Blog

Hnutie Body positivity pozná dnes už hádam každý – vieme, o čo ide aj za čo bojuje.

Niekedy však možno pochybujeme, na ktorú stranu sa prikloniť, a začíname hľadať akúsi zlatú strednú cestu medzi body positivity a obhajovaním niečoho už nezdravého.

Kde je teda pomyselná hranica medzi bezhraničným prijímaním seba samej a zdravou kritikou?

Najstaršie korene Body positivity siahajú ďaleko do viktoriánskej éry. V tomto čase začali ženy bojovať za reformu oblečenia a prijímania ich tiel. Snažili sa o to, aby spoločnosť upustila od nosenia korzetov, ktoré ženám sťažovali dýchanie a ovplyvňovali cirkuláciu krvi. Upozorňovali na nezdravý ideál krásy – príliš uzučký pás, ktorý si ženy pre nápor spoločnosti sťahovali, aby získali postavu presýpacích hodín. Rovnako táto reforma tvrdila, že ženy nemusia ukrývať svoje telo do toľkých vrstiev látok a komplikovaných šiat, a bojovali aj za to, aby mohli nosiť nohavice. Aj tebe znie zvláštne, že sme sa niekedy museli biť za to, aby sme si mohli obliecť niečo také všedné, ako sú nohavice?

Časom nastal útlm, no hnutie začalo opäť naberať na sile v 60. rokoch v Amerike, keď sa manžel Lew Louderback nemohol už ďalej pozerať, ako spoločnosť dehonestuje jeho ženu za to, ako vyzerá. Napísal preto článok More People Should Be Fat, kde opisoval diskrimináciu na pracovisku a bojoval za zobrazovanie moletných žien v magazínoch.

Dva roky nato vznikla v Amerike National Association to Advance Fat Acceptance, ktorá propagovala zdravé modelky všetkých veľkostí. Už sa nemeralo zdravie podľa konfekčnej veľkosti, ale podľa životne dôležitých znakov, akými sú krvný tlak, cholesterol a podobne.

Hnutie sa stalo aj súčasťou druhej vlny feminizmu v 90. rokoch, kde sa už pomenovalo tak, ako ho poznáme dnes – The Body Positive. Snažili sa vytvoriť lepší svet pre ženy, v ktorom mohli žiť s nižšími štandardmi, než sa ukazovali v médiách. A to nám už začína znieť povedome, však?

V súčasnom svete nás dennodenne obklopujú spoločenské ideály krásy vo svete reklamy, no prevažne na sociálnych sieťach – v online priestore, ktorý dáva priechod anonymnému šikanovaniu za to, ako ľudia vyzerajú. Neustále porovnávanie s tými dokonalými krivkami, pokožkami bez chĺpkov, nohami bez celulitídy, plochými bruškami a slniečkarským životom, ktorý nám algoritmus Instagramu ukazuje 24/7.

Na druhej strane tejto umelej dokonalosti stoja ambasádorky body positivity, pričom nie je výnimkou, že často trpia obezitou, ktorá je spojená s množstvom zdravotných komplikácií. Kritizujú aktívnych ľudí a obhajujú svoj životný štýl.

A niekde medzi týmito dvoma mlynskými kameňmi sa nachádzajú ženy, ktoré by aj boli spokojné so svojím bruškom, ale chceli by zlepšiť svoje stehná alebo to cítia akokoľvek inak. Každá predsa poznáme ten pocit, keď sa pozrieme do zrkadla a máme o sebe pochybnosti.

Módny a reklamný priemysel zobrazuje buď dokonalo vyzerajúce telá s nadpriemernou svalovou hmotou a minimom tuku, extrémne chudé modelky, alebo priveľké moletky. Vidíme dva protipóly a my v nich musíme nájsť zdravý balans. Kde však začať a ako nájsť zlatú strednú cestu?

Začať by sme mali v uvedomení si, že je nezmyselné spájať svoju ľudskú hodnotu a schopnosti s tým, ako vyzerá naše telo – akú má farbu pokožky, či má celulitídu, znamienka, pehy, chĺpky, akné, zopár kíl navyše alebo či by sme zopár kíl rady nabrali.

Treba prijať samu seba a ľúbiť sa. Nikto na svete nemá právo kritizovať a zhadzovať nás za to, ako vyzeráme. Krása a to, čo považujeme za pekné, sú a vždy boli subjektívne. Počas 20. rokov 20. storočia sa za krásne ženy považovali vychudnuté krásky. Neskôr, v 40. rokoch, sa dostali do popredia ženy s krivkami a v nedávnych 90. rokoch bol opäť trend chudých žien. A čo je krásne dnes? To necháme na každej z vás, pretože, ako píšeme, krása je subjektívna a nikto nemá právo kritizovať naše telá.

Zároveň by sme však nemali strácať jemnú a zdravú (opakujeme, zdravú) sebakritiku. Nemôžeme predsa tvrdiť, že všetky konfekčné veľkosti sú zdravé, aj keď sa nám môžu páčiť. Akceptácia skutočnosti, že naša nadváha/podváha je v poriadku a prijmeme ju, pretože je ťažké zmeniť životosprávu a jednoduchšie je schovať sa za výhovorku, nie je znakom sebalásky. Súhlasíme, že je potrebné ľúbiť svoje telo bezpodmienečne, a s tým sa spája zodpovednosť a starostlivosť oň.

Časté zobrazovanie modeliek s poruchami príjmu potravy alebo príliš moletných žien môže viesť k zvyšovaniu obezity alebo k bulímii či anorexii. Ak vidíme na sociálnych sieťach niečo, čo považujeme za dokonalé a nedosiahnuteľné, strácame motiváciu na sebe pracovať, vystavujeme sa stresu a v konečnom dôsledku nám klesá sebavedomie a sebahodnota.

Rovnako ako anorexia aj obezita vedie k množstvu zdravotných rizík, ktoré by sme nemali podceňovať. Nadhmotnosť nie je hanba, je to zdravotný aj estetický problém, ktorý vieme riešiť. Milovať samu seba je potrebné, ale vždy vieme pracovať na svojej fyzickej či psychickej stránke.

Ako sme už písali, pokiaľ milujeme svoje telo, malo by nám na ňom záležať a starostlivosť oň by sa mala týkať vecí, vďaka ktorým sa v ňom budeme cítiť dobre.

Na prvé miesto dajme seba, svoje potreby, svoje psychické aj fyzické zdravie. Netrestajme sa za niečo, čo nevieme ovplyvniť, a urobme niečo s tým, čo je v našich silách.

Neporovnávajme sa s inými vzormi, ktoré na nás majú negatívny vplyv, znižujú nám sebavedomie, ale, naopak, inšpirujme sa ľuďmi, ktorí nám môžu dať niečo pekné do života a pomôžu nás nasmerovať na zdravšiu cestu.

Veď najkrajšie je, naprieč všetkými dekádami ideálov krásy, aj tak sebavedomie.

Na záver by sme ti radi odporučili aj túto epizódu podcastu s Lady Vivian, v ktorej sme sa porozprávali o tom ako sa mať rada, ako sa tešiť zo svojho tela a zahĺbili sme sa aj do témy hranice medzi body positive a obezitou. Príjemné počúvanie.

Láska k sebe samej sa spája aj so správnou a láskyplnou starostlivosťou o telo. Poďme spolu pracovať na tom, aby bolo zdravé, vitálne a šťastné. V lete môžeš skúsiť rýchle a efektívne 15 minútové cvičenia, ktoré ťa udržia vo forme a prinesú ti skvelú náladu.