Každá maminka chce dať dieťatku ten najlepší základ do života, preto sa sotva s drobcom naladí na rovnakú vlnu a vytvoria si určitý režim, začína riešiť prvé príkrmy. Pozvali sme si nutričnú poradkyňu a lektorku Barbaru Svieženú, ktorá odpovie na najčastejšie otázky čerstvých mamičiek. Kedy začať s príkrmami? Ako spoznať alergiu na potravinu? Ako si vyberať mlieko a mliečne výrobky? Ako často podávať mäsko? A mnohé ďalšie. Takže, pohodlne sa usaď a príjemné čítanie. ;-)
Hovorí sa, že prvé 3 roky v živote človeka sú z hľadiska výživy tými najdôležitejšími. Je to pravda?
Áno aj nie. Prvých 1 000 dní v živote človeka je rozhodne veľmi dôležitých z hľadiska nášho prístupu k strave. Avšak už nejaký čas vieme, že rovnako dôležité je stravovanie matky počas tehotenstva. Nesprávna výživa v tehotenstve vedie v plode k určitým nezvratným adaptačným procesom. Ak je výživa matky nedostatočná, môže sa rozvinúť tzv. úsporný fenotyp u dieťaťa.
V súčasnosti sa stále študujú vzťahy medzi chronickými ochoreniami v dospelosti a vnútromaternicovým vývojom, pričom stále viac sa prikláňame k názoru, že prevencia voči ochoreniam nezačína pôrodom, ale počatím. Zlá výživa v tehotenstve a nedostatok kritických živín vedie k takým zmenám v organizme dieťaťa, ktoré spôsobujú vyššiu náchylnosť k chronických ochoreniam vrátane obezity. Hovoríme tomu aj „prenatálne programovanie“.
Ako sa stravovať ešte pred otehotnením?
V súčasnosti sa stále študujú vzťahy medzi chronickými ochoreniami v dospelosti a vnútromaternicovým vývojom, pričom stále viac sa prikláňame k názoru, že prevencia voči ochoreniam nezačína pôrodom, ale počatím. Zlá výživa v tehotenstve a nedostatok kritických živín vedie k takým zmenám v organizme dieťaťa, ktoré spôsobujú vyššiu náchylnosť k chronických ochoreniam vrátane obezity. Hovoríme tomu aj „prenatálne programovanie“.
Ako sa stravovať ešte pred otehotnením?
Každá maminka chce pre svoje dieťatko len to najlepšie. Akých zásad by sme sa mali držať pri zavádzaní príkrmov? Kedy je optimálne pridať k materskému alebo umelému mlieku aj tuhú stravu?
Pridávanie tuhých príkrmov je dané zrelosťou dieťaťa a jeho psychomotorickým vývinom. V prípade výlučného dojčenia počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa sa prechod na tuhú stravu odporúča po dovŕšení šiesteho mesiaca, pri nedojčených deťoch skôr. To ako dieťa tuhú stravu akceptuje je dané jeho schopnosťou sedieť (bez opory), teda svalstvom chrbtice, schopnosťou prehĺtať, žuvať a celkovou pripravenosťou.
Opäť však musím upozorniť na to, že aj v tomto smere sa poznatky posúvajú dopredu a v súčasnosti sa prvý kontakt dieťaťa s inou ako mliečnou stravou posúva do obdobia tzv. imunologického okna, čo je medzi 4. – 6.-tym mesiacom veku a má svoje opodstatnenie. Musíme však chápať rozdiel medzi príkrmom a prvým kontaktom. Zmyslom príkrmu, teda učenia dieťaťa na samostatné stravovanie, je najmä nedostatočnosť dôležitých živín pre rast a vývoj dieťatka v materskom mlieku od určitého obdobia (zvyčajne 6.ty mesiac).
Opäť však musím upozorniť na to, že aj v tomto smere sa poznatky posúvajú dopredu a v súčasnosti sa prvý kontakt dieťaťa s inou ako mliečnou stravou posúva do obdobia tzv. imunologického okna, čo je medzi 4. – 6.-tym mesiacom veku a má svoje opodstatnenie. Musíme však chápať rozdiel medzi príkrmom a prvým kontaktom. Zmyslom príkrmu, teda učenia dieťaťa na samostatné stravovanie, je najmä nedostatočnosť dôležitých živín pre rast a vývoj dieťatka v materskom mlieku od určitého obdobia (zvyčajne 6.ty mesiac).
Občas nás rodičia alebo blízki, niekedy aj lekári zahŕňajú radami, ktoré sú možno dobre mienené, ale nie tak prospešné. Na aké staré rady by sme mali určite zabudnúť?
Tých je veľa, ale spomenula by som dve, aktuálne vzhľadom k problému, ktorý nás z hľadiska vývoja detí trápi v súčasnosti asi najviac – a to je narastajúca miera nadváhy a obezity našich detí. Nadviažem na moju prvú odpoveď – ohľadom prenatálneho programovania a úsporného fenotypu. V prvom rade by som po narodení dieťaťa vypustila rady, ktoré spochybňujú schopnosť matky dojčiť svoje dieťa a podnecujú dokrmovanie umelou formulou.
Plač dieťaťa len málokedy súvisí s nedostatkom mlieka. Dieťa, ktoré je dokrmované umelou formulou váži v priemere o 650 g viac v prvom roku, ako len dojčené dieťa. Ešte stále je veľmi veľa matiek, ktoré sa nechajú pod tlakom reklamy alebo blízkych odradiť od dojčenia.
Druhá rada sa týka dojedania celých porcií. V žiadnom prípade by sme nemali dieťa v batolacom veku nútiť dojedať – vedie to k zlomeniu a vyhasnutiu pocitu sýtosti. Tu kdesi sa narúša schopnosť dieťaťa vnímať a správne vyhodnocovať čo je pre neho dosť. Dochádza následne až k bezmyšlienkovitému dojedaniu, zakladaniu centrálneho tukového tkaniva a v hraničnom prípade až k leptínovej rezistencii už v ranom školskom veku.
Niečo ako slabé materské mlieko neexistuje a skutočné kontraindikácie dojčenia sú veľmi zriedkavé.
Plač dieťaťa len málokedy súvisí s nedostatkom mlieka. Dieťa, ktoré je dokrmované umelou formulou váži v priemere o 650 g viac v prvom roku, ako len dojčené dieťa. Ešte stále je veľmi veľa matiek, ktoré sa nechajú pod tlakom reklamy alebo blízkych odradiť od dojčenia.
Druhá rada sa týka dojedania celých porcií. V žiadnom prípade by sme nemali dieťa v batolacom veku nútiť dojedať – vedie to k zlomeniu a vyhasnutiu pocitu sýtosti. Tu kdesi sa narúša schopnosť dieťaťa vnímať a správne vyhodnocovať čo je pre neho dosť. Dochádza následne až k bezmyšlienkovitému dojedaniu, zakladaniu centrálneho tukového tkaniva a v hraničnom prípade až k leptínovej rezistencii už v ranom školskom veku.
Pri zavádzaní nových potravín treba sledovať reakcie bábätka. Ako sa zvykne potravinová alergia prejaviť a ako máme postupovať, ak na ňu máme podozrenie? Na ako dlho treba danú potravinu vylúčiť?
V prvom rade treba upozorniť na rozdiel medzi potravinovou alergiou a intoleranciou.
Klasická potravinová alergia s atopickou IgE reakciou sa prejaví zvyčajne okamžite – napr. začervenanie kože, kožná vyrážka alebo fliačiky na koži a pod.
Potravinová intolerancia alebo aj neatopická alergia sa prejaví s istým odstupom, napr. zmena v type stolice, správanie dieťaťa a pod – prejavy sú veľmi rôznorodé.
Ak pozorujeme akúkoľvek zmenu, danú potravinu skúsime opakovane zaviesť po istom časovom období, možno v inej úprave alebo neskôr v inej kombinácii. Imunitný systém dieťaťa sa v tomto období stále vyvíja, a vyvíja sa aj jeho tráviaci trakt a jeho osídlenie mikrobiotou. Určite je vhodnejšie začínať s neutrálnymi potravinami regionálneho pôvodu, teda domácimi a vyhnúť sa akýmkoľvek konzervovaným jedlám alebo potravinám s prímesou aditív.
Klasická potravinová alergia s atopickou IgE reakciou sa prejaví zvyčajne okamžite – napr. začervenanie kože, kožná vyrážka alebo fliačiky na koži a pod.
Potravinová intolerancia alebo aj neatopická alergia sa prejaví s istým odstupom, napr. zmena v type stolice, správanie dieťaťa a pod – prejavy sú veľmi rôznorodé.
Stará dobrá rada znie, že začíname zavádzať vždy len jednu potravinu, s odstupom 3 dní a sledujeme, čo sa deje.
Ak pozorujeme akúkoľvek zmenu, danú potravinu skúsime opakovane zaviesť po istom časovom období, možno v inej úprave alebo neskôr v inej kombinácii. Imunitný systém dieťaťa sa v tomto období stále vyvíja, a vyvíja sa aj jeho tráviaci trakt a jeho osídlenie mikrobiotou. Určite je vhodnejšie začínať s neutrálnymi potravinami regionálneho pôvodu, teda domácimi a vyhnúť sa akýmkoľvek konzervovaným jedlám alebo potravinám s prímesou aditív.
Čo hovoríte na imunologické okno a aké máte skúsenosti so zavedením lepku? Niektorí odborníci vravia, že by sa malo telíčko bábätka s ním stretnúť už medzi 4-6. mesiacom, iní odporúčajú až koncom prvého roka. Aké sú vaše skúsenosti?
K problematike dojčenskej stravy zaujali stanovisko Európska nutričná komisia pri ESPGHAN, americký výbor pre výživu pri alergologickej a imunologickej sekcii Pediatrickej akadémie a nemecké guidelines pre prevenciu alergie v rokoch 2008-2009 na základe záverov rozsiahlych štúdií. Tieto poukázali na fakt, že podanie nemliečnej potravy vrátane lepku v období imunologického okna, teda medzi 4.-6.tym mesiacom veku dieťaťa vedie k zníženiu následného výskytu alergických ochorení.
Imunologické okno je obdobie, kedy pri kontakte s alergénom má dieťa tendenciu skôr ho tolerovať, ako naň reagovať (resp. stať sa citlivým). Zavádzanie nemliečnej stravy po 6.tom mesiaci vedie k častejšiemu vzniku alergických ochorení, a to u detí s nízkym aj vysokým rizikom vzniku alergie. Tieto zistenia sa týkajú alergénov ako sú vajcia, ryby, pšenica, ovos, ryža, orechy, ale aj mliečne výrobky (tvaroh, jogurt). Netýkajú sa sójového mlieka, ktoré sa neodporúča konzumovať v dojčenskom veku.
Imunologické okno je obdobie, kedy pri kontakte s alergénom má dieťa tendenciu skôr ho tolerovať, ako naň reagovať (resp. stať sa citlivým). Zavádzanie nemliečnej stravy po 6.tom mesiaci vedie k častejšiemu vzniku alergických ochorení, a to u detí s nízkym aj vysokým rizikom vzniku alergie. Tieto zistenia sa týkajú alergénov ako sú vajcia, ryby, pšenica, ovos, ryža, orechy, ale aj mliečne výrobky (tvaroh, jogurt). Netýkajú sa sójového mlieka, ktoré sa neodporúča konzumovať v dojčenskom veku.
Veľmi kontroverznou témou je v súčasnosti téma mlieka a mliečnych výrobkov. Odporúčate konzumáciu mlieka u malých detí? Ktoré mliečne výrobky by ste preferovali?
Nie som zástancom vylučovania akejkoľvek potraviny zo stravy u zdravých detí, najmä ak nemáme dostatočné vedomosti o ich plnohodnotnej náhrade. Samozrejme sa potrebujeme pozrieť na to zo širších súvislostí.
Píšem teraz o zdravých deťoch – deti s intoleranciou na laktózu, alergiou na bielkovinu kravského mlieka a iných diagnózach túto potravinu v stravovacom režime mať nebudú – či už doživotne alebo dočasne.
Ďalšia otázka je kvalita mlieka – teda či podávame trvanlivé mlieko, alebo čerstvé mlieko. Preferovala by som jednoznačne čerstvé mlieko so zvýšeným obsahom A2 kazeínu a aj výrobky z neho. Dôležité je aj „poznať svojho farmára“, spôsob chovania a kŕmenia zvierat, spôsob spracovania mlieka. Možno sa to zdá byť náročné, ale v dnešnej dobe je pozornosť venovaná potravinám, ktoré užívame denne, mimoriadne dôležitá.
Píšem teraz o zdravých deťoch – deti s intoleranciou na laktózu, alergiou na bielkovinu kravského mlieka a iných diagnózach túto potravinu v stravovacom režime mať nebudú – či už doživotne alebo dočasne.
Ďalšia otázka je kvalita mlieka – teda či podávame trvanlivé mlieko, alebo čerstvé mlieko. Preferovala by som jednoznačne čerstvé mlieko so zvýšeným obsahom A2 kazeínu a aj výrobky z neho. Dôležité je aj „poznať svojho farmára“, spôsob chovania a kŕmenia zvierat, spôsob spracovania mlieka. Možno sa to zdá byť náročné, ale v dnešnej dobe je pozornosť venovaná potravinám, ktoré užívame denne, mimoriadne dôležitá.
Výživové odporúčania sa líšia aj v názoroch ohľade mäsa. Lekári často odporúčajú mäso podávať každý deň, zatiaľ čo viaceré štúdie odporúčajú jeho konzumáciu niekedy len raz týždenne, ak je nahradené strukovinami alebo vajíčkami. Čo vy na to a čo si všímať pri výbere mäsa?
Som takmer 30 rokov vegetarián, ale moja rodina a deti nie. Mäso je považované nielen za zdroj bielkovín (a tuku), ale za zdroj mnohých minerálnych látok a vitamínov, ktoré sú podstatne ťažšie vstrebateľné z rastlinných zdrojov. Pri čisto rastlinných zdrojoch je dobré ovládať, akým spôsobom môžeme zvýšiť dostupnosť nutrične hodnotných látok a naopak znížiť obsah antinutričných látok, ako správne kombinovať potraviny pre ich využitie a ako si doplniť kritické živiny, ako vitamín D, vitamín B12, vápnik, zinok, železo a pod.
Nemyslím si, že mäso by sme mali podávať deťom každý deň. Z môjho pohľadu je postačujúce konzumovať mäso 2-4 do týždňa, ale samozrejme mať dostatok zdrojov bielkovín či už živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. Pri výbere mäsa platí to isté čo pri výbere mlieka. Potrebujeme poznať svojho farmára a vedieť ako chová zvieratá a čím ich kŕmi.
Nemyslím si, že mäso by sme mali podávať deťom každý deň. Z môjho pohľadu je postačujúce konzumovať mäso 2-4 do týždňa, ale samozrejme mať dostatok zdrojov bielkovín či už živočíšneho alebo rastlinného pôvodu. Pri výbere mäsa platí to isté čo pri výbere mlieka. Potrebujeme poznať svojho farmára a vedieť ako chová zvieratá a čím ich kŕmi.
Pokračovanie rozhovoru prinesieme v ďalšom článku, kde sa dozvieš celkom prekvapivé informácie o cukre, potrebe soliť a aj o tom, ako vyberať detské keksíky či chrumky. A Barbarke ďakujeme za cenné rady a odporúčania pre našich drobcov. :-)
Je to tu! S Barbarou Svieženou sme dali dokopy knihu s názvom Zdraví papkáči, kde sme sa pozreli téme prvé príkrmy a čo môžu jesť deti do 3 rokov poriadne na zúbok. Okrem bohatej teoretickej časti je pripravených vyše 100 receptov, ktoré sú zoradené podľa veku dieťatka. Pretože svojim deťom chceme len to najlepšie:
Je to tu! S Barbarou Svieženou sme dali dokopy knihu s názvom Zdraví papkáči, kde sme sa pozreli téme prvé príkrmy a čo môžu jesť deti do 3 rokov poriadne na zúbok. Okrem bohatej teoretickej časti je pripravených vyše 100 receptov, ktoré sú zoradené podľa veku dieťatka. Pretože svojim deťom chceme len to najlepšie:
Mohlo by ťa zaujímať aj:
Ako adaptovať bábätko na život po pôrode a ako ovplyvniť psychomotorický vývoj bábätka?
Ktoré nosenie a zdvíhanie bábätka je správne a ktoré naopak nie? Aké chyby nerobiť?
Ako vychovávať deti a aké hračky sú pre ne, keď majú menej ako 1 rok?
Romana Cibulková
Redaktor vo Fitshaker
Milujem poctivé veci, nechávam sa inšpirovať šikovnými ľuďmi a bavím sa knižkami, varením a ďalšími maličkosťami, ktoré prináša každý deň. Robím veci, ktoré mi prinášajú radosť a tie zvyšné obmedzujem na minimum. :-) Som veľký fanúšik dobrého jedla, kvalitných potravín, pozitívneho myslenia a všetkého zdravého. A myšlienky z týchto oblastí budem s vami rada zdieľať.
Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho na sociálnych sieťach.