Možno si si všimla, že bolesť sa dnes neobjavuje po veľkom zranení, ale po úplne bežných veciach. Rameno po tréningu, achilovka po rýchlej chôdzi, lakeť po práci s myšou. Bolesť často nepríde náhle, ale plazivo.
Najprv mierne pnutie, potom citlivosť a napokon pocit, že „niečo nie je v poriadku“.
Ako fyzioterapeutka sa s týmto scenárom stretávam veľmi často. A hoci sa to môže javiť ako dôsledok veku alebo zlej techniky cvičenia, v skutočnosti ide o kombináciu mechanického zaťaženia a hormonálnych zmien, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu tkanív.
Šľacha nie je len „lano“, ktoré spája sval s kosťou. Je to živé tkanivo, ktoré sa neustále obnovuje, reaguje na záťaž a potrebuje čas, energiu a správne biologické podmienky na regeneráciu. Jedným z kľúčových faktorov, ktoré tieto podmienky ovplyvňujú, je estrogén.
Hormón, ktorý môže počas perimenopauzy štrajkovať a postupne jeho hladiny začínajú klesať.
Estrogén má v tele ženy omnoho širšiu úlohu, než si často uvedomujeme. Okrem vplyvu na cyklus a kosti zohráva dôležitú úlohu aj v metabolizme kolagénu, ktorý tvorí základnú stavebnú jednotku šliach, väzov a fascie.
Pomáha udržiavať pružnosť kolagénových vlákien, podporuje hydratáciu tkanív a ovplyvňuje schopnosť šliach reagovať na záťaž bez nadmerného mikropoškodenia.
Ďalším dôležitým faktorom je zvýšená citlivosť nervového systému. Pokles estrogénu ovplyvňuje aj vnímanie bolesti. Nervový systém sa stáva reaktívnejším, rýchlejšie vyhodnocuje podnety ako ohrozenie a bolesť sa môže objaviť skôr a intenzívnejšie, aj keď samotné poškodenie tkaniva nie je veľké.
Preto niekedy bolesť pôsobí neprimerane silno k záťaži, ktorá ju vyvolala.
Vo fyzioterapii pracujeme so šľachami najmä cez cielené silové zaťaženie, ktoré je dávkované postupne a rešpektuje aktuálnu toleranciu tkaniva. Veľký dôraz kladieme na pomalé, kontrolované pohyby, ktoré dávajú šľache čas reagovať a adaptovať sa.
Zároveň sledujeme celkový objem záťaže počas týždňa, pretože v perimenopauze už telo horšie zvláda kumulovaný stres – nielen z tréningu, ale aj z práce, spánkového deficitu či psychického napätia.
Rovnako dôležitá je práca s okolím šľachy – so svalmi, fasciami a nervovým systémom. Ak je svalové napätie vysoké alebo je pohybový stereotyp neefektívny, šľacha preberá záťaž, na ktorú nie je pripravená. Preto fyzioterapia nie je len o „mieste bolesti“, ale o celom kontexte pohybu.
A napokon, veľmi dôležitý je aj postoj ženy k vlastnému telu. Perimenopauza a menopauza nás učia, že regenerácia je rovnako dôležitá ako tréning. Že pauza nie je zlyhanie. A že rešpektovanie signálov tela je prejavom sily, nie slabosti.
Ak sa na šľachové bolesti v tomto období pozrieme nie ako na nepriateľa, ale ako na informáciu, môžu sa stať sprievodcom k múdrejšiemu pohybu, lepšej starostlivosti o telo a dlhodobej funkčnosti.
Telo sa nemení proti nám. Mení sa tak, aby nás prinútilo spomaliť, vnímať a pracovať s ním vedomejšie.
Na telo a bolesť sa pozerám komplexne – s rešpektom k prepojeniu fyzických, funkčných aj psychických aspektov. Verím, že veľké percento problémov pohybového aparátu je možné efektívne riešiť, no kľúčom k úspechu je dôkladná diagnostika. Vo svojej praxi sa zameriavam najmä na vertebrogénne a ortopedické ťažkosti, viscerálnu terapiu, pooperačné stavy v oblasti brušnej steny a fyzioterapiu pre ženy s diagnózou rakoviny prsníka. Mojím cieľom je poskytovať odbornú a kvalitnú starostlivosť v prostredí, kde sa pacienti cítia bezpečne, vypočutí a rešpektovaní. Základom mojej práce je prístup vychádzajúci z medicíny založenej na dôkazoch (EBM).