Venujme pozornosť svojmu zdraviu, nie svojej chorobe

Tiež si užívaš jesenno-zimné obdobie? Pozorujeme krásnu následnosť rôznych tvárí počasia. Najskôr sa trochu schladilo, potom prišlo babie leto, príjemné teplo, neskôr chladný vietor a dážď a príchod ešte chladnejšieho vzduchu. Potom to bol ranný a večerný mráz, s čím sme poslušne siahlie do šatníka a vymenili tenké kabátiky a bundičky za niečo teplejšie.

Avšak, kým ja si užívam rozmanitosť tohto obdobia, hŕstka ľudí okolo mňa hundre s plnými taškami liekov, vyťahujú vreckovky a hovoria niečo o tom, že počasie sa zbláznilo. Že je to s ním ako na hojdačke a všetci sú z toho okolo aj tak len chorí. Kým ja prijmem nádchu ako očistu tela, či jasný signál oslabenia svojej vnútornej sily a hľadám spôsob, čím som sa oslabila a dovolila bacilom prísť, bijem sa so vzorcom 80% ľudí, že to všetko je len slabá imunita, však predsa všetci sú chorí. Keď tú vetu počujem už piaty krát za mesiac, vnímam len to, že ľudstvo sa považuje za choré a s rešpektom sa pousmejem. Keby sme si tú imunitu aspoň chceli riešiť a vypočuť ju, keď už sa toľko na ňu vyhovárame…

Bežný prípad pacienta odchádzajúceho od lekára

Vypočuje si diagnózu, názvy najúčinnejších liekov, poučenia o liečbe. V tom lepšom prípade, ak ide o bežné ochorenie vyžadujúce si pár dní, maximálne pár týždňov liečenia, zájde si kúpiť lieky, pomôcky pre zahubenie všetkých narušiteľov v tele a odchádza do domácej liečby pod perinu, či aspoň na bezpodmienečnú PNku, kde absolvuje pár dní domáceho pobytu. (Nezaoberáme sa či pacient poctivo leží alebo sa stará o chod domu, práce a rodiny rovnako ako v stave úplného zdravia, pretože áno, aj takí sú.)

V tom horšom prípade si pacient vypočuje diagnózu, ktorú si neželal ani v zlom sne. Nekúpil si lístky na jej koncert a ona aj tak dorazila v plnom svojom štýle do miesta na tele, kde bude rúcať všetko, čo doteraz pevne držalo. Pacient počúvne rady lekárov, nastúpi na liečbu, absolvuje možno pár dní, týždňov v nemocničných priestoroch, či v ľahších stavoch akceptuje liečbu preparátov dlhodobého užívania, nastúpi na dlhšiu maródku a týždeň po týždni si začne prispôsobovať nový životný režim svojmu ochoreniu. Začne sa VENOVAŤ svojej chorobe, problému, postihnutiu.

Z môjho pohľadu rozdelím liečivcov (čiže pacientov, iba sa pohráme so slovíčkom) na pár skupín, ako to vidím a cítim ja.

choroba

 

# 1: Prvá trieda liečivcov (povedzme, že chrípka)

Ochorel som, dávkujem si lieky podľa predpisu, poležím pár hodín, dodržím tie dve rady od lekára, ktoré si ešte pamätám a za 2 – 3 dni šup späť do práce, pretože MUSÍM… Domácnosť nepočká, deti nepočkajú, škola nepočká, práca nepočká. Ešte vybavím to, to a hento a potom si ľahnem. Nemám čas sa zaoberať, prečo som chorý. Jednoducho sú všetci chorí. Slabá imunita, jeseň, jar, zima, prechodné či chladné obdobia, epidémie, niekde som to schytal…

 

# 2: Druhá trieda liečivcov (povedzme, že zápal priedušiek)

Ochorel som, dávkujem si lieky podľa predpisu, poležím si pár dní. Nevadí, poprosím deti, manžela –manželku, mamu, otca, kamarátku o pomoc s domácnosťou, alebo nebudem riešiť veci, ktoré môžu počkať. Doprajem si vitamíny, už si ani nepamätám, kedy som si dal ovocie, zeleninu namiesto horalky, ktorú som do seba napchal narýchlo počas 20-minútovej obednej prestávky. Doplním viac tekutín, všade hovoria, že je to prospešné, možno si uvarím aj čaj…

Choroba už trvá dlho, nemám toľko času, už som vymeškal dosť dní, takže zdravý – nezdravý, ide sa. O tri dni je víkend, ešte sa potom doliečim.

 zápal priedušiek

 

# 3: Tretia trieda liečivcov (povedzme, že akútny zápal stredného ucha z prechodenej chrípky)

Ochorel som, dávkujem si lieky podľa predpisu, vyzerá to na dlhší čas, ktorý strávim v domácej liečbe. Prvé dni si doprajem všetko, čo telo potrebuje k vyzdraveniu, nabratiu sily, všetko, čo lekár poradil, čo som si prečítal, čo mi pomôže.

Po dlhšej dobe liečenia som nahnevaný na vlastný zdravotný stav, prečo to trvá tak dlho, prečo sa nič nelepší? Nechcem riskovať a tie bolesti zažiť znova, veď ledva som nabral silu, tak s povinnosťami ešte pár dní budem musieť počkať. Niektoré momenty dňa, keď ma to donúti ležať a nič nerobiť, sa zamýšľam, či ma naozaj napĺňa môj život, moje rozhodnutia, či je moja práca tá, ktorú chcem robiť naďalej, či naozaj chcem ísť študovať, či nemám radšej otvoriť ten obchod, čo som plánoval, či konečne nezájdem na návštevu k rodine do zahraničia, či môžem siahnuť po nejakej zmene, či som šťastný.

Všímam si, že tentokrát som znova ochorel po veľkom stresovom vypätí, hneve, návale práce. Náhoda? Neviem. Lieky som doužíval, cítim sa lepšie, na kontrole všetko v poriadku. Dokonca sa cítim oddýchnutý. Zajtra sa mi začína opäť ten známy stereotypný kolotoč.

 

# 4: Štvrtá trieda liečivcov (naozaj vážna choroba)

Ochorel som. Ešte neviem akú liečbu mi dajú, aké lieky budú vhodné, aby som mohol ďalej fungovať. Počul som prognózy. Takúto ranu som nečakal. Ja nemôžem byť tak vážne chorý. Čo sa to deje? Prečo Ja? Veď mám rodinu, zamestnanie, nedokončenú školu, neodovzdaný projekt, rozbehnutý biznis, rozostavaný dom. Som týždne zatvorený v nemocnici, doma. Prvýkrát na dlhú dobu mám možnosť byť sám so sebou, so svojimi myšlienkami. Vojna medzi prijatím a neprijatím situácie. Zisťujem veci, ktoré som o živote nikdy nevedel. Prehodnocujem svoj zmysel, svoje rozhodnutia. Vnímam sa, cítim sa. Bojujem s hnevom a zúfalstvom. Kam ďalej vykročiť? Môžem vyhľadať aj iné spôsoby liečby? A aké? Čo mi to telo vlastne CHCE POVEDAŤ ?

zdravie

 

Našla si nejaký rozdiel medzi jednotlivými skupinami?

Mojím cieľom bolo vypichnúť hlavné dva:

 

1. Ako k sebe pristupujeme

Keď zhodnotíme, že o nič nejde, keď máme v hlave odmalička vryté, že každá NEvážna choroba sa predsa vylieči s liekmi za pár dní, bez toho, aby sme nad ňou špeciálne premýšľali. Veď na to je tu predsa lekár. Zriekame sa zodpovednosti za vlastné telo. Nie je nám blízke skúmať sa, vnímať sa. Doktor nám podľa našich príznakov zadá diagnózu, ktorú v niektorých prípadoch potrebujeme vysvetliť, opísať, podať rady a hotovo.

 

2. Staráme sa o svoju chorobu, pokým sa cítime zle

Zamieňame si to s pojmom „Starostlivosť o svoje zdravie“, a tá popravde neprichádza takmer vôbec alebo až vtedy, ak sa ocitneme v dlhodobej pasci hlboko narušeného či často nezvratného zdravotného stavu.

Tu sa trochu opravím. Všetko je ZVRATNÉ, ak sa dostatočne skoro začneme počúvať a chápať. Prijímať situácie a konať. Prevziať zodpovednosť za svoje zdravie a prispôsobiť tomu svoj život, ktorý naozaj chceme žiť. Život, v ktorom nič nemusíme, ale chceme. Ktokoľvek mi bude tvrdiť opak, neuverím mu.

Aj obyčajná bolesť hlavy je zmena zdravotného stavu, odchýlka, ktorá je niečím spôsobená. Keď sa človek spomalí, upokojí, hlbšie zamyslí, zadá si pár otázok, bude postupne nachádzať odpovede. Ak sa bude ignorovať, telo mu bude dávať rôzne iné signály a je len na ňom, či bude šifru lúštiť alebo nie.

migréna

 

Našla si nejakú zhodu vo všetkých tých skupinách?

Ja by som jednu videla. Naučili sme sa papať lieky ako lentilky. Ochotne do seba sypeme všetko, čo nám zaručuje rýchlosť a kvalitu návratu do priaznivého zdravotného stavu. Česť všetkým, ktorí sa aspoň pýtajú na zloženie, vedľajšie účinky, alternatívy či dokonca obdiv tým pacientom, ktorí sa dokážu lekára spýtať: „Prepáčte, toto brať nechcem. Máte pre mňa prosím iné riešenie?“ Z takého prípadu mi je jasné, že je už trochu na inej úrovni zmýšľania, zavítal k svojej sebaláske a chce pre seba to najlepšie .

……….

Tieto skupiny som si samozrejme vymyslela mojim vlastným skúmaním a pozorovaním sveta okolo seba, pretože sa snažím mať oči otvorené dokorán smerom dnu i von. Jasné, že mi napadli ešte aspoň 4 ďalšie skupiny, ale komu by sa to chcelo čítať? Veď sa predsa ponáhľame. Ale komu to vlastne ideme oproti … :-)?

Áno, treba povedať, že tie najťažšie a najbolestivejšie veci v živote bývajú naše životné lekcie, úlohy, ktoré sme si sem prišli prežiť, ale aj keby to mala byť neviem ako náročná karmická úloha, nikdy sa s tým nestotožnite, neuspokojte.

(Len kvôli myšlienke som si dovolila citovať evanjelium podľa Matúša, moju obľúbenú pravdivú vetu):

„Klopte a bude vám otvorené. Proste a bude vám dané.“

A ja hovorím: Počúvajte sa a pochopíte sa.

Na každú chorobu existuje niekoľkokrát väčšie množstvo liekov a rôznych pacientov, ktorí k nej budú pristupovať svojím spôsobom. Nehovoriac o tom, že sme zvyknutí navštíviť lekára, či upriamiť pozornosť na SEBA až vtedy, keď sa NAOZAJ niečo deje, čím som vyslovila jedno a to isté.

                     SAMY SEBE sme LIEČITEĽMI, iba toho lekára treba osloviť.

 

Ak máš záujem o môj príbeh, pre lepšie pochopenie niektorých situácií, ktoré ja už vidím trochu z iného uhla, tak si prečítaj príbeh o mne.

Nádherná, pravdivá myšlienka letí do objatia každého z vás:

sebarozvoj

 

Prečítaj si aj:

5 techník, ktoré nás môžu vytiahnuť z negatívneho stavu mysle a zlepšiť nám náladu

4 jednoduché techniky ako sa zbaviť zlých myšlienok

6 tipov ako pracovať s pocitmi úzkosti a neistoty spojenými so zmenami

Lucia Blahová

Článok bol pridaný dňa 13/12/2019 a zaradený do kategórie: Sebarozvoj a motiváciaZdravie   |   Autor: Lucia Blahová

Komentáre