Materstvo sa neudeje zo dňa na deň. Niektoré matky sa naň pripravujú svedomite, iné doňho skočia rovnými nohami. Následky bývajú často podobné, ak nie aj tie isté. Ako sa s nimi vyrovnať a aké sú úskalia roly mamy porozpráva odborníčka Janka.
Kedy si sa stala mamou a kedy je podľa teba vhodné sa ňou stať?
Stala som sa mamou, keď sa mi v 31 rokoch narodila dcéra a bola som nesmierne šťastná a bola by som šťastná aj skôr, ale vyšlo to takto. Čo sa týka ideálneho veku stať sa matkou, myslím, že to je dosť individuálne a záleží od mnohých faktorov.
Najmä je dobré chcieť sa ňou stať a mať po boku partnera, na ktorého sa môžete obrátiť, ktorý vás podrží. Potom sú tu ešte faktory ako zdravie, zrelosť osobnosti, práca, financie, širšia rodina a ďalšie, ktoré vstupujú do hry a ovplyvňujú nás. Mať dieťa je nielen krásne a úžasné, ale je to aj veľká zodpovednosť a mnohokrát úplná zmena života. Preto je dobré, aby vyššie spomenuté faktory boli na vyhovujúcej úrovni.
Najmä je dobré chcieť sa ňou stať a mať po boku partnera, na ktorého sa môžete obrátiť, ktorý vás podrží. Potom sú tu ešte faktory ako zdravie, zrelosť osobnosti, práca, financie, širšia rodina a ďalšie, ktoré vstupujú do hry a ovplyvňujú nás. Mať dieťa je nielen krásne a úžasné, ale je to aj veľká zodpovednosť a mnohokrát úplná zmena života. Preto je dobré, aby vyššie spomenuté faktory boli na vyhovujúcej úrovni.
Ako sa vyrovnať z hľadiska psychiky s novou rolou ženy, s rolou matky?
Opäť sa opakujem, ale je to veľmi individuálne. Každá z nás má iné predispozície a inú energiu, iné psychické procesy a rovnako aj naše deti. Všetky sú iné a na nás kladú rôzne nároky.
Dobré je, že tehotenstvo trvá 9 mesiacov a my sa chtiac-nechtiac pripravujeme na zmenu, naše telo sa mení, naša psychika sa mení, naše pohyby sú pomalšie, viac vnímame isté veci, na ktoré sme predtým neupriamovali pozornosť atď. Pomaly sa pripravujeme, aj keď si našu novú rolu v celej jej komplexnosti ešte nedokážeme predstaviť, lebo realita ja väčšinou dosť iná, ako teória.
No ak by som mala povedať niečo, čo považujem za všeobecne platné a nielen v takejto situácii, žena sa musí prijať taká, aká je v celom zmenenom kontexte a je dobré si uvedomiť, že všetko potrebuje čas. My, aj naše dieťa, aj naše telo, aj náš partner.
Dobré je, že tehotenstvo trvá 9 mesiacov a my sa chtiac-nechtiac pripravujeme na zmenu, naše telo sa mení, naša psychika sa mení, naše pohyby sú pomalšie, viac vnímame isté veci, na ktoré sme predtým neupriamovali pozornosť atď. Pomaly sa pripravujeme, aj keď si našu novú rolu v celej jej komplexnosti ešte nedokážeme predstaviť, lebo realita ja väčšinou dosť iná, ako teória.
No ak by som mala povedať niečo, čo považujem za všeobecne platné a nielen v takejto situácii, žena sa musí prijať taká, aká je v celom zmenenom kontexte a je dobré si uvedomiť, že všetko potrebuje čas. My, aj naše dieťa, aj naše telo, aj náš partner.
Je zdravé stíhať všetko na maximum? Aj byť matkou, gazdinkou, karieristkou. Prečo?
Otázka je, čo kto považuje za maximum. Každý máme iné maximum. :-) Niekomu stačí raz za týždeň upratať, iný upratuje každý deň. Ak by sme sa na to pozreli z pohľadu času: mám 100 % času a chcem 100% z neho venovať každej činnosti? To sa jednoducho nedá. Zvládať všetko tak, ako to bolo pred narodením dieťaťa (detí), nie je možné. Iná situácia, iné zodpovednosti. Podstatné sú priority a tie sa môžu časom meniť. Ak má niekto na prvom mieste rodinu a naplno sa jej venuje, kariéra ide bokom alebo naopak.
To, čo ale je možné, je dať si dosiahnuteľné ciele a snažiť sa ich naplniť napríklad chodiť von s priateľmi, či zacvičiť si, prípadne pár hodín pracovať, ak je to možné (je treba pomoc z okolia a reálna príležitosť).
Keď všetko chceme zvládať na 100%, nie sme to schopní robiť neustále a potom trpí zdravie, vzťahy, aj my. A aj keď sa bavíte s niekým, kto tvrdí, že všetko úplne s prehľadom zvláda, skutočnosť je mnohokrát iná. Väčšinou sa tak chce javiť, prípadne má veľkú pomoc, ktorú si neuvedomuje a podobne.
To, čo ale je možné, je dať si dosiahnuteľné ciele a snažiť sa ich naplniť napríklad chodiť von s priateľmi, či zacvičiť si, prípadne pár hodín pracovať, ak je to možné (je treba pomoc z okolia a reálna príležitosť).
Mať z každého rožku trošku vo svojom živote pomáha udržať mentálnu a duševnú pohodu.
Keď všetko chceme zvládať na 100%, nie sme to schopní robiť neustále a potom trpí zdravie, vzťahy, aj my. A aj keď sa bavíte s niekým, kto tvrdí, že všetko úplne s prehľadom zvláda, skutočnosť je mnohokrát iná. Väčšinou sa tak chce javiť, prípadne má veľkú pomoc, ktorú si neuvedomuje a podobne.
Aké sú podľa teba úskalia v situácii, keď žena dlho odkladá tehotenstvo, prípadne, ak rodí príliš skoro a nepripravená?
Všetko má svoj čas a materstvo je veľký medzník v živote ženy. Veľa žien tehotenstvo odkladá kvôli iným prioritám alebo sa jednoducho nestretnú s partnerom, s ktorým chcú založiť rodinu. A niekedy sa zase stane, že mladé dievča, ktoré má ešte kopu vlastných plánov a materstvo jej nič nehovorí, otehotnie a stane sa mamou. Ja sa pohybujem väčšinou medzi seberovnými mamičkami a v okolí mám naozaj málo tých, ktoré rodili „skoro“.
Keď žena dlho čaká, môže mať problém otehotnieť, a keď už dieťa má, nemá toľko energie a je skôr vyčerpaná, ťažšie sa prispôsobuje novým podmienkam ako mladá mamička. Život vníma väčšinou zodpovednejšie a niekedy pristupuje príliš ochranársky. Má ale odžité svoje a dieťaťu sa snaží dať maximum a venovať sa mu.
Mladé mamičky majú viac energie a mnohokrát ešte detský pohľad na život, takže dieťaťu môžu lepšie rozumieť a správať sa kamarátsky. Väčšinou neriešia všetko tak detailne ako staršie mamy. No ak na materstvo neboli pripravené, prípadne nemajú ani partnera, nie sú zabezpečené finančne a chcú ďalej študovať, alebo sa uplatniť v zamestnaní, je to pre nich veľmi ťažké. Vtedy musí pomôcť rodina. Samozrejme tieto tvrdenia sú zovšeobecňujúce a existujú aj iné príbehy.
Keď žena dlho čaká, môže mať problém otehotnieť, a keď už dieťa má, nemá toľko energie a je skôr vyčerpaná, ťažšie sa prispôsobuje novým podmienkam ako mladá mamička. Život vníma väčšinou zodpovednejšie a niekedy pristupuje príliš ochranársky. Má ale odžité svoje a dieťaťu sa snaží dať maximum a venovať sa mu.
Mladé mamičky majú viac energie a mnohokrát ešte detský pohľad na život, takže dieťaťu môžu lepšie rozumieť a správať sa kamarátsky. Väčšinou neriešia všetko tak detailne ako staršie mamy. No ak na materstvo neboli pripravené, prípadne nemajú ani partnera, nie sú zabezpečené finančne a chcú ďalej študovať, alebo sa uplatniť v zamestnaní, je to pre nich veľmi ťažké. Vtedy musí pomôcť rodina. Samozrejme tieto tvrdenia sú zovšeobecňujúce a existujú aj iné príbehy.
Čo ak sa žena stane mamou a pod náporom hormónov zistí, že nie je to úplne to, čo očakávala? Dá sa s tým vyrovnať? Prejde to?
Tak je iné hovoriť o nenaplnení očakávaní, čo sa deje naozaj často a iné je hovoriť o popôrodnej depresii, či psychóze, ktorú nedokážeme jednoducho ovládať.
Ak by sme brali do úvahy ten prvý prípad, teda, že žena mala predstavy ako z reklamy a skutočnosť je náročnejšia, že dieťa jej nedá spať, že sa nemôže venovať tomu, čomu doteraz, že mnohokrát nemá čas ani na základné potreby, to je zistenie, s ktorým sa skôr či neskôr dá vyrovnať. Do veľkej miery záleží od matky, čo sa bude diať. Samozrejme situácia, v ktorej sa nachádza je tiež smerodajná (stres, nedostatok spánku, choroby, kríza v partnerstve atď. brzdia proces zvládania situácie).
Narodenie dieťaťa je zmena a každý to znášame inak. Niekto sa prispôsobí skôr, nájde rýchlo efektívne mechanizmy zvládania, inému to trvá dlhšie. Samozrejme, keď máme podporu a zodpovednosť za dieťa vieme zdieľať s partnerom, či inými rodinnými príslušníkmi, všetko ide jednoduchšie.
Ťažšie stavy ako popôrodná depresia a najmä popôrodná psychóza je nutné riešiť s odborníkom. Pri depresii a psychóze sa stav nelepší len vďaka nášmu chceniu a motivácii zmeniť naše nastavenie. Je to ťažký stav a vtedy sa naozaj bez pomoci nezaobídeme. Ohrozené sú najmä ženy v ťažkých životných situáciách, ktoré už predtým mali psychické problémy.
Ak by sme brali do úvahy ten prvý prípad, teda, že žena mala predstavy ako z reklamy a skutočnosť je náročnejšia, že dieťa jej nedá spať, že sa nemôže venovať tomu, čomu doteraz, že mnohokrát nemá čas ani na základné potreby, to je zistenie, s ktorým sa skôr či neskôr dá vyrovnať. Do veľkej miery záleží od matky, čo sa bude diať. Samozrejme situácia, v ktorej sa nachádza je tiež smerodajná (stres, nedostatok spánku, choroby, kríza v partnerstve atď. brzdia proces zvládania situácie).
Narodenie dieťaťa je zmena a každý to znášame inak. Niekto sa prispôsobí skôr, nájde rýchlo efektívne mechanizmy zvládania, inému to trvá dlhšie. Samozrejme, keď máme podporu a zodpovednosť za dieťa vieme zdieľať s partnerom, či inými rodinnými príslušníkmi, všetko ide jednoduchšie.
Ťažšie stavy ako popôrodná depresia a najmä popôrodná psychóza je nutné riešiť s odborníkom. Pri depresii a psychóze sa stav nelepší len vďaka nášmu chceniu a motivácii zmeniť naše nastavenie. Je to ťažký stav a vtedy sa naozaj bez pomoci nezaobídeme. Ohrozené sú najmä ženy v ťažkých životných situáciách, ktoré už predtým mali psychické problémy.
Si spoluautorkou knihy Mamou po 30, čím si do knihy prispela? Pre koho je kniha určená?
Som vďačná, že som mohla prispieť a byť pri zrode Mamou po 30. V knihe mi patria pasáže týkajúce sa rozhovorov s koučom, báseň v úvode a info o mne v závere knihy.
V Bratislave je priemerný vek prvorodičky 32 rokov. Prečo potom titul Mamou po 30? Mám za to, že takto rodí už väčšina žien.
Názov vychádzal z konkrétnej ľudskej skúsenosti a to, že je rodenie po 30 aktuálne trend, vnímam skôr ako korešpondujúci faktor. Tým pádom sa mnohé mamičky vedia vcítiť do hlavnej hrdinky a chápu situáciu v celom kontexte.
Janke ďakujeme veľmi pekne za rozhovor. Všetkým mamám zo srdca prajeme, aby bolo materstvo to najkrajšie a najlepšie, čo sa im kedy prihodilo. :-)
V Bratislave je priemerný vek prvorodičky 32 rokov. Prečo potom titul Mamou po 30? Mám za to, že takto rodí už väčšina žien.
Názov vychádzal z konkrétnej ľudskej skúsenosti a to, že je rodenie po 30 aktuálne trend, vnímam skôr ako korešpondujúci faktor. Tým pádom sa mnohé mamičky vedia vcítiť do hlavnej hrdinky a chápu situáciu v celom kontexte.
Janke ďakujeme veľmi pekne za rozhovor. Všetkým mamám zo srdca prajeme, aby bolo materstvo to najkrajšie a najlepšie, čo sa im kedy prihodilo. :-)
Vizitka o Janke Lackovej
Som vyštudovaná psychologička, koučka, mama dvoch detí, spoluautorka knihy Mamou po 30 a človek, ktorý rád vidí, že sa posúvate tým svojím správnym smerom. Pôsobím ako koučka, robím workshopy pre mamy na materských a rodičovských dovolenkách, no venujem sa i školeniam, headhuntingu, náborom a poradenstvu v oblasti personalistiky, či osobného rastu. Viac o mojej prací na: https://www.facebook.com/janamycoach/
A čo pripravovať svojím detičkám, ak sa chcete všetci stravovať zdravo? Vyskúšaj napr.:
Brokolicovo-krémová nátierka vhodná na raňajky: detičky si na nej isto pochutnajú
Brokolicovo-hráškový koláč: perfektná voľba na desiatu do školy
Sladké zdravé raňajky aj chutný dezert: čoko-cuketový chlebík
Som vyštudovaná psychologička, koučka, mama dvoch detí, spoluautorka knihy Mamou po 30 a človek, ktorý rád vidí, že sa posúvate tým svojím správnym smerom. Pôsobím ako koučka, robím workshopy pre mamy na materských a rodičovských dovolenkách, no venujem sa i školeniam, headhuntingu, náborom a poradenstvu v oblasti personalistiky, či osobného rastu. Viac o mojej prací na: https://www.facebook.com/janamycoach/
A čo pripravovať svojím detičkám, ak sa chcete všetci stravovať zdravo? Vyskúšaj napr.:
Brokolicovo-krémová nátierka vhodná na raňajky: detičky si na nej isto pochutnajú
Brokolicovo-hráškový koláč: perfektná voľba na desiatu do školy
Sladké zdravé raňajky aj chutný dezert: čoko-cuketový chlebík
Adela Jasenovcová
Redaktor vo Fitshaker
Mama dvoch dcér, ktorá sa nechce zmieriť s tým, že na bruchu nemá tehličky. Milujúca svoje deti, no stále s potrebou realizovať sa. Neúnavný bojovník a nekompromisný optimista. Keď ľudia vravia “čo si pipi?!”, práve začínam. Vyvraciam mýtus, že dojčiace ženy po pôrode by nemali športovať. Po šestonedelí som sa v oboch prípadoch vrátila k behu. Predtým som precvičovala zumbu, viedla vlastné fit štúdio, mám certifikát Ministerstva školstva inštruktorky aerobiku a certifikát z učiteľského tréningu aštánga jogy od Jara Páveka. Vypínam pri joge, po piatom kilometri na cyklistickom trenažéri, ale aj v lese so psom a rodinou. Venujem sa literárnej tvorbe, veľa čítam, živím dušu hudbou a dobrými filmami. V januári 2018 mi vychádza knižný debut pod názvom Denník aktívnej matky.
Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho na sociálnych sieťach.