Poznáš ten pocit, keď máš celý deň rozbehnutý ako vlak – a ty len ideš. Vybavíš, zariadiš, postaráš sa, skontroluješ, pomôžeš, nezabudneš, urobíš… a večer si ľahneš do postele s otázkou, ktorú si mnohé ženy radšej ani nepripustia:
Nie v zmysle fyzicky – veď si tam bola celý čas. Ale v zmysle, že si na seba myslela. Že si urobila niečo pre seba. Že si sa cítila ako človek, nie ako funkcia. A to je presne ten problém. Ženy často fungujú v režime „najprv všetko ostatné“ a až potom… možno ony. Ak zostane energia. Ak zostane čas. Ak zostane nálada. Ak je všetko hotové. Ak sú všetci spokojní.
Nie je to len o čase. Je to o nastavení.
Často si myslíme, že sa dávame na posledné miesto, lebo máme veľa povinností. A áno – povinností máme veľa. Niekedy naozaj extrémne veľa. Lenže niekde hlbšie je pravda ešte trošku iná. Mnohé ženy sa dávajú na posledné miesto preto, lebo sa to naučili.
Od malička sme nenápadne počúvali, že dobrá žena je tá, ktorá sa stará. Pomáha. Myslí dopredu. Je ochotná. Má veci pod kontrolou. A najmä – nerobí problémy. Nežiada veľa. Nie je náročná. Vydrží.
A keď náhodou začne viac hovoriť o sebe, viac si strážiť hranice alebo si jednoducho dopraje niečo „len tak“?
Vtedy si v hlave často spustíme alarm:
- „Nemám na to právo.“
- „Najprv musím všetko spraviť.“
- „Nemôžem byť sebecká.“
A tak si starostlivosť o seba odkladáme. Lenže čím viac ju odkladáme, tým ťažšie sa k nej vracia. Pretože telo si zvykne fungovať v režime prežitia. A psychika tiež.
Ženy často nesú viac, než je vidieť.
Sú dni, keď navonok možno nerobíš nič výnimočné. Len „bežný deň“.
Lenže v realite je to bežný deň ženy, ktorá:
- myslí za celú domácnosť,
- plánuje, organizuje, kontroluje,
- drží emócie rodiny pokope,
- rieši termíny, povinnosti, veci do školy, lekárov,
- do toho pracuje a chce byť aj dobrá mama/partnerka/dcéra/kamarátka.
Táto neviditeľná práca je vyčerpávajúca práve tým, že ju nikto nevidí. A možno ju už ani ty sama nevnímaš ako záťaž – lebo si na ňu jednoducho zvykla.
Lenže práve to je ten dôvod: dlhodobo sme dávali všetkým. Len nie sebe.
„Keď dokončím všetko, potom bude čas na mňa.“
Toto je jedna z najväčších pascí, do ktorej ženy padajú s úplnou prirodzenosťou. Niekedy je to dokonca náš hlavný životný plán. Najprv všetko spravím. Najprv všetko vybavím. Najprv sa postarám. Najprv… a až potom.Lenže realita je krutá a zároveň oslobodzujúca: Nikdy nebude všetko hotové.
Vždy bude práčka. Vždy budú e-maily. Vždy bude niečo treba. Vždy bude niekto niečo chcieť. Vždy sa bude niekam ponáhľať. A pokiaľ budeš čakať na chvíľu, keď bude dokonalé ticho a priestor, tak tá chvíľa nepríde. Nie preto, že si neschopná, ale preto, že život sa nezastaví len preto, aby si si ty mohla oddýchnuť.
Preto to funguje opačne:
Najprv musí prísť ty. Až potom zvyšok. Nie ako egoizmus. Ale ako zdravý základ.
Ako to otočiť bez pocitu viny?
Najprv si povedzme úprimne: nechceme z teba robiť ženu, ktorá od zajtra začne meditovať, vstávať o 5:00, písať si denník, robiť pilates, piť smoothie a mať na všetko náladu. Takto sa zmena nerobí. A už vôbec nie u žien, ktoré sú dlhodobo vyčerpané. Otočenie „seba na poslednom mieste“ sa deje nenápadne. Je to malá revolúcia v hlave. A potom postupne aj v živote.
Začni tým, že si uvedomíš jednu jednoduchú pravdu: Ak sa o seba nebudeš starať ty, nikto iný to neurobí za teba.
A teraz prídu tie najdôležitejšie malé kroky. Skús sa na seba pozrieť nie ako na „ďalší bod v programe“, ale ako na človeka, ktorý potrebuje základné veci: jedlo, spánok, pohyb, ticho, láskavosť. Nie raz za mesiac, ale každý deň trochu.
A potom si polož otázku, ktorá môže meniť život:
👉 Čo by mi dnes urobilo dobre?
Možno to bude 10-minútová joga. Možno teplá sprcha. Možno obyčajná prechádzka. Možno zrušenie jednej povinnosti. Možno vypnutie a oddych bez výčitiek. Nie je dôležité, čo presne to bude. Dôležité je, že sa začneš počúvať. Veľmi často totiž ženy nejdú na posledné miesto preto, že by nechceli, ale preto, že sa už ani nepýtajú, čo chcú. Sú zvyknuté riešiť potreby iných, až sa úplne odpojili od seba. A tam sa to celé začína.
Seba nedávaš na prvé miesto preto, aby boli ostatní na poslednom.
Toto je bod, ktorý je extrémne dôležitý, najmä pre ženy s veľkým srdcom. Keď začneš myslieť na seba, neznamená to, že sa staneš chladná, tvrdá alebo sebecká. Znamená to, že sa z teba stane žena, ktorá má z čoho dávať.
Lebo keď sa vyšťavíš, čo potom dávaš? Podráždenosť. Hnev. Ticho. Slzy. Napätie. Vyčerpanie. A to nechceš ani ty, ani tvoji blízki. Keď sa o seba postaráš, dávaš druhým najlepší dar – seba v lepšej verzii. Pokojnejšiu. Vyrovnanejšiu. Šťastnejšiu. Prítomnejšiu.
A to nie je luxus. To je zdravie.
Začni maličkým „ja“ každý deň.
Nemusíš otočiť celý život naraz. Stačí, keď sa prestaneš neustále odsúvať.
Možno dnes:
- nebudeš musieť všetko,
- nebudeš musieť byť všade,
- nebudeš musieť všetkých zachraňovať.
Možno dnes stačí spraviť iba jednu vec. Jednu vec pre seba.
Som Nika, šéfredaktorka Fitshaker blogu. Milujem turistiku, dobré jedlo, prechádzky a západy slnka pri mori. Najväčšou láskou je však pre mňa moja rodina. Ak práve nebehám za svojou dcérkou, pravdepodobne plánujem ďalší výlet do prírody s batohom plným dobrôt!