Blog

Kika Belicová vychováva svoju Hanku iným spôsobom ako si možno zvyknutá. Nás tento spôsob zaujal, tak sme ho chceli priblížiť aj tebe. O čo vlastne ide? Ako sa Hanka učí spoznávať svet? Koľko a akých hračiek má? Ale aj ako rieši maminka Kika zákazy, svoje strachy a mnoho iného, sme sa so zvedavosťou pýtali. Poď sa o tomto všetko dozvedieť tiež čosi viac. ;-)

Okrem inštruktorky jógy pre dospelých i detičky som maminou 4 ročnej Hanky, vďaka ktorej teraz píšem tieto riadky. Narodenie Hany malo na mňa veľký vplyv. Vedela som iba jedno, že to chcem inak. Zdravšie, prirodzenejšie, láskavejšie. Ako rástla, zistila som, že mne sa už tá rutina akosi nepozdáva. :-) Bolo to o prebaľovaní, nosení 8 kg závažia, dojčení a iných biologických potrebách.
Isto to poznáte, prejdeš sa mestom - no čo, spinká? Prídeš na pieskovisko - no čo, ešte ti nesedí? Prídeš k starkej - už by si jej mala dať zemiak, ešte nepapá? Prídeš domov - ako sa mala dnes moja láska malinká? :-)
Mala som už potrebu robiť niečo mimo starostlivosti. Keď Hanka dovŕšila približne 8 mesiacov, začala som jej ukazovať kartičky zvierat počas hojdania na hojdačke. Znakovala som zvieratká "po svojom" a Hana nasávala. Cítila som i videla záujem, tak som pokračovala farbami, geometrickými útvarmi, protikladmi, jemnou motorikou (navliekanie, krájanie, prelievanie, presýpanie). Cesta inšpirácie ma zaviedla až k Montessori pedagogike. Články, kurzy, školenia a nakoniec vlastná prax mi umožnili vytvoriť si zavedenie akejsi hravej edukácie, aby mi doma "nehrablo". :-)

 

Montessori pedagogika v mojom ponímaní znamená spojiť sa s vlastným dieťatkom, byť parťák na jeho ceste, ponúknuť mu pomocnú ruku v skúmaní, objavovaní a hlavne v rešpekte voči obom, mame i dieťati.
 

Pripraviť prostredie pre mňa znamená odložiť ešte pred narodením všetky veci, ktoré keď bude chytať, oblizovať, sťahovať, trhať, v rodičovi spôsobia hnev. Aby, keď sa odhodlá po štyroch preskúmať dom, byt, sme nemuseli neustále napomínať, brať z rúk, hrešiť slovom a brzdiť tak jeho vývoj.

 

Vyčerpaním a slzami po pôrode som si sama prešla. Myslím, že žiadne rady, múdre slová už nevymyslím, pretože, aj tak si to každá z nás urobí tak ako najlepšie vie. Keby som mala možnosť niečo zmeniť, viac by som oddychovala. Priala by som si zmeniť povedomie okolia, spoločnosti, že pomoc pre čerstvú maminu po pôrode nie je: "daj, vezmem ti ho, nech si oddýchneš, navaríš a upraceš", ale daj vysávač, varechu, prádlový kôš, nech ti navarím, operiem a upracem dom.
 

Podporiť v prirodzenom vývoji znamená pre mňa umožniť, pokiaľ sa dá, všetko, o čo dieťa prejaví záujem.

 

Strach je veľká téma. Opäť podľa mňa nie je návod, kde má človek hranicu. Každý rodič ju má na inom mieste vo svojom vnútri, samozrejme, dá sa posúvať, buďme otvorení.
Strach, ktorý mám z koní ja, riešim nie zákazom, tam nepôjdeme, ale mám skvelú kamošku Jarku, ktorá Hanku vezme na ruky, keď chce koňa pohladiť, chytí s ňou mrkvu, keď chce koňa nakŕmiť. Ak Jarka nie je na blízku, viem Hanke vysvetliť, či má 5 mesiacov alebo 5 rokov, že mám pre ňu alternatívu, keď príde Jarka, koňa pohladká.
Prejav hnevu, frustrácie, plaču je v tom prípade na mieste a v poriadku. Mojou úlohou je ostať v pokoji, bez nervov, pretože inak ju tým učím len to, ako sa hnev nedá zvládnuť a jeho prejav nie je prijateľný (môj záujem je, aby hnev v sebe nedusila). Takže koňa hladká, keď je Jarka v dosahu, keď nie je, nehladká. To je moja hranica.

 

Ako som spomínala, strach je mocný pán. Dlhšie dojčenie spôsobilo, že Hana má 4 a bola chorá raz, pokiaľ nerátam nejaký ten "sopeľ". Nosenie spôsobilo, že má 4 a vyšliape Hrušov, vie sa bicyklovať bez pomocných, ale samozrejme sa aj rada vozí autom. Spoločné spanie spôsobilo, že uspávanie trvá tak 5-15 minút, že obaja cítime teplo nášho dieťaťa, vôňu jej vlasov, lásku z jej rúk, ktoré chcú byť držané.
Ak to, že 4 ročné dieťa si dá vysvetliť, že už jednu bábiku má, že ju môžem vziať do banky vybaviť úver, že v reštaurácii sa najeme bez "hanby", že v obchode nakúpi, vyloží tovar, zaplatí, že si odkrojí chlieb, natrie, naje sa a tanier odloží, ak toto je to rozmaznané dieťa, tak som najšťastnejšia mama mamičkárky. :-D

 

Benefity rešpektujúcej výchovy sú hlavne vnútorný pocit. Môj? Beriem vážne vlastné dieťa od mala, jej slovo má váhu ako to moje, jej prosba je vypočutá, nemusí byť vždy splnená... Posúvam samú seba, pracujem vďaka Hane na mojich starých zvykoch, programoch, že je to "len dieťa".
 

Bezpečné prostredie pre dieťa tvorí podľa mňa pohodová mama a otec, ktorí sa podporujú, podržia, ťahajú za jeden povraz. Pretože pádov fyzických i psychických bude ešte dosť a ani ostrý roh, sklenené poháre, schody, nie sú pre dieťa hrozba.

 

Doma máme veľa hračiek, keďže mňa moja práca nesmierne baví, zhromažďujem pomôcky, aktivity rôzneho druhu. Nebadám na Hanke žiadnu stratu kreativity a ani strach, ktorý väčšina má z toho, že si nebude vážiť veci. To je asi vec vysvetľovania, rozhovorov medzi nami. Dieťa sa ale dokáže zabaviť aj samé, pokiaľ ho neustále neberieme z piesku, lebo bude špinavé, netrháme z úst kamienky, ktoré su "ka ka" a nestrhneme ho spred mláky, ktorá je plná vody. :-)
 

Hry do 1. roka? Zamerala by som sa na praktický život a zapájanie zmyslov.

• Oči - cez kartičky so zvieratkami obohatené o miniatúry tzv. tuby safari doplnené znakovaním, prípadne gemoterické útvary, rozoznávanie farieb.


• Uši - počúvanie hudby, hra na hudobné i nehudobné nástroje.


• Nos - vrecúška s koreninami na ovoniavanie + obrázky k tomu, počas varenia dovoliť dieťatku skúmať.


• Ruky - nechať dieťa chytať rôzne povrchy,materiály,hrabať sa v zemi,máčať sa vo vode.


• Ústa - orálne senzitívne obdobie trvá asi najdlhšie a sme pri ňom v najväčšom strese a napätí. :-) Strach z ublíženia, baktérií až katastrofických scenárov je silný. Preto je skvelá práca na samom sebe...

 

Samostatné jedenie vedie k úžasnej práci v prepájaní hemisfér, kedy oko sleduje ruku,ktorá chytí zemiak, ochutná, zistí, že tak toto je nič moc a ešte ho aj rozpučí na márne kúsky a pritom zistí aj gravitačný zákon. Bože mamky, veď tie deti sú géniovia. Ale chápem, aj keď je hranica u každého iná, navrhla by som, ak dieťa hádže jedlo o zem:

1. mozog potrebuje informáciu, vysvetliť prečo nie (vyhýbala by som sa "no no", nesmieš, nehádžeme jedlo atď, treba RIADNE vysvetliť, tak ako sa veci majú)


2. sledovať, či nemá moje dieťa náhodou senzitívne obdobie na "hádzanie ", čím skúma gravitáciu. Ak má, treba sa s ním vyhádzať, doslova.


3. ponúknuť alternatívu, jedlo nie, ale nech sa páči lopta je na hádzanie

Niekto si možno povie, jasné, takto sa "piplať s deckom", ale sú dve možnosti - byť trpezlivý, zvládnuť to, kým nadobudne dieťa zručnosť v jedení práve vtedy, keď je to silná potreba, alebo sa nervačiť, vytrhnúť lyžičku z rúk a denne zápasiť s vlastným dieťaťom, púšťať rozprávky a len nevedome učiť jesť sústa, ktoré strká rodič do pravidelne sa otvárajúcich úst.

 

Presne ako vravíš Lucka, najlepšie ako vie. Každá, nazvime to "chyba", ak má rodič dobrú sebareflexiu, je škola. A my sme predsa neskončili učenie ukončením vysokej školy.
Ak rodič vníma, že dieťa nám ukazuje jedine naše chovanie, naše vzorce správania, naše gestá či dokonca slovné výrazy, je to prvý úspešný krok k náprave seba samého. Veď skloniť sa do výšky očí nášho dieťaťa, povedať prepáč, dnes som to nezvládla, nie je žiadna slabosť, naopak. Opäť len dieťa učím, že i ja som omylná.
Len úprimnosť, pokora, vďačnosť a vzájomná úcta je to, čo nám dnes možno chýba v rodinách, zamestnaniach i vzťahoch.
 

Zásady vo výchove:

• vzájomná úcta a rešpekt,


• brať aj to malé dieťa vážne,


• ponuka alternatív (chceš krájať, dám ti nôž, ktorým to zvládneš, chceš liezť vysoko, dám ti možnosť, aby si si naplnil potrebu a ja nebudem mať obavu, chceš hádzať jedlo, dám ti loptu, chceš prelievať vodu, dám ťa do vane, na dvor, umožním dieťaťu rozvíjať sa, napĺňať potreby)

 

• 22.9.2018 L.O.Ď. Žilina o 10:00


• 6.10.2018 Rodinné centrum Kominárka, Bratislava o 9:30

V týchto termínoch budem mať prednášky na tému: Ako zaviesť Montessori v domácich podmienkach so mnou a s množstvom pomôcok.
Odporúčam stránky Montemother, DeHaToy a Zuzana Pechová na výber pomôcok. Pre konkrétnu predstavu, spravujem Montessori mama v ZM, v albume Čo robíme doma nájdete rôzne inšpirácie na hru s deťmi cca od 1 roku. Kontaktovať ma môžete na koselova@gmail.com
Kurz: Rešpektovať a byť rešpektovaný
Literatúra:

• Naomi Aldort - Vychovávame deti a rastieme s nimi


• Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová a Tatjana Kopřivová - Respektovat a být respektován


• Gary Chapman - 5 jazykov lásky pre deti

Ďakujeme krásne za rozhovor! :-)
 
Tiež máš doma drobca a chcela by si venovať čas aj sebe? Najlepšie urobíš, ak ten čas bude aj niečím prospešný. Zrelaxovať, dobiť energiu a formovať postavu môžeš aj pri cvičení. Skús napr. program Mommy Fitness, ktorý je určený presne pre mamičky. ;-)

 
Aj toto čítanie by sa ti mohlo páčiť:
Ako a prečo by si mali mamičky nájsť čas aj pre seba?
Ešte len si si doniesla drobca z nemocnice? Nauč sa, ako ho (ne)nosiť, zdvíhať a pod. + ďalšie super tipy od trénerky
Ako byť EKO, zároveň trendy a funkčná aj v prípade, že máš doma školáka?