Blog

Hruška alebo inak aj „ovocie Bohov“ je úžasným jesenným ovocím, ktoré sa už mnohé tisícročia teší veľkej obľube. A to nielen pre jej výbornú chuť. Hrušky sú totiž nízkokalorické, ľahko stráviteľné, hypoalergénne a vhodné aj na prípravu prvých detských výživ pre batoľatá. Poďme si bližšie odhaliť tajomstvá, ktoré skrýva :-).

Hrušky si môžeme rozdeliť na európske a ázijské. Mnohí odborníci sa domnievajú, že sa vyvinuli nezávisle od seba, ale v približne rovnakom časovom období. Dokonca sušené plody boli nájdené už v dobe bronzovej. Európske hrušky začali kolonisti postupne dovážať z Francúzska do Severnej Ameriky. V súčasnosti európske hrušky v USA nájdeme zriedkavo. Väčšina pochádza z Argentíny, Čile, Číny, Južnej Kórei a Nového Zélandu.

V celosvetovom meradle je najväčším pestovateľom hrušiek Čína. Z 21 miliónov ton vypestovaných na celom svete produkuje Čína až 15,5 miliónov ton, čo tvorí takmer tri štvrtiny celkovej produkcie. Zvyšnú časť produkuje Európa (2,7 miliónov ton), Argentíny a Čile (1,1 miliónov ton), USA (0,8 miliónov ton) a malé množstvá z Nového Zélandu, južnej Kórei a iných krajín.

Hruška je z 80 % tvorená vodou, pričom jej 100 gramov obsahuje približne 55 kalórií. Nedávne štúdie potvrdili, že šupka hrušiek obsahuje minimálne trikrát až štyrikrát toľko fenolových fytonutrientov ako dužina. Okrem toho obsahuje polovicu celkovej odporúčanej hodnoty vlákniny – na 100 g ovocia až 3,1 g vlákniny. Preto je dôležitéhrušku jesť celú, aby sme neprišli o cenné látky.

Významná je vysokým obsahom vitamínu B (hlavne pod šupkou), ďalej obsahuje vitamín K, menšie množstvo vitamínu C, vápnik, fosfor, meď, sodík, železo, draslík, mangán, rozpustnú a nerozpustnú vlákninu, mastné kyseliny, aminokyseliny a iné cenné látky.

V súčasnosti je na svete identifikovaných viac ako 3000 odrôd hrušiek, ktoré sa podľa obdobia dozrievania delia na letné, jesenné a zimné. Dorastajú do rôznych tvarov, veľkostí a majú rôzne nejednotné farby - zelenú, červenú, žltú, hnedú a zlatú.

Hruška sa zaraďuje do kategórie nízkokalorického, ľahko stráviteľného a tiež hypoalergénneho (nízka úroveň alergickej reakcie) ovocia. Pre tieto vlastnosti je odborníkmi odporúčaná aj ako ideálne ovocie na prípravu prvých detských výživ pre batoľatá.

Nie príliš pozitívna správa je, že hruška patrí do skupiny 12-tich potravín s najčastejším merateľným množstvom pesticídov, arzénu a ťažkých kovov. To sa však týka hrušiek z iných krajín. Preto treba jesť iba lokálne odrody a podporovať tak našich pestovateľov a nič nám nehrozí :-).

Ako aj iné ovocie, hruška sa tiež vie pýšiť špecifickými zdravotnými účinkami, za ktoré vďačí kombinácii cenných látok. Divoko rastúce hrušky majú ešte liečivejšie účinky ako hrušky vyšľachtené.

Nové výskumy potvrdili, že zo všetkých druhov ovocia a zeleniny práve flavonoidy z hrušiek v kombinácii s tými z jabĺk majú najsilnejšiu schopnosť znižovať riziko vzniku cukrovky 2. typu a prispievajú k zlepšeniu citlivosti na inzulín.

Čiastočne je to ovplyvnené obsahom flavonoidov a čiastočne obsahom rozpustnej a nerozpustnej vlákniny. Nedávny výskum ukázal, že hrušková vláknina spolu so žlčníkovou kyselinou v čreve prispieva k zníženiu hladiny cholesterolu. Pravidelná dávka hrušiek dokáže znížiť riziko mŕtvice až o 50 %. Hrušková šťava znižuje krvný tlak.

Toto nenápadné ovocie zohráva dôležitú úlohu aj v tejto oblasti, za čo sú zodpovedné opäť žlčníkové kyseliny. Ich hlavnou činnosťou je pomáhať správnemu tráveniu a vylučovaniu cholesterolu. Ich nedostatok spôsobuje poruchy trávenia, čo môže viesť až k rakovine hrubého čreva. Tiež je dokázaný kladný vplyv hrušiek pri rakovine žalúdka a pažeráka.

Vzhľadom na to, že zrelé hrušky podliehajú rýchlej skaze, na dlhšie skladovanie je treba vyberať nezrelé plody a vystihnúť vhodný moment zrelosti v domácom prostredí. Vyberajte vždy pevné plody, nie veľmi ťažké a bez hnedých mäkkých škvŕn na šupke.

Pri zisťovaní zrelosti počas nakupovania sa neodporúča stláčať plod po celej ploche, ale len v hornej časti pri stonke. Podľa mäkkosti vieme odhadnúť stupeň zrelosti, prípadne prezrelosti. Ak chcete urýchliť proces zrenia, skladujeme ich v papierovom vrecku pri izbovej teplote.

Pri skladovaní v chladničke vydržia pár dní. Mali by byť však umiestnené samostatne (čo najďalej od aromatických potravín), pretože majú tendenciu absorbovať nepríjemné pachy.

Najviac živín z hrušky vyťažíme priamou konzumáciou umytého plodu vrátane šupky, bez akéhokoľvek spracovania. Nakrájané kúsky hrušky pokvapkajte pár kvapkami čerstvej citrónovej alebo pomarančovej šťavy, zabránite tým zhnednutiu.

Samozrejmosťou sú hruškové šťavy, smoothie alebo ako príloha k rôznym kašiam (ryžová, ovsená, špaldová a pod.).

Hrušky vieme využiť na viacej spôsobov. Úžasné sú hruškové koláče, ktorým nemôže nikto odolať, predovšetkým v kombinácii s čokoládou, orieškami, makom, ostrými koreninami (kardamón, škorica, klinčeky a pod.) alebo na slaný spôsob s nivou, cibuľkou alebo cuketou.

Ak máme nárazovo väčšie množstvo ovocia, môžeme si urobiť chutný džem alebo liečivý kompót na zimné obdobie.

Ďalšou možnosťou je sušenie ovocia. Postačí plody nakrájať na rovnaké plátky, vybrať zrniečka a naukladať na rošt. Predtým ešte môžeme ovocie ponoriť do vody s citrónovou šťavou pre zachovanie farby. Zo začiatku sušenia sa odporúča teplota 100°C, neskôr môžeš teplotu znížiť.

• Číňania považovali hrušku „Li“ za symbol nesmrteľnosti
• v starovekom Grécku boli hrušky využívané ako liek proti nevoľnosti
• prvá hruška bola oficiálne vysadená v severnej Amerike v roku 1620

Ako vidíš v hruškách sa skrýva veľa zdravia, tak neváhaj a nadopuj sa hruškovými vitamínmi :-).

Pochutnaj si nielen na hruškových receptoch, ktoré si môžeš pripraviť podľa našich kníh: