?
Olej rozpustíme vo vodnom kúpeli, pridáme ostatné ingrediencie, poriadne zamiešame a hotovo. Môžeš používať.
 

Potrebujeme:

• 8 lyžičiek zeleného ílu


• 8 lyžičiek sódy bikarbóny


• stévia alebo iné sladidlo (podľa chuti, nemusí byť)


• 15 kvapiek esenciálneho oleja

Ako na to?
1. Všetky zložky spolu zmiešame, esenciálny olej pridáme až nakoniec.
2. Potom stačí len navlhčiť zubnú kefku a omočiť si špičku v tomto zubnom prášku. Je chutný, super vyčistí zuby a neobsahuje žiadne syntetické, škodlivé chemické zlúčeniny.

 

Komerčné dezodoranty a antiperspiranty nepoužívam už tiež pár rokov. Odvtedy ako som sa dostala k informácii, že obsahujú soli hliníka, ktoré upchávajú póry a tým môžu podporiť vznik rakoviny prsníkov a takisto prestupujú do krvi, môžu sa dostať do mozgu a podporiť vznik Alzheimerovej choroby.
Dezodorant si najradšej vyrábam sama. Jedna dávka, ktorú si zarobím, mi vydrží vyše pol roka. Na internete je veľké množstvo voľne dostupných návodov. Ak ťa táto téma zaujíma, určite si nájdeš vhodný recept. Vyskúšaj napríklad tento návod ako si vyrobiť dezodorant.
Ja na jeho výrobu používam kokosový olej, bambucké maslo, včelí vosk, kaolín, sódu bikarbónu a esenciálny olej.
Keď si nestíham sama dezodorant vyrobiť, rada podporím slovenskú značku Ponio, ktorá vyrába kvalitné, voňavé, ale hlavne účinné dezodoranty. Sú dávkované do recyklovaného papierového obalu. Tento môžeš po použití zahodiť do kompostu, alebo si môžeš doň dokúpiť náhradnú náplň a obal naďalej používať.
Ja mám osobnú skúsenosť len s touto značku, ale aj vyššie spomínané značky ako Dulcia, Navia alebo Soaphoria vyrábajú podobné dezodoranty. Treba si vybrať, čo ti sadne.

Ak patríš k ženám, ktoré sa radi líčia, určite potrebuješ každý deň aj zásobu odličovacích tampónov. Skús tie jednorázové vymeniť za znovupoužiteľné. Vyrábajú sa buď šité alebo háčkované. Aj v DM drogérii zoženieš šité odličovacie tampóny od výrobcu 2SIS.
Okrem tampónov môžeš na odličovanie používať aj malý uteráčik resp. obrúsok. Ak doma nájdeš nejaký starý uterák alebo flanelovú košeľu, či hocijaké oblečenie z príjemného materiálu, ktoré už nenosíš, môžeš ho využiť aj takýmto spôsobom. Môžeš si látku nastrihať na väčšie alebo menšie kusy, trochu obšiť a nemusíš kupovať nové.
Starostlivosť o použité odličovacie tampóny a obrúsky je veľmi jednoduchá. Môžeš ich prať v práčke s bežnou bielizňou, ktorú perieš každý deň. Výhoda je, keď máš takýchto tampónov v zásobe viac, aby si nemusela čakať, kým sa ti operú tie špinavé.

 

Aj obyčajný peeling vie veľmi negatívne vplývať na prírodu. Je to v dôsledku toho, že väčšina komerčných peelingov obsahuje drobné čiastočky plastu, ktoré slúžia na masáž a odstránenie odumretej kože. Tieto malé čiastočky plastu, nazývané aj mikroplasty, sú škodlivé nielen pre zvieratá, ale aj pre nás. Keď si s takýmto peelingom vyčistíš tvár, zmyješ ho vodou do kanalizácie. Z tade sa síce dostane do čistiarne odpadových vôd, ale keďže mikroplasty sú veľmi malinké čiastočky, nedokáže ich ani čistiareň všetky zachytiť, a tak približne 40% pokračuje vo svojej ceste.¹ Dostanú sa tak z riek do morí a oceánov. Tam ich skonzumujú ryby, ktoré sa neskôr dostanú na náš tanier. "Mňam" Všetko čo dáme prírode sa nám aj vráti.
V nedávno publikovanej štúdii vedci zistili, že u všetkých dobrovoľníkov, ktorí sa do štúdie zapojili, sa v ich tele našli mikroplasty.²  Dokonca aj v pitnej vode na Slovensku výskum organizácie Orb Media dokázal prítomnosť mikroplastov.³
 Vplyv mikroplastov na náš organizmus záleží od ich veľkosti. Tie väčšie by sa mali bez problémov vyplaviť z nášho tela. Veľmi malé nanočastice plastov dokážu preniknúť cez našu bunkovú stenu a spôsobiť rôzne poškodenia.²
Preto nabudúce siahni po prírodnom peelingu, ktorý si rýchlo urobíš z doma dostupných surovín. Ak si „kávopička“, využi usadeninu z kávy. Túto usadeninu nechaj preschnúť a zmiešaj ju potom s pár kvapkami oleja (napr. konopného). Výborná na peeling je aj morská soľ zmiešaná napr. s kokosovým olejom.
Ak nemáš čas na domácu alchýmiu, zachránia ťa šikovní slovenskí výrobcovia ako napr. MusK (tu nájdeš samotný peeling, ale aj peelingové mydlo s makom), Navia, Soaphoria a iní, ktorých nájdeš napr. na www.sashe.sk.

---

Tip: Ak nemáš po ruke žiadny peeling, skús si tvár alebo telo pomasírovať len navlhčenou lufou (ak stále nevieš, čo to je, kukni na predchádzajúci článok ;-) ). Tá je svojou štruktúrou ako stvorená priamo na peeling.

---

 

Čistenie uší s tyčinkami nie je najvhodnejší spôsob ako ich zbaviť ušného mazu, keďže pri tom dochádza k jeho zatláčaniu hlbšie do ucha. Najlepšie je vymyť si uši vodou pri sprchovaní, alebo si ich vyčistiť kúskom látkovej vreckovky alebo uterákom.
Ale ak si zvyknutá na používanie tyčiniek do uší a nechceš sa ich vzdať, skús si nabudúce v Dm-ke alebo na stránke www.prijemneveci.sk kúpiť tie kompostovateľné. Sú vyrobené z certifikovanej biobavlny a palička z papiera, takže ich po použití môžeš vyhodiť do kompostu.

Kedysi sme mali kúpeľňu zapratanú množstvom kozmetických výrobkov ako tekuté mydlo na ruky, sprchový gél pre mňa, sprchový gél pre muža, pena na holenie pre mňa, pena na holenie pre muža, šampón na vlasy, šampón proti lupinám, kondicionér a mnohé iné „potrebné“ prípravky. Dnes si vystačíme s 2 druhmi resp. s 3 a to s tuhým mydlom na ruky, mydlom na telo a tuhým šampónom.
Mydlá, ktoré používame sú bylinkové, a preto majú univerzálnu vôňu a používa ich aj muž pri sprchovaní. Toto „telové“ mydlo má v sebe vyvŕtanú dierku a prevlečený špagát, takže sa dá zavesiť na háčik v sprchovacom kúte.
Mydlo sa dá použiť aj namiesto peny na holenie. Stačí ho dať o kúsok viac, trochu pošúchať a hotovo. Na holenie môžeš použiť namiesto jednorázovej žiletky radšej klasický holiaci strojček, na ktorom si budeš vymieňať iba žiletky. Problém jednorázoviek je v tom, že sú zložené z viacerých materiálov (plast, kov), ktoré sa od seba nedajú oddeliť, a preto sa nedajú recyklovať. Skús si predstaviť koľko takýchto žiletiek sa ročne vyhodí do koša...
Ak sa nerada holíš, epilátorom tiež odľahčíš životné prostredie. Môžeš si skúsiť vyrobiť cukrovú hmotu na epiláciu alebo dokonca podstúpiť laserovú operáciu odstránenia chĺpkov. Všetky tieto možnosti sú oveľa lepšie ako používanie jednorázovej žiletky. Skúsiš nabudúce niektorú z nich?
Vlasy si umývam tuhým šampónom. Ten zoženieš v rôznych veľkostiach a vôňach. Stačí ho len zobrať do ruky, pošúchať po vlasoch a potom rukami napeniť tak, ako keď si umývaš vlasy s tekutým šampónom. Kondicionér nepoužívam, ale ak si ty naň zvyknutá, predávajú sa aj kondicionéry vo forme tuhého šampónu alebo ich (spolu s ostatnou kozmetikou) zoženieš aj v niektorých bezobalových obchodoch.
Zaujímavá je aj tzv. No Poo metóda umývania vlasov, pri ktorej sa namiesto šampónu používa na umývanie napr. sóda bikarbóna alebo ražná múka a namiesto kondicionéru oplach s jablčným octom, ktorý uľahčuje rozčesávanie vlasov.

 

Veľa ľudí má v hlave zafixované, že čím viac oblečenie vonia, tým je čistejšie. Nám osobne už tieto syntetické vône pracích práškov a aviváži smrdia. Už sme si zvykli na prirodzenú vôňu čistej bielizne, ktorá vonia len tou čistotou, poprípade je trochu prevoňaná esenciálnym olejom. Môžeš si vybrať, ktorú z týchto ekologických možností sa rozhodneš zaviesť doma pri praní bielizne:

• mydlové orechy - sú to orechy, ktoré rastú na stromoch v Indii a Nepále. Prirodzene obsahujú saponíny, vďaka ktorým penia a krásne operú bielizeň. Vôňu majú neutrálnu. Na prevoňanie bielizne sa odporúča nakvapkať pár kvapiek esenciálneho oleja na vrecúško s orechmi, ktoré sa dá do práčky.

Tak isto ako na wc, aj v kúpeľni sa dá všetko vyčistiť octom a sódou bikarbónou. Nepotrebuješ zvlášť čistič na vaňu, zvlášť na podlahu a zvlášť na zrkadlá. Ocot je jednoduchý univerzálny čistič. Stačí ho len nastriekať na umývadlo, vaňu, zrkadlo, nechať trochu pôsobiť (poprípade pridať aj sódu bikarbónu) a zotrieť navlhčenou hubkou alebo handričkou.
 
Ak neveríš prírodnejšiemu zloženiu kozmetických a čiasticich prostriedkov v kúpelni, skús ich aspoň raz vyskúšať a možno budeš prekvapená. Lepšie raz skúsiť, ako stokrát počuť.
 
Nezabudni si prečítať aj:
Ako byť viac zerowaste v kuchyni?
Ktorými produktami môžeš začať, ak chceš tvoriť menej odpadu?
Čím ďalším sa dá prispieť k ochrane planéty?
 
Zdroje:
1. https://ciernalabut.sk/3498/kusocky-plastu-su-uz-aj-pive-ci-nasom-tanieri-sa-tam-dostanu-co-proti-tomu-robit/
2. https://www.eurekalert.org/pub_releases/2018-10/sh-mdi101518.php
3. https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/plastmi-v-slovenskej-pitnej-vode-sa-nik-nezaobera-vodarne-jej-dodatocne-filtrovanie-odmietaju-sme.html?page_id=11411