Občas treba povedať aj nepríjemné veci. Očakávania sa nestretajú s realitou a správanie druhých sa ti možno nepáči. Ako podať kritiku tak, aby sa druhá strana neurazila a prijala ju v pohode? Máme pre teba tipy, ako zvládnuť túto neľahkú úlohu a poradí aj psychológ.
Aký je názor psychológa na kritiku?
Psychologička a koučka Silvia Langermann z poradne Power Coaching o konštruktívnej kritike hovorí: „Spätná väzba je potrebná pre dobré fungovanie vzťahu, rodiny, firmy alebo akéhokoľvek kolektívu. Často ju nevieme podať ale ani prijať. Často ju ignorujeme alebo sa jej vyhýbame. Kvalitná spätná väzba motivuje, posúva, vylepšuje, inšpiruje a preto sa jej určite netreba báť.
Aby bola spätná väzba konštruktívna, mala by spĺňať základné parametre. Mala by byť konkrétna a úprimná. Žiadne čítanie medzi riadkami neodporúčame. Spätná väzba má byť vecná a jednoducho formulovaná. Vážme si osobu, ktorej spätnú väzbu dávame. Nehodnotíme ju, len reagujeme na niečo, čo sa udialo alebo osoba urobila.
Je veľmi dôležité, aby bola spätná väzba vhodne načasovaná a ideálne pomerne rýchlo by sme mali reagovať na situáciu, na ktorú chceme poukázať. Nie je veľmi dobré, ak by sme reagovali s veľkým odstupom času, keď už kritika môže byť aj neaktuálna. Zároveň nie je dobré, ak by sme reagovali príliš rýchlo, ak si nepremyslíme, čo chceme povedať, respektíve reagujeme emočne.
Zároveň je veľmi podstatné, ak spätnú väzbu podáme, mali by sme dbať na to, ako ju hovoríme. Osoba na druhej strane vníma obsah, rovnako však neverbálny prejav ako aj paraverbálny prejav. Zaujímavou informáciou je, že pri konverzácií vplýva na druhú stranu 55% neverbálna konverzácia, 38% paraverbálna a len 7% verbálna. Takže ak sme vecní, jasní a vhodne načasovaní, mali by sme byť aj pozorní na spôsob hovorenia.“
Aby bola spätná väzba konštruktívna, mala by spĺňať základné parametre. Mala by byť konkrétna a úprimná. Žiadne čítanie medzi riadkami neodporúčame. Spätná väzba má byť vecná a jednoducho formulovaná. Vážme si osobu, ktorej spätnú väzbu dávame. Nehodnotíme ju, len reagujeme na niečo, čo sa udialo alebo osoba urobila.
Je veľmi dôležité, aby bola spätná väzba vhodne načasovaná a ideálne pomerne rýchlo by sme mali reagovať na situáciu, na ktorú chceme poukázať. Nie je veľmi dobré, ak by sme reagovali s veľkým odstupom času, keď už kritika môže byť aj neaktuálna. Zároveň nie je dobré, ak by sme reagovali príliš rýchlo, ak si nepremyslíme, čo chceme povedať, respektíve reagujeme emočne.
Zároveň je veľmi podstatné, ak spätnú väzbu podáme, mali by sme dbať na to, ako ju hovoríme. Osoba na druhej strane vníma obsah, rovnako však neverbálny prejav ako aj paraverbálny prejav. Zaujímavou informáciou je, že pri konverzácií vplýva na druhú stranu 55% neverbálna konverzácia, 38% paraverbálna a len 7% verbálna. Takže ak sme vecní, jasní a vhodne načasovaní, mali by sme byť aj pozorní na spôsob hovorenia.“
Silvia Langermann
5 spôsobov ako podať konštruktívnu kritiku
Či už v práci alebo vo vzťahoch, zdieľanie a prijímanie spätnej väzby je neoddeliteľnou súčasťou zlepšovania sa. Ak máš nápad na to, ako sa niekto môže zlepšiť, zdieľaj svoju kritiku konštruktívne.
Treba byť citlivou a empatickou, aby tvoja kritika nebola len obyčajným zdieľaním vlastného názoru.
Treba byť citlivou a empatickou, aby tvoja kritika nebola len obyčajným zdieľaním vlastného názoru.
# 1: Sendvičová metóda
Spätnoväzbová sendvičová metóda je populárna metóda, ktorá ponúka konštruktívnu kritiku. Často sa používa v spoločnosti Toastmasters a v podnikovom prostredí. Podstatou je princíp chváliť – kritizovať – chváliť.
Zameraj sa na pozitíva a silné stránky toho, koho kritizuješ. Sendvič je princíp, kedy stred obklopuje dva celky. Je ťažké komunikovať niečo, čo sa ti nepáči. Ak však budeš veľa chváliť, získaš cenné body a šancu, že kritika padne na úrodnú pôdu. Spätná väzba sendvičovej metódy je najvhodnejšia, keď dávaš kritiku ľuďom, ktorých vôbec nepoznáš.
Zameraj sa na pozitíva a silné stránky toho, koho kritizuješ. Sendvič je princíp, kedy stred obklopuje dva celky. Je ťažké komunikovať niečo, čo sa ti nepáči. Ak však budeš veľa chváliť, získaš cenné body a šancu, že kritika padne na úrodnú pôdu. Spätná väzba sendvičovej metódy je najvhodnejšia, keď dávaš kritiku ľuďom, ktorých vôbec nepoznáš.
# 2: Zameraj sa na situáciu, nie na osobu
Určite odpoj danú situáciu od osoby. Tento fakt je rozhodujúci. Komentuj problém, nie osobu. Ak ti jedlo nechutí, neznamená, že je je zlý kuchár. Nedávaj osobné útoky. Nepoužívaj aktívny hlas; používaj pasívny hlas. Pasívny hlas odvracia pozornosť od osoby a prenáša ju na predmet.
Príklad: Toto jedlo je nedovarené. Nie: Tento kuchár nevie variť.
Príklad: Toto jedlo je nedovarené. Nie: Tento kuchár nevie variť.
# 3: Buď špecifická
Tretím tipom na poskytnutie konštruktívnej kritiky je byť konkrétna. Čím konkrétnejšia pri dávaní spätnej väzby si, tým viac je účinnejšia. To neznamená, že neurčitá spätná väzba je zlá. Zameraj sa viac na objektívne body ako na subjektívnu mienku. Jednoducho hovoriť „toto nemám rada“ nie je prínosné. Na druhej strane, uvádzanie konkrétnych vecí, ktoré sa ti nepáčia, je užitočné.
# 4: Uveď odporúčania ako sa zlepšiť
Po prvé, keď je všetko povedané, uveď odporúčania, čo môže dotyčná osoba urobiť, aby sa zlepšila. Každý má rôzne perspektívy, čo znamená, že každá kritika môže byť interpretovaná rôznymi spôsobmi. Poskytnutie odporúčaní poskytne človeku jasnú predstavu o tom, čo máš na mysli. Po druhé, odporúčania poskytujú silnú výzvu na akciu. Chceš, aby osoba konala podľa toho, čo si jej zdelila, tak to neodkladaj.
# 5: Len žiadne predpoklady
Mojim posledným tipom na konštruktívnu kritiku je nerobiť predpoklady. Pri poskytovaní kritiky to urob v rámci toho, čo naozaj o osobe ako subjekte vieš. Nie je potrebné robiť žiadne predpoklady.
Napríklad sa niekomu nepodarí reč na verejnom vystúpení. Neznamená to, že nie je dobrý rečník, ale že bol možno nervózny, unavený alebo mal osobné problémy. Možno prekonával chrípku. Predpokladať, že je zlý spíker, je nesprávne východisko. Alebo môže byť z inej krajiny, kvôli prízvuku môže byť prejav menej zrozumiteľný.
Napríklad sa niekomu nepodarí reč na verejnom vystúpení. Neznamená to, že nie je dobrý rečník, ale že bol možno nervózny, unavený alebo mal osobné problémy. Možno prekonával chrípku. Predpokladať, že je zlý spíker, je nesprávne východisko. Alebo môže byť z inej krajiny, kvôli prízvuku môže byť prejav menej zrozumiteľný.
Držíme ti palce, ak máš pred sebou neľahký rozhovor, ktorý si vyžaduje guráž, správne načasovanie, aj dobrú techniku. Možno si pred ním zacvič, uvoľníš sa a pôjde ti to lepšie. ?
Vyskúšaj niektorý z našich programov na Fitshakeri a zrelaxuj pri ňom:
Vyskúšaj niektorý z našich programov na Fitshakeri a zrelaxuj pri ňom:
Prečítaj si aj:
Chcem sa naučiť byť šťastná - rady od lifekoučky a odborníčky Janette Šimkovej
Nauč sa milovať samu seba - inšpiratívny rozhovor s Miriam Štoflovou
Rozhovor so šťastnou ženou Stankou Sobolovou
Zdroj informácií: Power Coaching a www.pesonalexcellence.co
Adela Jasenovcová
Redaktor vo Fitshaker
Mama dvoch dcér, ktorá sa nechce zmieriť s tým, že na bruchu nemá tehličky. Milujúca svoje deti, no stále s potrebou realizovať sa. Neúnavný bojovník a nekompromisný optimista. Keď ľudia vravia “čo si pipi?!”, práve začínam. Vyvraciam mýtus, že dojčiace ženy po pôrode by nemali športovať. Po šestonedelí som sa v oboch prípadoch vrátila k behu. Predtým som precvičovala zumbu, viedla vlastné fit štúdio, mám certifikát Ministerstva školstva inštruktorky aerobiku a certifikát z učiteľského tréningu aštánga jogy od Jara Páveka. Vypínam pri joge, po piatom kilometri na cyklistickom trenažéri, ale aj v lese so psom a rodinou. Venujem sa literárnej tvorbe, veľa čítam, živím dušu hudbou a dobrými filmami. V januári 2018 mi vychádza knižný debut pod názvom Denník aktívnej matky.
Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho na sociálnych sieťach.