Blog

Keby existoval Boh celulitídy, volal by sa December. Mal by ženu, krutú bohyňu Kapustnicu, a tiež božské deti, Stresíčka a Medovníčka. Našťastie, December nie je Boh, ale iba mesiac v roku a jeho magickým silám vieme čeliť! Len nám to, bohužiaľ, niekedy nejde podľa predstáv. A v čom teda spočívajú jeho magické sily?
December veľmi rád profituje z toho, že je na konci roka a hneď za ním nasleduje január. Január je predsa šanca na nový začiatok. Január všetko zmení a ja už nikdy nebudem ten starý lenivý JA, ale nový úžasný ULTRA-JA! Takže december ešte nejako odkrútim tak, ako som zvyknutý. To cvičenie teda počká, veď aj tak nestíham nič a stravu neriešim, veď budú Vianoce, tie si užijem a hneď 1.1. o 00:01 idem na to a zmením všetko!!! Aj krvnú skupinu si zmením!!! Keby existoval Boh klamstiev, volal by sa Január. A najväčšou obeťou jeho krutostí nie je nikto iný, ako náš chudák mozog. Ten mu to rok po roku všetko "zbaští" aj s navijakom.

To, že december je na konci roka, znamená aj to, že jednoducho treba veľa vecí v práci vybaviť, dorábať, uzatvárať, končí sa predsa kalendárny rok! A prečo by už teda aj Vianoce nemohli byť v Decembri? Jasnééé, to bude najlepšie! Lebo mať zhony v práci na konci roka nie je dostatočne stresujúce, nie nie! Lepšie bude, keď tam bude aj najväčší sviatok kresťanstva, západnej kultúry, alebo si ho kategorizujte, kam uznáte za vhodné...Fakt super! Treba piecť, upratovať, zdobiť, darčeky zháňať, no skrátka zhon, stres, mordor.
Hmm, spomínal som už niekde stres? Samozrejme, že spomínal a aj ho spomínať budem naďalej. Neviem ani, koľko výkričníkov by som dal za vetu: “Minimalizujte stres vo svojom živote najviac, ako dokážete!” Niet ani divu, že vidinu všetkých nových návykov a vylepšení nechávame až na január. No a vždy naivne veríme, že ako mávnutím čarovného prútika sa naše správanie, návyky a hodnoty obrátia o 180 stupňov. Podľahneme skrátka ilúzii toho, že stačí v hlave potiahnuť výhybku a priletia dúhové jednorožce.
Takže, keď si to tak zhrnieme, tak predvianočný a vianočný čas sa stresujeme kvôli práci a/alebo kvôli prípravám na Vianoce. Samozrejme, veľa iných činností ani nestíhame, takže so začatím (či pokračovaním) cvičenia to necháme zatiaľ tak...lebo veď január. Stravovacie návyky nie sú ukážkové, nestíhame predsa, a ani ich vlastne extra neriešime...lebo veď január. No a chcelo by to aj nejakú zaslúženú odmenu a dodržiavanie tradícií, takže pečieme, varíme, žerieme, žerieme, varíme, pečieme a žerieme (ja vieem, že dámy nežerú, ale krásne a milo papkajú, ale toto znie hrozivejšie, takže bu bu bu!).
Keby som mal napísať knihu, taký návod na nový začiatok pre vyliečené anorektičky, kniha by sa volala  “Ako stučnieť” a riadila by sa asi nasledovným: Stresujte sa a možno stučniete. Majte zníženú pohybovú aktivitu a možno stučniete. Jedzte haldy koláčov a nezdravých jedál a možno stučniete. Ale robte to všetko naraz a buuuum, máte JACKPOT!

No pre vás, všetky ostatné, odporúčam iný prístup. Čo s tým teda spravíme, baby?

Cvičili ste doteraz? Neprestávajte! Chcete začať cvičiť? Nečakajte na január! No áno, zhon, stres, Vianoce a vízia januáru vám veľa chuti do cvičenia nepridávajú, ale skúste sa na to pozrieť takto:
“Ak športovať nebudem, môj kalorický výdaj bude dosť nízky. Idú Vianoce a môj kalorický príjem bude zrejme vyšší ako štandard. Takže nižší výdaj, vyšší príjem, budem asi hodne priberať. Ak sa do toho pridá stres, môj organizmus bude veľmi rozladený, čo môže priberanie ešte znásobiť! No alebo si odopriem všetky dobroty, ktoré mám rada, čo ma opäť bude stresovať. A možno im podľahnem a budem si to potom vyčítať, takže tu máme dokonca aj extra kalórie aj extra stres. Uaau supeeer, môžem si to ísť rovno hodiť…”
“Ak však športovať budem, nielenže môj kalorický výdaj podporím, tým pádom ma ani vianočné pochúťky až tak nezničia, ale navyše mi fyzická aktivita pomôže redukovať stres a pomôže mi cítiť sa lepšie a odhodlanejšie zvládať všetky nástrahy Vianoc a konca starého roka!”
Netvrdím, že sa teraz máte dvojfázovo pripravovať na Ironmama. Možno nestihnete ani zďaleka toľko, ako inokedy, no nemôžete tvrdiť, že sa to nedá :-). Hoci aj 20-minútové cvičenie doma pár krát za týždeň. Inšpiráciu môžete čerpať napríklad aj z týchto mojich článkov o domácom cvičení - na sexi zadok a nohy, na ramená a chrbát, či planky.
A že na to neostáva energia? Blbosť! Pár krát sa prekonajte a uvidíte, že tej energie budete mať dokonca oveľa viac!

 

Spomínal som už stres? Ale áno, spomínal :-). O strese sa básni veľa vždy, no akosi stále nie dosť na to, aby sme mu vedeli úspešnejšie čeliť. Ja ani neviem, čo by som vám o strese napísal, aby to zase neznelo ako klasické klišé, že och och, stres je zlý, tak sa nestresujte! Meditácia? Joga? Sauny? Masáže? Riešte to, ako uznáte za vhodné, no hlavne to riešte!
A ja vám v boji so stresom len pomôžem mojim obľúbeným vtipom, síce sa na ňom zasmiali asi dvaja ľudia zo sto, no ja sa smejem vždy. Viete, čo robí leňochod, keď horí les? Horí tiež.

 

Túto vetu asi nechce počuť žiadna milovníčka Vianoc: “Ale veď tie vianočné pochúťky sa dajú pripraviť aj zdravo!” A dajú? No hej, dajú. A odporúčam vám to? Čo ja viem. Nikoho nebudem presviedčať, že všetky dobroty sa dajú spraviť z kokosovej a mandľovej múky a neviem ešte akého frasu. Asi sa dajú, neviem, neskúšal som to. Vyskúšajte a ak vám to nepokazí dojem z Vianoc, tak nech sa páči, mandľové medovníky sú pre vás stvorené!
No dôležitejší bude v tomto prípade taký ten feeling. Proste, ak vám pekné Vianoce dotvorí neviem aký zákusok či majonezák, tak si ich spravte! Väčšiu úlohu, ako mandľový medovník má to, aby vám bolo dooobre :-). No pozor, bavíme sa tu o výnimočnej udalosti, ktorou Vianoce sú a nie o celoročnom prístupe - že ak vám väčšiu radosť ako jablko, robí horalka, tak jedzte horalky a žite šťastne - ak je to váš prípad, tak je na čase prehodnotiť svoj prístup k strave, zdraviu a životu - na odraz vám môže pomôcť napríklad tento môj článok.

Ak mandľový medovník a jeho kamaráti nie sú pre vás, tak tu máte malý návod, ako negatívny efekt rôznych, menej zdravých, pokrmov minimalizovať:

Vždy, keď si dáte jedlo, ktoré nie je tak úplne z kategórie “zdravé a na štíhlu líniu”, tak najlepší čas je po veľmi náročnom tréningu. Zo zásob glykogénu značne ubudlo, na inzulín sú senzitívne hlavne svalové bunky a nie tukové, a teda kalórie, ktoré v dobe po tréningu skonzumujete sa využijú na všetko možné, takže na ukladanie tuku vám už žiadne nezostanú. Teda, samozrejme, ak je tých kalórií veľmi veľa, tak vám zostanú aj na ukladanie tuku, no určite podstatne menej, ako keby ste sa napráskali len tak v strede nič-nerobiaceho dňa. Dobou po tréningu mám na mysli niekoľko hodín (teda tak 0 až 6). Neznamená to, že okamžite po docvičení do seba nahádžete kapra, šalát a medovníky k tomu.

Pred jedlami, ktoré majú veľký vplyv na hladinu glykémie, teda tých, ktoré pozostávajú prevažne z cukru a iných rýchlych sacharidov (koláčiky, medovníky) si skúste dať trochu zeleniny a trochu bielkoviny. Aj zelenina aj bielkoviny majú ten efekt, že spomalia vstrebávanie prijatých živín, a teda cukor z koláčikov sa vám do krvi bude dostávať postupne a nie tak rýchlo, ako keby ste prijali samotné cukrovinky. Navyše, keď si dáte zeleninu a trebárs pár lyžíc tvarohu, tak potom ani nezjete tých medovníkov toľko, koľko by ste ich inak zjedli.
Keby sa cukor dostal do krvi prirýchlo, tak máte v krvi zrazu haldy energie, ktoré nepotrebujete a hádajte, čo sa s nimi stane...áno, tučík je na svete. A keď cukor v krvi rýchlo stúpne, tak aj rýchlo klesne a hádajte čo...budete znovu túžiť po ďalších medovníkoch.

 

Keď nie ste psychicky v pohode, zrejme vám ani nezostáva veľa vôle, aby ste odolávali nástrahám nezdravých jedál a budete im prepadávať jednému za druhým, deň čo deň.
Poupratujte si v hlave, nájdite si čas na porozmýšľanie nad tým, čo vás trápi a ani nebudete mať potrebu napchávať sa od rána do večera týždeň (či celý rok?) vkuse. Vychutnáte si presne toľko dobrôt, aby ste sa cítili dobre, a zároveň sa v januári nerozplačete pred zrkadlom.