Blog

Pre niektoré ženy je tým miestom Bali. Nie kvôli ďalekej exotike, ale kvôli pocitu, že tam môžu na chvíľu spomaliť. Bali, ostrov s výnimočnou energiou. Ostrov chrámov, rituálov, zelene a hlbokého vnútorného ticha. A práve v takých chvíľach sa z obyčajnej dovolenky môže stať niečo viac - transformačný pobyt.

Čo sa však na takom transformačnom pobyte naozaj deje? Dokáže nás naozaj zmeniť pár dní na druhom konci sveta? Rozprávala som sa s Deniskou, ktorá tam odišla v jednom z najťažších období svojho života. Aké stopy v nej pobyt zanechal? 

Dnes sa učím žiť pravdivejšie. Nie vždy sa mi to darí. Ale už sa neklamem. Nie som dokonalá, ani vždy silná, ale vedomá. Volám sa Denisa a moja cesta bola a stále je cestou návratu k sebe samej. K svojmu telu, emóciám, vnútru, hlasu duše, ktorý som dlho nepočúvala. V mojom živote som si prešla obdobím závislosti, vnútorného chaosu, strachu aj straty smeru. Boli chvíle, keď som nevedela, kým vlastne som a mala som pocit, že som sa od seba úplne odpojila. Práve tieto skúsenosti ma však postupne priviedli k liečeniu, nie v zmysle „opravy“, ale v zmysle hlbokého prijatia.

Dnes žijem jednoduchší, vedomejší život. Pracujem so sebou, učím sa neutekať, keď to bolí. Zaujímam sa o uzdravovanie, prácu s energiou a vedomím, no stále stojím nohami na zemi. Viem, aké je to padať a aj to, aké je znovu sa postaviť. A ak by som mala povedať jednu vec, ktorú je dobré o mne vedieť, aby ste pochopili moju cestu, tak je to toto: nič, čo dnes zdieľam, nie je teória. Všetko je prežité. Precítené. A často aj vyplakané.

Myšlienka absolvovať transformačný pobyt na Bali vznikla počas kurzu, ktorý som v tom období absolvovala. Bola to ponuka od dievčat, s ktorými som bola od januára v procese hlbokej vnútornej práce. Rozhodnutie prišlo veľmi spontánne, no zároveň z hlbokého miesta vo mne. Môj život bol vtedy mimoriadne turbulentný.

Po sedemnástich rokoch sa mi rozpadol vzťah. Mala som pocit, že musím zmeniť úplne všetko – seba, svoje nastavenia, svoje vzorce. Cítila som silnú potrebu na sebe pracovať a pochopiť, prečo sa mi v živote opakovane dejú určité situácie. Bola som v jednom z najťažších období svojho života. Išla som doslova „ako píla“, hľadajúc odpovede, zmysel a cestu späť k sebe. V pozadí bola aj túžba zachrániť vzťah, no čoraz viac som cítila, že najskôr musím zachrániť samu seba.

Pravdupovediac, tento konkrétny pobyt som si vybrala najmä preto, že som sa chcela cítiť bezpečne. Vyberala som sa do (pre mňa) úplne cudzieho sveta a už len samotná predstava dlhej cesty vo mne vyvolávala strach. Aj týmto rozhodnutím som zároveň prekonávala svoje vlastné hranice. Pobyt ma oslovil aj svojím duchovným rozmerom.

Veľmi som túžila zažiť stretnutie so šamanom, pretože táto téma ma dlhodobo priťahuje. Silno ma lákala aj očista vo vodopádoch a energetická práca, s ktorou som už mala prvé skúsenosti počas kurzu s dievčatami. Cítila som, že práve tento pobyt mi môže ponúknuť hlboké vnútorné uzdravenie.

Moje prvé pocity po prílete boli veľmi pozitívne. Cítila som hlbokú vďačnosť za to, že som si túto skúsenosť dovolila a že som tam skutočne bola. Už v tej chvíli som vedela, že toto rozhodnutie bolo správne. Hneď po vystúpení z lietadla na mňa zapôsobila atmosféra letiska.

Všade boli sochy bohov, drakov a symbolov, ktoré vo mne vyvolávali pocit niečoho magického a posvätného. Do toho hrala ich typická, jemná a upokojujúca hudba, ktorá akoby spomalila čas. Celé to pôsobilo pokojne, čarovne a zároveň veľmi fascinujúco. Mala som pocit, že som vstúpila do úplne iného sveta – sveta, ktorý ma víta s otvorenou náručou.

Bežný deň počas pobytu začínal rannou jogou, po ktorej nasledovali raňajky. Následne sme mali rôzne pestré programy, napríklad stretnutie s miestnym šamanom, návštevy očistných vodopádov, ryžových polí, chrámov a rôznych pláží. Večery boli venované hlbšej vnútornej práci, ako boli konštelácie a rôzne energetické liečivé techniky.

Program bol veľmi rozmanitý a obohacujúci. Počas pobytu sme sa aj presúvali, vďaka čomu sme bývali na viacerých veľmi krásnych miestach, čo ešte viac umocnilo celý zážitok. Na záver sme navštívili ostrov Nusa Penida, o ktorom sa hovorí, že je miestom, kde ľudia zanechávajú svoje najťažšie vnútorné bremená. O zábavu aj podporu bolo výborne postarané – naši sprievodcovia sa nám venovali nepretržite, 24 hodín denne, čo vytváralo pocit bezpečia, dôvery a hlbokej starostlivosti.

Stravovanie nebolo súčasťou povinného liečebného procesu a neexistovali žiadne striktne dané pravidlá. Každý si mohol vybrať jedlo podľa vlastnej chuti. Ja osobne som si však stravovanie nastavila ako svoju vlastnú výzvu. Vedome som sa rozhodla jesť viac vegetariánsku stravu, pretože som to vnímala ako formu očisty – nielen fyzickej, ale aj vnútornej.

Keďže sa už niekoľko rokov snažím pracovať aj na úprave svojej váhy, brala som to ako ďalší krok na tejto ceste. Najviac mi na Bali chutili rôzne cestoviny so zeleninou, exotické ovocie kvôli úžasnej chuti a tiež „zelené“ palacinky.

Pravdupovediac, na Bali som išla hľadať ďalší dielik do skladačky môjho uzdravovania, ktoré som začala nanovo budovať od základov. V tom období som už vedela, že starý spôsob fungovania mi nevyhovuje a že uzdravenie pre mňa nie je jednorazový moment, ale dlhodobý proces. Po návrate som si však veľa vecí nedokázala hneď uvedomiť. Namiesto očakávaného pocitu uzavretia prišiel rozpad predstáv, istôt a vnútorných konštrukcií, ktoré ma dovtedy držali nad vodou. Tento stav bol náročný, no spätne ho vnímam ako nevyhnutnú súčasť procesu. 

Po návrate bolo pre mňa najťažšie čeliť starej realite. Nie ani tak udržať si návyky či energiu, ale znovu sa ocitnúť v prostredí, ktoré bolo prepojené so starými vzorcami, emóciami a spôsobmi fungovania. Energia z pobytu bola síce silná, no realita doma mi nastavila zrkadlo – ukázala mi, čo všetko ešte nemám spracované a kde sa ešte potrebujem posunúť. 

Návyky sa dali postupne budovať, energia sa dala znovu nájsť, ale návrat do starých situácií a rolí bol najväčšou skúškou. Práve tam sa ukázalo, že skutočné uzdravovanie nezačína na spirituálnom pobyte, ale v každodennom živote, v bežných dňoch, vzťahoch a rozhodnutiach. Bolo to náročné. Veľmi. Dnes viem, že práve toto obdobie ma posilnilo najviac.

Bali som si so sebou priniesla svoju spriaznenú dušu v podobe kamarátky. Verím, že sme sa už stretli aj v minulých životoch. Cítim, že moja cesta tam mala hlboký zmysel, že som tam mala ísť práve preto, aby sme sa mohli stretnúť. Nič v živote nie je náhoda. 

Dnes kráčame ďalej spolu, navzájom rastieme a učíme sa žiť v láske, vedomí a prijatí. Vďaka tejto spriaznenej duši som spoznala aj ďalšiu, ktorá mi rovnako pomáha v mojom osobnom raste a práve to vnímam ako niečo veľmi krásne a liečivé. Tým, že som na sebe začala vedome pracovať, sa postupne posúvam vpred.

Takýto transformačný pobyt by som odporučila každému, koho to vnútorne zavolá. Verím, že každý z nás má svoj vnútorný hlas, ktorý veľmi dobre vie, čo je pre neho v danom momente najlepšie. Ak človek cíti volanie, zvedavosť alebo tichý hlas, ktorý hovorí „áno“, práve to je podľa mňa ten správny signál. Zároveň si myslím, že nemusí byť ten správny čas pre ľudí, ktorí nemajú vzťah k vnútornej či energetickej práci alebo ich tento spôsob sebapoznania vôbec nepriťahuje. Nie preto, že by to bolo zlé, ale preto, že každý je na inej úrovni vedomia a na inom bode svojej cesty.

Transformačný pobyt má najväčší zmysel vtedy, keď je človek otvorený skúsenosti, ochotný ísť do hĺbky a prevziať zodpovednosť za svoju vnútornú prácu. Bez toho by mohol pobyt zostať len nádherným výletom, ale nie skutočnou premenou.

Deniska, veľmi ďakujeme, že si sa s nami úprimne podelila o svoj osobný príbeh a dovolila nám nahliadnuť do svojho vnútorného sveta. Pre viac otázok je možné napísať Deniske priamo na denizlna74@gmail.com.