Môže mať dieťa od 1.roka na tanieri rovnaké jedlo ako dospelý? Ako vyberať v obchode keksíky a chrumky pre malých hladošov? A čo strašiak menom cukor a soľ? Naozaj sa im v detskom jedálničku oblúkom vyhýbať? Prečítaj si pokračovanie rozhovoru s nutričnou špecialistkou Barbarou Svieženou a dostaneš odpovede nielen na tieto otázky. Začíííname. :-)
Veľa sa hovorí o cukre v detských jedlách. Všetci vieme, aký škodlivý je rafinovaný cukor, preto ho mnohé mamičky maličkým deťom nedávajú vôbec. Čím ho nahradiť a ako by mali vyzerať zdravé sladkosti?
Chápem plne vašu otázku, ale chcela by som upozorniť na dezinformácie v súvislosti s bielym cukrom, ktoré sú šírené medzi laikmi. Americký zdravotný úrad (FDA) na základe rozsiahlych štúdií udelil cukru tzv. GRAS-status (generally recognized as safe). Tým chcem len povedať, že cukor nemôžeme reálne vyhodnocovať ako „biely jed“. Výsledky množstva štúdií poukázali na skutočnosť, že cukor samotný neovplyvňuje negatívne prísun esenciálnych živín, ak je jeho konzumácia umiernená.
WHO/FAO odporúčajú nekonzumovať viac ako 10 % energie vo forme cukrov (tzv. voľné cukry). Problém cukru spočíva v tom, že je vehikulom tuku – pretože značný podiel cukru sa konzumuje vo forme sladkých produktov. Taktiež je problém s rizikom vývoja závislosti na cukre a so zmenou črevnej mikroflóry pri vyššej konzumácii sladkých jedál.
Teda na prvé miesto sa nedostáva otázka, čím ho nahradiť (pretože trstinový ani brezový cukor to nezachráni), ale ako viesť deti k tomu, aby sa nestali na sladkom závislé. Deti by mali vedieť, že konzumácia sladkých jedál nie je za odmenu (keď zješ zeleninku dostaneš čokoládu), ale že sladké jedlo je prirodzenou súčasťou jedálnička napríklad vo forme zdravého domáceho múčnika raz za týždeň a potom pokojne aj s bielym cukrom. Doma pripravené sladké jedlá od medom sladených mliečno-ovocných snackov po lievance s domácim džemom by malo dostatočne vysýtiť potrebu rýchlych sacharidov u detí. Rozhodne by som však striktne vylúčila akékoľvek sladené nápoje, kupované sladkosti a zákusky či pochutiny.
WHO/FAO odporúčajú nekonzumovať viac ako 10 % energie vo forme cukrov (tzv. voľné cukry). Problém cukru spočíva v tom, že je vehikulom tuku – pretože značný podiel cukru sa konzumuje vo forme sladkých produktov. Taktiež je problém s rizikom vývoja závislosti na cukre a so zmenou črevnej mikroflóry pri vyššej konzumácii sladkých jedál.
Teda na prvé miesto sa nedostáva otázka, čím ho nahradiť (pretože trstinový ani brezový cukor to nezachráni), ale ako viesť deti k tomu, aby sa nestali na sladkom závislé. Deti by mali vedieť, že konzumácia sladkých jedál nie je za odmenu (keď zješ zeleninku dostaneš čokoládu), ale že sladké jedlo je prirodzenou súčasťou jedálnička napríklad vo forme zdravého domáceho múčnika raz za týždeň a potom pokojne aj s bielym cukrom. Doma pripravené sladké jedlá od medom sladených mliečno-ovocných snackov po lievance s domácim džemom by malo dostatočne vysýtiť potrebu rýchlych sacharidov u detí. Rozhodne by som však striktne vylúčila akékoľvek sladené nápoje, kupované sladkosti a zákusky či pochutiny.
Do roka sa neodporúča detské jedlá soliť. Čo teda používať na dochucovanie?
Deti rozhodne nepotrebujú priamo dochucovať doma pripravované jedlá z kvalitných surovín. Potrebujú si zvykať na prirodzenú chuť potravín – teda určite v prvom roku života. Následne sa nám ponúka veľmi široké spektrum bylín a korenín, v závislosti od našej lásky ku kuchyni a vareniu. Opäť však musím upozorniť na potrebu soli – resp. jej používania pri varení a pečení. Kuchynská soľ je jodidovaná, jej úplné vylúčenie alebo nahradenie nejodidovanou soľou môže viesť k deficitu jódu vo výžive detí, ak sú odkázané výlučne na domácu kuchyňu.
Aký máte názor na exotické plodiny, ako avokádo, banány, či kokos? Sú vhodné pre malé deti alebo radšej zostať len pri lokálnych?
Môj názor na ne je vysoko pozitívny. V dnešnom globálnom svete máme veľký prílev nových rastlín, plodov a produktov z nich. Určite sa im nevyhneme a predpokladám, že ich do veľkej miery väčšinová populácia aj toleruje, niektoré – ako taký banán či kokos – sú bežnou súčasťou našej stravy.
Na druhej strane, ale stále rastie incidencia alergií a intolerancií a rôznych kombinovaných diagnóz tráviaceho traktu. Takže možno je na mieste otázka, či práve neustále atakovanie nášho tráviaceho systému novými nelokálnymi potravinami a produktmi je pre nás tá najvhodnejšia cesta ako zabezpečiť rozmanitosť stravy.
Uvedomujem si, že na Slovensku je problém so sezónnosťou, a že práve v zimnom období je náročné zabezpečiť dostatok lokálnych čerstvých surovín rastlinnej povahy. Platí, že pri ochutnaní novej potraviny je vhodné dať si časový odstup a sledovať prípadné reakcie dieťaťa. Mimochodom – avokádo je považované za neutrálnu potravinu, ktorá je široko akceptovaná vo svete aj v rámci prvých príkrmov.
Na druhej strane, ale stále rastie incidencia alergií a intolerancií a rôznych kombinovaných diagnóz tráviaceho traktu. Takže možno je na mieste otázka, či práve neustále atakovanie nášho tráviaceho systému novými nelokálnymi potravinami a produktmi je pre nás tá najvhodnejšia cesta ako zabezpečiť rozmanitosť stravy.
Pri malých deťoch a osobitne pri prvých príkrmoch by som rozhodne uprednostňovala lokálne potraviny.
Uvedomujem si, že na Slovensku je problém so sezónnosťou, a že práve v zimnom období je náročné zabezpečiť dostatok lokálnych čerstvých surovín rastlinnej povahy. Platí, že pri ochutnaní novej potraviny je vhodné dať si časový odstup a sledovať prípadné reakcie dieťaťa. Mimochodom – avokádo je považované za neutrálnu potravinu, ktorá je široko akceptovaná vo svete aj v rámci prvých príkrmov.
Na trhu je množstvo značiek výživ alebo keksíkov, či chrumiek. Ako spoznať tie kvalitné a vlastne je vhodné ich vôbec kupovať?
Sú situácie, keď prirodzene siahneme aj po výžive alebo pochutinách – napríklad na cestách, alebo pri rôznych záťažových situáciách, kedy jednoducho nie je možné pripravovať jedlo pre dieťa optimálne. Takže teraz sa budeme baviť práve o takýchto chvíľach – pretože v normálnych podmienkach platí, že sladkosť dieťa môže dostávať napr. len cez víkend (teda raz do týždňa).
Ak už sme, ale nútení kupovať, v prvom rade čítajme etikety. Sú napr. výživy, kde je skutočne len ovocie, zelenina, voda a napr. kyselina L-askorbová, čo je vlastne vitamín C (používa sa ako konzervant). Ale málokedy nájdete keksík, ktorý neobsahuje stužené tuky v kombinácii s nejakým sladidlom a aditívami. To je ten problém. Snažme sa čítať, a aby sme aj chápali čo čítame, snažme sa vzdelávať. Nie každé aditívum musí byť nutne nebezpečné.
Ak už sme, ale nútení kupovať, v prvom rade čítajme etikety. Sú napr. výživy, kde je skutočne len ovocie, zelenina, voda a napr. kyselina L-askorbová, čo je vlastne vitamín C (používa sa ako konzervant). Ale málokedy nájdete keksík, ktorý neobsahuje stužené tuky v kombinácii s nejakým sladidlom a aditívami. To je ten problém. Snažme sa čítať, a aby sme aj chápali čo čítame, snažme sa vzdelávať. Nie každé aditívum musí byť nutne nebezpečné.
Akých zásad sa treba držať pri tvorbe denného jedálnička pre deti od 1 roka? V mnohých domácnostiach už jedávajú tak malé deti rovnaké jedlá ako dospelí, možno menej solené a korenené. Je potrebné variť im ešte osobitne?
Dieťa by malo byť integrálnou súčasťou rodiny. Takže prvou zásadou je – starajme sa o seba s láskou. Nielen o svoje deti, ale primárne o seba. Ak si ja ako rodič vážim svoj život a zdravie, aby som sa mohol a vedel plnohodnotne o svoje deti starať, potom bude pre mňa prirodzené rešpektovať aktívny životný štýl, pohyb na čerstvom vzduchu, kvalitný spánok a dobré jedlo. Pod dobrým jedlom myslím primárne kvalitné suroviny, z ktorých pripravujem chutné pokrmy.
Všetci si musíme priznať, že žijeme hektickým spôsobom, a preto musíme konať efektívne. Vylučovať malé dieťa z kruhu rodiny a dávať mu na tanier niečo iné, čo sebe, nevedie k optimálnym výsledkom. Opäť je na prvom mieste otázka, čo dávam na tanier sebe a ako obhájim, že moje jedlo je iné – buď menej zdravé alebo dokonca žiadne.
Ak budeme žiť v súlade so svojimi potrebami aj dieťa prijme naše dôvody. Jedálniček by mal obsahovať kvalitné obiloviny, pseudoobiloviny (aj v celozrnnej forme), strukoviny, zeleninu v tepelne upravenom aj surovom stave, ovocie aj vo forme výživ či smoothie, mliečne výrobky napríklad vo forme jogurtov, mäsko, ryby, vajcia, semienka, kvalitné rastlinné oleje podľa zásad, ktoré sme už popisovali.
Prečítaj si aj prvú časť rozhovoru, kde sa dozvieš viac o zásadach stravovania malých detičiek a ich prvých príkrmov
Zo základných surovín vieme pripraviť tak obrovské spektrum zdravých a chutných jedál, že u dieťaťa potom riešime už len jeho množstvo na tanieri.
Všetci si musíme priznať, že žijeme hektickým spôsobom, a preto musíme konať efektívne. Vylučovať malé dieťa z kruhu rodiny a dávať mu na tanier niečo iné, čo sebe, nevedie k optimálnym výsledkom. Opäť je na prvom mieste otázka, čo dávam na tanier sebe a ako obhájim, že moje jedlo je iné – buď menej zdravé alebo dokonca žiadne.
Ak budeme žiť v súlade so svojimi potrebami aj dieťa prijme naše dôvody. Jedálniček by mal obsahovať kvalitné obiloviny, pseudoobiloviny (aj v celozrnnej forme), strukoviny, zeleninu v tepelne upravenom aj surovom stave, ovocie aj vo forme výživ či smoothie, mliečne výrobky napríklad vo forme jogurtov, mäsko, ryby, vajcia, semienka, kvalitné rastlinné oleje podľa zásad, ktoré sme už popisovali.
Prečítaj si aj prvú časť rozhovoru, kde sa dozvieš viac o zásadach stravovania malých detičiek a ich prvých príkrmov
Zo základných surovín vieme pripraviť tak obrovské spektrum zdravých a chutných jedál, že u dieťaťa potom riešime už len jeho množstvo na tanieri.
Máte na záver nejaký odkaz pre mamičky, ktoré sa ešte len ponorili do problematiky príkrmov a sú trošku v rozpakoch z toľkých rozporuplných odporúčaní? Na čo by mali myslieť?
Na seba. Počúvať svoj vnútorný hlas a svoj zdravý rozum. Určite by mali radšej premýšľať ako slepo veriť nejakým dogmám. Určite by mali veriť svojej intuícii ako reklame a propagovaným príspevkom.
V súlade s tým, čo sme už napísali vyššie, je dobré pripravovať jedlo doma, zo základných potravín, podľa nášho regiónu a sezóny, poznať svojho farmára – teda poznať pôvod ingrediencií, ktoré máme na tanieri a dojčiť aspoň do jedného roka dieťaťa.
V súlade s tým, čo sme už napísali vyššie, je dobré pripravovať jedlo doma, zo základných potravín, podľa nášho regiónu a sezóny, poznať svojho farmára – teda poznať pôvod ingrediencií, ktoré máme na tanieri a dojčiť aspoň do jedného roka dieťaťa.
Táákže, teraz už je to len v tvojich rukách milá mamička. Pevné zdravie tebe aj tvojmu drobcovi. Cez dobré, zdravé jedlo sa k nemu dopracuješ o čosi jednoduchšie. :-)
Milá maminka, už nemusíš tápať, čo pripraviť svojmu pokladu. Spolu s Barbarou Svieženou sme dali dokopy vymakanú knihu Zdraví papkáči, kde nájdeš jednak množstvo teoretických poznatkov od prvých príkrmov až po vyše 100 praktických receptov, na ktorých si pochutia detičky a s malými obmenami aj dospeláci. Práve vychádza:
Milá maminka, už nemusíš tápať, čo pripraviť svojmu pokladu. Spolu s Barbarou Svieženou sme dali dokopy vymakanú knihu Zdraví papkáči, kde nájdeš jednak množstvo teoretických poznatkov od prvých príkrmov až po vyše 100 praktických receptov, na ktorých si pochutia detičky a s malými obmenami aj dospeláci. Práve vychádza:
Objav aj ďalšie témy, ktoré by ťa mohli zaujať:
Rozhovor s autorom knihy Potravinový podvod páchaný na našich deťoch
Aké hračky ponúknuť deťom do 1 roka a aký prístup k výchove môžeme zvoliť?
Ako nosiť, prenášať, zdvíhať dieťatko? Aký vplyv to má na jeho vývoj?
Romana Cibulková
Redaktor vo Fitshaker
Milujem poctivé veci, nechávam sa inšpirovať šikovnými ľuďmi a bavím sa knižkami, varením a ďalšími maličkosťami, ktoré prináša každý deň. Robím veci, ktoré mi prinášajú radosť a tie zvyšné obmedzujem na minimum. :-) Som veľký fanúšik dobrého jedla, kvalitných potravín, pozitívneho myslenia a všetkého zdravého. A myšlienky z týchto oblastí budem s vami rada zdieľať.
Páči sa ti náš článok? Zdieľaj ho na sociálnych sieťach.