Zvláštny názov článku, však? A iste rozmýšľaš, či ti tento článok zrúca tvoju ideológiu, alebo sa stane úplný opak. Ani jedno, ani druhé. Chvíľu som aj ja hľadala vysvetlenie, prečo niektorí ľudia tvrdia, že neexistuje dobré a zlé. Možno ti teraz v hlave znie: „A kde sú tie protiklady, na ktoré sme takí zvyknutí? Ako môžeme bez týchto pojmov teraz hodnotiť situácie, seba, druhých? Dá sa bez nich existovať?“
Hm... Áno, dá :-). A svet sa môže stať krajším a jednoduchším.
Hm... Áno, dá :-). A svet sa môže stať krajším a jednoduchším.
Prečo teda tak urputne žijeme s tým dobrom a zlom v nerozlučnom spojení?
Ja som si svojím pozorovaním všimla túto vec (nečakaj žiadne prevratné zistenia, ak len svoje vlastné zo zamyslenia sa nad tým...):
A toto robíme vo svojich životoch bežne takmer všetci skoro so všetkým...
- Zvykli sme si niektoré pocity povyšovať nad tie ostatné a chceme ich zažívať neustále. Čím sme sa dostali do svojej vlastnej bubliny, kde sa často nielen falošne hladkáme, ale aj kruto týrame svojimi hodnoteniami, že situácia je taká či onaká, a vyhlasujeme rozsudky, aká má či nemá byť...
- Keď máš zo seba dobrý pocit, niečo sa ti podarí, niečo dosiahneš, vtedy sa v tebe zrodí zrniečko závislé od každého ďalšieho úspechu a výhry, ktoré sa presne týmto vyživí. Rastie v tebe ako kvetina tvojej obľúbenej farby a ty ju poctivo polievaš a ženieš sa za každou kvapkou vody (zdarom, vytvoreným pocitom šťastia), ktorú jej prinesieš po období sucha. Avšak prehliadaš tie rastliny okolo nej, ktoré sú vzhľadom úplne obyčajné. Myslíš si, že sa nad nimi netreba pozastavovať, načo by si venovala pozornosť obyčajnej ďateline, ktorá rastie takmer všade? Iba v jednom prípade jej venuješ pozornosť, a to vtedy, keď sa stáva pre teba burinou a chceš ju odstrániť.
A toto robíme vo svojich životoch bežne takmer všetci skoro so všetkým...
Už si videla niekoho, kto sa doširoka usmial, keď pri cúvaní ťukol do susedovho auta tým svojím? Alebo pokorne pokyvkal hlavou a bez roztržitých pohybov dokázal vyjsť von z auta? Prvé slová, keď vonku pozeral „ťukanec“, zneli: „Presne toto som dnes potreboval. Ďakujem.“ Alebo: „Super príležitosť pozvať suseda k nám na pivo, veď sme sa doteraz ani nespoznali,“ alebo obyčajné: „Ďakujem...“
(Naozaj sa to dá, nech sme akejkoľvek povahy. Ja som v zime utrhla oba stierače na aute počas mrazu po nepremyslenom kroku, keď som štartovala auto a ponáhľala sa na dôležité stretnutie, a aj napriek vyslovenému nie peknému slovu v rámci psychohygieny :-D som sa dokázala za pár sekúnd usmiať s pohľadom tam niekde do hora a s vďakou prijímať, čo sa udialo... a, samozrejme, prijať zodpovednosť za vzniknutú situáciu a riešiť ju ďalej.)
Nuž, len pár ľudí dokáže takéto a podobné udalosti vziať ako posun vpred a len v málokom sa vedia vytvoriť i príjemné pocity. No dá sa to aj napriek tomu, že každý sme inej povahy. Aj horúca hlava sa dá vedomou myšlienkou a zmenou postoja schladiť. Iba ak chceme...
(Naozaj sa to dá, nech sme akejkoľvek povahy. Ja som v zime utrhla oba stierače na aute počas mrazu po nepremyslenom kroku, keď som štartovala auto a ponáhľala sa na dôležité stretnutie, a aj napriek vyslovenému nie peknému slovu v rámci psychohygieny :-D som sa dokázala za pár sekúnd usmiať s pohľadom tam niekde do hora a s vďakou prijímať, čo sa udialo... a, samozrejme, prijať zodpovednosť za vzniknutú situáciu a riešiť ju ďalej.)
Nuž, len pár ľudí dokáže takéto a podobné udalosti vziať ako posun vpred a len v málokom sa vedia vytvoriť i príjemné pocity. No dá sa to aj napriek tomu, že každý sme inej povahy. Aj horúca hlava sa dá vedomou myšlienkou a zmenou postoja schladiť. Iba ak chceme...
Keby sme sa od detstva učili prijímať svoje prešľapy, neúspechy, sklamania, nepotrebovali by sme obdivovať len jeden breh rieky a jednostajne zahanbene či znechutene skákať z toho „nesprávneho“ na ten „správny“ breh . Cítili by sme sa dobre na oboch stranách, prijímali by sme sa v situácii presne tam, kam nás dostala, a vtedy by sme namiesto rozhorčeného skákania mohli s mierom v duši stavať mosty kamkoľvek, kde by sme sa potrebovali dostať, s rešpektom voči tomu, odkiaľ smerujeme.
Je krásne predstaviť si možnosť len tak pozorovať samu seba, ako sa mám na tom či onom brehu, bez súdenia, a šíriť navôkol presne tú energiu, ktorá sa namiesto jednotvárnej bubliny rozpína s láskou bezhranične ďalej.
Je krásne predstaviť si možnosť len tak pozorovať samu seba, ako sa mám na tom či onom brehu, bez súdenia, a šíriť navôkol presne tú energiu, ktorá sa namiesto jednotvárnej bubliny rozpína s láskou bezhranične ďalej.
Trochu do konkrétnosti:
Keď počas leta priberieš 5 kíl a budeš sa cítiť ako nafúknutý balón, aj tak sa pozri do zrkadla, pohladkaj svoje krivky a povedz si, že pre seba vždy robíš všetko tak, aby si sa cítila dobre. Pretože ty vždy robíš správne rozhodnutia. Samozrejme, že sa nemusíš klamať o tom, že tie všetky „dobroty“ počas „každopiatkovej“ grilovačky boli zdravé. Ale ty si sa pre ne proste rozhodla. A bodka. Nakladať si ešte aj obvinenia, premietať si minulosť a ľutovať svoje kroky je, akoby si nahlas vyriekla verdikt:
„Neverím ti, Anička. Sklamala si ma a už nikdy ti nedoprajem pekné leto.“
Stačí to zmeniť na situáciu, keď si hľadíš do očí pred zrkadlom a povieš: „Ďakujem ti, Anička, že ti tak chutilo. Ďakujem ti, telo moje, že si spracovalo všetko, čo som sa rozhodla ti dopriať. Som nádherná a vždy cítim, čo je pre mňa správne. Každý deň sa o sebe učím niečo nové.“
Vie to preprogramovať v tvojom živote mnohé veci, skutočne :-). Všetko so všetkým súvisí a jedna vec ovplyvňuje ďalšiu...
Napríklad ti zrazu pred spaním napadne, že ťa čoraz viac priťahuje to nové cvičenie, o ktorom si čítala. Blikne ti do očí video z Fitshakeru, nájdeš tu super nápady, ako sa postarať o svoje telo, možno si začneš s niekým písať, nájdeš spriaznenú dušu, zažijete kopec nového alebo sa jednoducho viac zoznámiš s rečou svojho tela, zrýchliš metabolizmus jemným detoxom, objavíš silu byliniek a tak ďalej a tak ďalej...
Možností je milión, ktoré ťa na ceste životom môžu posunúť ďalej bez toho, aby si preskakovala tie brehy rieky, chápeš? Ty nemusíš predsa unikať na žiadne „lepšie“ miesto.
Všetko sa odvíja od tvojich myšlienok, tvojho vzťahu k sebe samej. Ak otvoríš oči, všade nájdeš spojenie vďaky a lásky. Ja iný kľúč ani nepoznám.
„Neverím ti, Anička. Sklamala si ma a už nikdy ti nedoprajem pekné leto.“
Stačí to zmeniť na situáciu, keď si hľadíš do očí pred zrkadlom a povieš: „Ďakujem ti, Anička, že ti tak chutilo. Ďakujem ti, telo moje, že si spracovalo všetko, čo som sa rozhodla ti dopriať. Som nádherná a vždy cítim, čo je pre mňa správne. Každý deň sa o sebe učím niečo nové.“
Vie to preprogramovať v tvojom živote mnohé veci, skutočne :-). Všetko so všetkým súvisí a jedna vec ovplyvňuje ďalšiu...
Napríklad ti zrazu pred spaním napadne, že ťa čoraz viac priťahuje to nové cvičenie, o ktorom si čítala. Blikne ti do očí video z Fitshakeru, nájdeš tu super nápady, ako sa postarať o svoje telo, možno si začneš s niekým písať, nájdeš spriaznenú dušu, zažijete kopec nového alebo sa jednoducho viac zoznámiš s rečou svojho tela, zrýchliš metabolizmus jemným detoxom, objavíš silu byliniek a tak ďalej a tak ďalej...
Možností je milión, ktoré ťa na ceste životom môžu posunúť ďalej bez toho, aby si preskakovala tie brehy rieky, chápeš? Ty nemusíš predsa unikať na žiadne „lepšie“ miesto.
Všetko sa odvíja od tvojich myšlienok, tvojho vzťahu k sebe samej. Ak otvoríš oči, všade nájdeš spojenie vďaky a lásky. Ja iný kľúč ani nepoznám.
Naučme sa mať zo seba nijaký pocit
Zaraďme neutrál. Nuda, čo? Nečudujem sa. Generácie a generácie ľudia vyrastali vo vedomosti, že máme byť lepší ako ten a ten; kvôli šťastnému životu máme dosahovať úžasné výsledky; dostali sme do vienka napr. obraz ideálnej ženskej postavy, ideálnej rodiny, práce, program slušného dievčatka atď. Takisto je v nás zakorenený systém odmien a trestov, preto je pre nás prirodzenejšie radšej si vynadať, ako sa pohladiť aj za nepodarenú prácu.
Dýchaš sama za seba a vždy to tak bude. Jednou najväčšou pravdou je, a už si to asi počula z viacerých zdrojov, že človek vždy robí v daný moment najlepšie, ako vie. A nejedenkrát som to spomenula už aj ja. Myslím, že si to stále neuvedomujeme, preto to neprestanem hovoriť.
Iba ty určuješ, aký pocit zo seba budeš mať. Žiaden lektor, žiaden kouč, žiaden tréner, žiadny učiteľ, žiaden terapeut. Každý vnímame a cítime rôzne veci rôznym spôsobom. Ak budeš žiť so zámerom, že si chceš v každej životnej situácii nájsť svoj stred, zabudneš na polarity, ktoré ti určovali, ako sa máš na veci pozerať. Teš sa z každého svojho kroku a prijmi každé nemotorné zakopnutie, lebo každý deň sa ti toho darí omnoho viac, než je určené vo „svetových“ tabuľkách, a nech ťa netrápi, že to ostatní nevidia.
Nauč sa cítiť sa fajn aj vtedy, keď nie si pre spoločnosť úplne zaujímavá a prospešná. Začni štartovať z miesta, ktoré je hoci aj obrastené burinou, pretože ak ju preorieš do zeminy, môžeš v nej zasadiť výživnú zeleninu.
Dýchaš sama za seba a vždy to tak bude. Jednou najväčšou pravdou je, a už si to asi počula z viacerých zdrojov, že človek vždy robí v daný moment najlepšie, ako vie. A nejedenkrát som to spomenula už aj ja. Myslím, že si to stále neuvedomujeme, preto to neprestanem hovoriť.
Iba ty určuješ, aký pocit zo seba budeš mať. Žiaden lektor, žiaden kouč, žiaden tréner, žiadny učiteľ, žiaden terapeut. Každý vnímame a cítime rôzne veci rôznym spôsobom. Ak budeš žiť so zámerom, že si chceš v každej životnej situácii nájsť svoj stred, zabudneš na polarity, ktoré ti určovali, ako sa máš na veci pozerať. Teš sa z každého svojho kroku a prijmi každé nemotorné zakopnutie, lebo každý deň sa ti toho darí omnoho viac, než je určené vo „svetových“ tabuľkách, a nech ťa netrápi, že to ostatní nevidia.
Na prácu s mysľou je vynikajúca aj naša nadchádzajúca výzva Harmónia tela a duše 2022, ktorá začína už 7.11. Preto neváhaj a zapoj sa ešte dnes:
Ak máš ešte chvíľku čas, prečítaj si aj:
Cítiš smútok, hnev, alebo máš jednoducho nanič deň? Ako môže pohyb zmierniť tieto pocity?
Ako v sebe znovuobjaviť svoje vnútorné dieťa?
Vieš, že v každom z nás drieme “tučný” aj “chudý” človek a je len na nás, ktorého viac počúvame?
Ženskosť. 6 tipov ako ju v sebe podporiť a kultivovať!
Lucia Blahová
Redaktor vo Fitshaker
Volám sa Lucka. Som žienka, ktorá je neustále na ceste. Myslím na tej svojej, na ktorej sa denno-denne rozvíjam, rastiem, učím, pretože beriem život ako jednu nádhernú cestu a všetkých ľudí, ktorých stretávam ako svojich učiteľov či vlastné zrkadlá, ktoré mi často ukazujú práve to, čo nechcem vidieť. A tak sa najmä učím pozorovať seba aj všetko naokolo bez posudzovania a som pozorným žiakom života. Momentálne som v plnom nasadení v roli "maminky na materskej" a túto dovolenku si aj patrične užívam s dcérkou Elisou, ktorá je pre mňa stred vesmíru. Milujem prírodu, jej cyklickosť a neustále zmeny. Doma sa venujem už dlhšiu dobu joge a meditáciám, čo je pre mňa najdokonalejšie spojenie tela a duše. K tomu všetkému patrí aj zdravý životný štýl, ktorý som po rokoch dokázala uchopiť pomocou načúvania potrieb vlastného tela. Zbožňujem vlastné intuitívne varenie, bez receptov, podkladov, len tak z lásky. Súčasťou kuchyne sa nám stalo aj moje kváskovanie, v ktorom sa stále učím niečomu novému. Mojím celoživotným zámerom je Vedomý Život, také to známe obohraté klišé - TU a TERAZ. Mám rada obyčajné veci, pretože tie sú vždy výnimočné. Myslím si, že nič a nikto nie je dokonalý. Ale ak niečo naozaj je, tak potom je to pre mňa úplne všetko :-).
Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho na sociálnych sieťach.