Blog

Chcela by som vám predstaviť príbehy troch ľudí, ktorí si už život bez zdravého stravovania nevedia predstaviť. Prečo sa rozhodli nevkladať si do košíkov keksíky a hľadať  pre svoje telo to najlepšie? Aké boli reakcie rodiny a okolia? Nech sa páči, nechajte sa inšpirovať :-).

Mgr. Margit Slimáková, PhD. – špecialista na zdravotnú prevenciu a výživu, ktorej sa venuje takmer celý život. Vyštudovala farmáciu a výživu. Pôsobila v Nemecku, Číne, Francúzsku i v USA. Venuje sa poradenstvu, osvete týkajúcej sa zdravia, publikačnej, prednáškovej činnosti a využíva pri tom osvedčené poznatky zo všetkých oblastí medicíny. Má tri detičky a s rodinou žije v Prahe.
"U nás se vždy jedlo dobře. Obě babičky měli velké zahrady a pole, spoustu se pěstovalo a jedlo vlastního, vařilo se ze základních kvalitních potravin. Třeba nejoblíbenějším jídlem dětství bylo krupoto (kroupy s fazolemi) a žemlovka s hromadou jablek. Intenzivněji jsem se o zdravou výživu začala zajímat v souvislosti se studiem na Střední zdravotní škole. Čím dál mi bylo jasné, jak zásadní vliv výživa a naše veškeré chování má. Začala jsem studovat i mimo doporučené literatury  vše, co se dalo v té době o výživě najít. Zjistila, že například na rozdíl od u nás obvyklého tvrzení o nebezpečnosti vegetariánství, je toto v zahraničí zcela běžné a pozitivně hodnocené i odbornými výživovými a lékařskými organizacemi. Rozhodla jsem se jej vyzkoušet a i přes tichý nesouhlas z rodiny (aktivně mi nikdo nebránil, ale ani mne nepodporoval) jen v klidu a trpělivě jsem pokračovala ve svém rozhodnutí.

S mojí cílevědomostí nebyl problém jíst zdravě a kvalitně ani v dobách, kdy se u nás o kvalitu výživy ještě téměř nikdo nezajímal. A s mojí tolerantností nebyl žádný zásadní problém s okolím, protože o mém stravovacím způsobu jsem mluvila jen s těmi, kdo měl zájem. Určitě jsem nikdy nepotřebovala přesvědčovat okolí anebo naopak myslím, že nejlépe přesvědčuji svým chováním a zdravím, ne hlásáním čehokoliv. Obecně si také nemyslím, že vegetariánství je jediný a ten nejlepší stravovací způsob pro každého. Pro mě jde především o eticko-ekologické rozhodnutí.
Obrovské usnadnění stravování přišlo s našim přestěhování do zahraničí, kde je výběr podstatně lepší, alternativní výživové směry jsou tolerovány a mnohem běžnější.
Mezitím se i situace u nás v Česku zlepšuje, pojem kvalita stravy se stává módním heslem a možnosti zdravého stravování rostou jako houby po dešti. O to více mě překvapuje zarytý postoj některých našich odborných lékařských společností, které stále bezhlavě varují před nebezpečím alternativ namísto, aby se soustředili na mainstream, který je zpravidla nemocný kvůli dnes běžné nezdravé stravě."
Margit natáča aj inšpiratívne videá o stravovaní. Nájdete v nich množstvo dobrých rád. Napríklad aj v tomto...

 Kamarát Peťo - chcela by som vám predstaviť i niekoho, kto sa profesijne nevenuje poradenstvu v oblasti výživy a zdravia. Milého človeka s hĺbkou v srdci, ktorý ma veľa naučil o zdraví, o tom, aké dôležité sú naše myšlienky a postoje... pretože má veľa načítané, ale i veľa odžité a to najdôležitejšie- svoje vlastné skúsenosti.
"V mojom prípade došlo k zmene stravovania tomu  z dôvodu odstránenia istých príznakov degenerácie organizmu začínajúcich sa objavovať vo veku 20 až 25 rokov po patričnom vedení „nášho“  západného konzumného spôsobu života (výskyt sivých vlasov, oslabenie zraku, každoročné nachladenia/angíny, neustále zapchatý nos, objavenie sa problému s konečníkom – hemoroidy, atď...). A taktiež zo zvedavosti ohľadom predĺženia si života na jeho maximálnu možnú dĺžku, so súbežným zvýšením jeho kvality. Skrátka chcel som bezbolestný, radostný život plný vitality.
Som od narodenia optimistický človek. Rád objavujem pravdu, sám pre seba, overujem na sebe, preto som aj napriek 17 - ročnej snahe systému výchovy, zavedeného v našich končinách, nestratil zvedavosť a prirodzenú túžbu po poznaní, a nenechal sa odradiť prípadným odrádzaním okolia zostúpiť z novej, inej cesty, na ktorú som nastúpil. Odsudzovanie, nesúhlas a odhováranie ma nikdy neodradilo od tejto zmeny. Ani som to nejako nepociťoval takým spôsobom, pretože výsledky boli dostatočne samy o sebe presvedčivé, dôveryhodné. Ak k tomu došlo, bral som to  skôr ako dôsledok nevedomosti druhej strany, snažiac sa vysvetliť prečo.

Od začiatku som to vnímal tak, že bez poznania/informácii to nepôjde. To platí pre každého, uvedomujúc si, že tieto a podobné problémy sú len vyznamenaním života za jeho žitie v nevedomosti. Preto som nasmeroval svoju pozornosť k čítaniu patričných kníh, časopisov, webových stránok, ale hlavne ku skúšaniu  nových vedomostí na sebe. Hltal som všetko čo súviselo s výživou, zdravím, dlhovekosťou... Myslím si, že kto hľadá, ten nájde. Kto klope, tomu bude otvorené.
Informácie o hocičom ešte samy o sebe nezaručia, že človek z nich zmúdrie. K tomu dochádza až ich prežitím.  A tak aj dnes v tom pokračujem, pretože úspech sa dostavuje od vloženého úsilia.
Mimochodom, poznanie má jednu takú zvláštnosť- čím viac toho človek o niečom vie, tak tým viac si uvedomuje aký bol a aj stále je vlastne nevedomý/hlúpy. Pretože nová múdrosť v ňom vyvolá ďalšie  otázky a možnosti bádania/spoznávania. Prichádzajúc niekde na koniec, otvorí sa pred nami nový obzor. To je prirodzenosť bytia."
Miroslava Janigová – Verí, že keď niečo robíme, lebo chceme, darí sa nám viac, ako keď musíme...
Jej cesta začala vegetariánstvom, prešla do vegánstva, cez makrobiotiku a od roku 2013 je s manželom a svojimi dvoma detičkami na živej strave.

"Ako dieťa som trpela zápchou a zistila som, čím viac živočíšnych potravín som vylúčila, tým vyprázdňovanie začalo byť pravidelnejšie. To bol asi ten naj dôvod. Popri tom som veľa čítala literatúry o tejto strave a jednoducho som si na sebe chcela overiť, či naozaj funguje. A fungovalo. Zlepšila sa mi pleť, viac vládzem a mnoho iného...
Zdravšie začala variť už moja mama. Nezdali sa jej vývary, hovädzie, či bravčové. U nás si pamätám len kura a ryby. Postupne nás preučila na celozrnnú muku a pečivo, či ryžu natural. Takže keď som prešla na vegánstvo, nebol to pre rodičov či súrodencov šok, rodičia sa skôr pridali.  Zistili, že to je nielen chutné, ale po takom vegánskom jedle majú aj kopec energie a neuspí ich to ako tradičný obed. Potom, keď som začala s vitariánstvom, kúpili si aj oni mixér, či odšťavovač.
Z manželovej strany je to klasická kuchyňa, takže tam je to o niečo iné. Ale po čase si zvykli a čaká nás tam ovocná misa, či orechy.
Kamaráti sa nám pomenili so zmenou životného štýlu. Jedni odišli a prišli takí, s ktorými zdieľame rovnaký životný štýl a tam je to potom už jednoduché.

Po čase na tejto strave sa mi zmenili chute, chuťové poháriky sú akoby citlivejšie a už nemám chuť na syry (čo napríklad bola potravina, bez ktorej som si nevedela deň predstaviť). Takže to nie je o tom, že sa nútim ostať na rastlinnej strave- mne to nesmierne chutí, teší ma koľko vládzem a mám energie.
Mám čistejšiu myseľ. Tomu som nerozumela, keď som čítala články od vitariánov, či ľudí na vegánskej strave s vysokým podielom surovej stravy. Ale tomu sa dá porozumieť, až keď to človek asi zažije. Myseľ sa naozaj rozjasní, dokážem sa sústrediť lepšie, viac si pamätám...
Takisto aj môj zdravotný stav. Je to neskutočne pohodlné byť stále zdravá. Ak ma aj niečo chytí (v priemere asi raz za rok ako nádcha), tak v rámci niekoľko hodín som zdravá. Poležím si pol dňa a som fit. A to som pravidelne mávala upchaté dutiny, angíny, časté nádchy, ktorých som sa nevedela zbaviť, na jar alergie....teraz nič, vôbec nič.
Rovnako prirodzene prišiel pocit radosti zo života a spokojnosti, nemám v sebe pocit napätia. Kedysi to boli len krátke okamihy, hocičo ma dokázalo vytočiť a už som mala pokazený celý deň.

Tieto pozitíva ma už nepustia naspäť. A vlastne, nemám sa k čomu vrátiť, lebo pre mňa je táto rastlinná strava najväčšia pochúťka. Pre mňa je mäso niečo ako zdochlina, takže to ma absolútne neláka, syry, vajcia, mliečne výrobky mi smrdia.
Slabosť som mala na sladkosti, cukor je závislosť. Ale toto sa dá pekne "ošáliť" :-). Začala som si chystať vitariánske sladkosti a tie sú ešte chutnejšie ako štandardné. A po čase ma nejako sama o sebe aj táto závislosť prešla. Už po šaláte neutekám po datle, či hrozienka. Zistila som, že ak je moja strava vyvážená, chute na sladké odišli.
Ja v tomto životnom štýle vidím samé pozitíva, je to pre mňa prirodzené. Ľudom by som radila to vyskúšať na nejaký čas, aspoň mesiac, aby videli a cítili, čo to s nimi urobí a zistia, že nie je cesty späť :-)".
Mirka má veľmi peknú stránku s množstvom zaujímavých RAW receptov. Nájdete ju tu.
Autorkám ďakujeme za svedectvá, ochotu a vzácny čas, ktorý nám venovali. A všetkým prajeme nádhernú cestu za zdravím! :-)