Blog

Však je jednoduchšie od sebaľútosti povedať, že ja na to nemám, nedokážem to a zmieriť sa s tým, s čím nie sme spokojní? No, ono to asi ľahšie je, ale asi aj ty vieš, že tadiaľ cesta nevedie. Presne toto pochopila aj Janka, ktorá... Vieš, čo? Nechajme Janku vyrozprávať jej príbeh o tom, ako prešla od nariekania: „Ja už nikdy nebudem taká, ako predtým”... až k úbytku 15 kg na váhe. ;-)

Ahojte, pozdravujem všetky Fitshakeráčky a Fitshakerákov. :-)
Ďakujem aj za možnosť pripojiť sa k vám a podeliť sa s mojimi začiatkami. Projekt Fitshaker je úžasný a pomáha mnohým ľuďom na ich ceste k zdraviu... A keďže to moje začalo v mladom veku dosť výrazne pokrivkávať, som presvedčená, že predovšetkým vplyvom nesprávnej výživy a nedostatočného pohybu v náročnom popôrodnom období, som sa dostala nielen do nepekného estetického stavu, ale hlavne do mnohých zdravotných ťažkostí a nepekne si to odniesla najviac moja chrbtica.
Dozvedela som sa o vás už skôr, od kamarátky, ktorá už s vami cvičieva dlhšie, avšak v tom čase som bola schopná len ju obdivovať a ľutovať sa, že ja by som to nedala. Popri malom dieťati stíhať variť, pravidelne sa stravovať a vyhradiť si čas na denno-denné cvičenie? Veď v začiatkoch materskej som bola šťastná, keď som sa na obed stretla s hrebeňom a zubnou kefkou a počas dňa stihla vypiť 2 dl vody. Milión výhovoriek, prečo je kamoška snáď superman a prečo to mne nejde. Zahnala som to vetami typu: „Už nikdy nebudem taká, ako predtým...”

A tak sa problémy stupňovali a v sebaľútosti som zatvárala oči pred skutočnosťou, že iba rastiem a rastiem.

Keď sa vidíte na fotografiách, neveriacky točíte hlavou, že ten objektív snáď len nepravdivo zväčšuje a pridáva kilečká navyše. :-)
Keď sa dostanete do stavu, že vaša 56-ročná svokra skáče v plnom nasadení s vnukom na trampolíne a vy 33-ročná matka ležíte seknutá nevládne pár dní v posteli (opakovane napojená na infúzie od rýchlej zdravotnej pomoci), na toaletu sa presúvate zhrbená len s podporou manžela a so slzami v očiach opretá o kuchynskú linku v bolestivých kŕčoch dvíhate k ústam pohár vody, zrazu si poviete: „Dosť, už stačí! Takto to nesmie pokračovať!"
A od koho to závisí, keď nie odo mňa? A tak som sa odhodlaná ako snáď ešte nikdy, prihlásila do Novoročnej výzvy 2019.

Začiatky? Náročné a úsmevné zároveň. S odstupom času – obhliadnuc sa späť, spomínam na chvíle, keď som sa pred zrkadlom snažila stiahnuť oslabené brucho – ako keď sa chcete silou mocou vtrepať do tesných nohavíc – to brucho sa ani nepohlo. Nebola som schopná ho ani stiahnuť bližšie k chrbtici... Akoby ten kúsok môjho tela ani nepatril mne, len si tam tak visel...
Pri cvičeniach Pilatesu s Andrejkou som nebola schopná použiť brušné svalstvo k tomu, aby som sa z ľahu dokázala bez pomoci rúk posadiť. Roll over? Ani náááhodou... Sviečka? To vážne odo mňa chcete?? Plank? 15 sekúnd bolo pre mňa nekonečných a trasúc sa ako srnka som padala na kolená a opäť vstávala, musím to dať, len 15 sekúúúnd, vydržííím.
Pri cvikoch, kde „len“ ležíte a posilňujete „core“ dvíhaním a pomalým pohybom nôh k zemi a opäť hore, som bola spotená ako dnes pri cvičeniach s Olinkou, a to som ešte ani netušila, že tam máte v zálohe aj nejakú Zuzku Light, na ktorú som dokázala len pozerať s otvorenými ústami...
Na začiatku výzvy ma opäť neposlúchala chrbtica, čo ma na pár dní úplne odrovnalo a začínala som teda postupne s Andrejkou a jej Pilatesom, čím som sa do výzvy pomaličky vrátila. Následne zápal priedušiek, kedy som poctivo ležala a liečila sa, dávala pozor aspoň na stravu a pokračovala s mottom „pomaly ďalej zájdem.“
Keby ma však tieto chvíle mali odradiť, ostala by som tam, kde som bola. A tak som šla svojím tempíčkom podľa mojich možností, namiesto hlavného videa som cvičila jednoduchšiu verziu, až kým som po mesiaci - dvoch nenadobudla pocit, že tú jednoduchšiu už zvládam bez straty dychu, aby som mohla skúsiť ťažšiu. Nechcela som preceniť svoje sily na úkor toho, aby sa pre mňa stalo cvičenie nočnou morou a skončila s ním skôr, než som vôbec začala.

Počas Novoročnej výzvy 2019 sa mi podarilo napriek zdravotným ťažkostiam zbaviť krásnych 9,2 kg a 11 cm z pásu, 8,5 cm z brucha, 7 cm z oblasti zadku aj bokov, 3 cm zo stehien a 3 cm z ramien. Pre mňa osobne úžasný výsledok, ktorý ma poháňal stále vpred. Preto som s vami po výzve s radosťou pokračovala ďalej.

Od začiatku Novoročnej výzvy do začiatku Plavkovej výzvy som ľahšia o 15 kg.

Z môjho maxima 96 kg z minulého roka, keď som vás ešte nepoznala a šlo to veľmi pomaly, je to až neuveriteľných 22 kg. Aktuálne vážim 74,5 kg a teším sa, že som konečne tam, kde pred tehotenstvom a samozrejme cesta s vami nekončí.
Do výzvy som nešla na dva mesiace. To som si v hlave urovnala hneď na začiatku. Do výzvy som šla s cieľom zmeniť stravovanie a naštartovať svoju pohybovú aktivitu v dlhodobom horizonte, čo sa mi zatiaľ darí a pevne verím, že to tak aj ostane.

Mnoho mamičiek mi dá asi za pravdu, že keď sa jej narodí dieťatko, celý jej svet sa točí okolo neho. A tak sa ľahko stane, že na seba zabúdame. Nepravidelná strava, večer dohnať hlad z celého dňa, keď „som sa nestíhala“ pokojne najesť bez toho, aby som od jedla nemusela večne odbiehať. Uložili sme malého spinkať a prišiel čas na dobiehanie a vyjedanie chladničky. Na večeru dva rožky, občas pizza, pri dobrom filme pohár vínka aj s balíčkom slnečnicových semienok. Veď sú zdravé. :-)
Zdravou stravou sa moje stravovanie pred výzvou nedalo nazvať, dokonca okolo zdravého ani nešla. Veľa ovocia, často ma od hladu rýchlo zachraňoval bezúdržbový banán, veľa pečiva, údenín, typických slovenských jedál zahustených múkou alebo smotanou, žalostne málo zeleniny, pitný režim radšej ani nespomínam. Počas výzvy som si musela do mobilu nainštalovať pripomienkovač pitného režimu. Časom si už telo zvyklo a vodu si začalo pravidelne pýtať samo.
Dnes pri mne stojí každý deň 3 l džbán s čistou vodou, do ktorej žmýkam citróny. Tie doma nikdy nechýbajú. Začínam vodou, lebo tá je základ a bez nej ani na krok. Čo sa týka stravovania, to už bol pre mňa ťažší oriešok. Nie preto, že by som mala problém dodržiavať zdravšie stravovanie, skôr som si myslela, že ak chcem schudnúť, budem fungovať len na šalátoch. A čo ak sa mi prejedia? Môžem sa tešiť na parádny jojo efekt? Hľadala som rozumnejšie riešenie, ktoré by som bez problémov zvládla dodržiavať natrvalo. Z toho dôvodu som zavrhla rôzne prístupy vo forme delenej stravy a podobné „90-dňové záležitosti“. Avšak po začatí cvičenia sa pri stravovaní na vlastnú päsť objavila únava, nevládala som, chudla som rýchlejšie ako by bolo zdravé, oslabená z choroby, preto som požiadala o odbornú pomoc a vypracovanie jedálnička.
Zistila som dve dôležité veci. Jedla som príliš málo, preto tá rýchla strata váhy spojená s celkovou slabosťou a druhú vec – sacharidy vôbec nie sú strašiak. To mi otvorilo oči a dnes sa teším na experimentovanie v kuchyni. Pokojne si na obed, dokonca aj na večeru doprajem k mäsku okrem zeleniny aj prílohu vo forme ryže alebo zemiakov... Ak ich prijímam v rozumnom množstve a doplním zeleninou, necítim sa byť v žiadnom smere obmedzovaná. Jem najneskôr hodinu a pol pred spánkom, teda o 18-tej sa rozhodne brány mojej kuchyne nezatvárajú.

Dnes sa stravujem pravidelne, v strave nechýba zelenina, vééééééľa zeleniny a rozhodne nežijem len na šalátoch.

Raňajky preferujem sladšie, rôzne kaše z vločiek s ovocím a orieškami, lievance alebo palacinky, nemám potom počas dňa na sladké chuť. Papám tiež ražný chlieb alebo knäckebrot. Biele pšeničné pečivo som úplne vylúčila. Zistila som, že bolo veľkou príčinou plynatosti a tráviacich ťažkostí.
V jedálničku nechýba mäso, predovšetkým kuracie alebo morčacie, vysokopercentné hydinové šunky, hovädzie, králik, ryby či prílohy. Okrem bežných príloh ako je basmati ryža, celozrnné cestoviny a zemiakov jedávam aj kuskus, quinou a bulgur, ktoré som nikdy pretým nejedla a veľmi mi chutia. Olovrant si po cvičení dám rôzny. Napr. vo forme vajíčok, tuniaka, bieleho jogurtu alebo skyru, mozzarelly, cottage opäť so zeleninou a knäckebrotom.
Takto som spokojná, absolútne nie som hladná. Ak sa ma niekto opýta na základe výberu potravín, či stále držím diétu, rozhodne sa o diéte hovoriť nedá. Naplniť deň zdravšími potravinami je omnoho náročnejšie ako si objednať pizzu a cítiť sa po nej dva dni preplnený. :-)

Keď som manželovi povedala, že idem do výzvy, len sa pousmial a povedal: „Držím ti palce.“ Počas celej výzvy ani slovo v zmysle – ide ti to, vidím zmenu. Sama som musela „pýtať maličkú pochvalu“, keď som sa pred ním promenádovala v padajúcich nohaviciach na konci výzvy.
Viem, že jeho podpora bola obrovská. Nie slovná... Vyjadroval mi ju ináč, každý deň mojej snahy. Pripravuje mi videá na televízor, aby sa mi cvičilo lepšie ako cez mobil, venuje sa synčekovi, aby som sa ja mohla tú hodinku venovať sama sebe. Varil zdravé jedlá, keď som bola chorá. Za všetko mu veľmi pekne ďakujem a neskutočne mojich dvoch chlapov milujem. :-)
A to, že ma počas výzvy verbálne nijako nechválil? To ma v mojich začiatkoch nakopávalo asi najviac. „Počkaj, veď ty uvidíš, že ja to nevzdám a myslím to vážne.“ :-) Akoby to ticho, ktoré ma z jeho strany spočiatku mrzelo, čakalo, kedy to vzdám.
A po výzve sa toho zmenilo naozaj veľa. Zrazu mi bolo jedno, čo si kto v mojom okolí myslí. Stalo sa mi, že som u rodičov chcela ísť cvičiť a mamka mi vraví: „Veď si trocha oddýchni, daj si pár dní pauzu.“Ja som jej na to mohla povedať, že nejdem cvičiť, lebo musím, ale preto, že chcem. Zamerala som sa na seba. Kvôli nikomu som nezačala, iba kvôli sebe.

V novšej „ja“ som spokojnejšia, šťastnejšia a dnes okrem iného neviem, čo je to bolesť chrbtice. :-)