Zažívate vo svojom živote skutočnú lásku?

Premýšľali ste niekedy naozaj úprimne a hlboko o tom, čo pre vás znamená láska? Láska, akú by ste si želali zažívať v partnerstve? Lásku v rodine? Lásku k sebe samému? Prípadne cítite, že vaše vzťahy a život nie sú láskou zrovna naplnené tak, ako by ste si želali? Chceli by ste na tom niečo zmeniť? Podľa mňa je láska vstupná brána pre spokojnosť v živote každého človeka. Ako však urobiť, aby sme v živote zažívali stále viac a viac lásky?  Inšpirujte sa :).

Rodinná výchova, škola, aj spoločnosť do mnohých z nás (bohužiaľ) zasiali veľa iluzórnych predstáv o tom, čo láska je a ako by sa mala prejavovať. Vyzerá to síce nevinne, avšak má to obrovské dopady na naše sebavnímanie a tiež na naše partnerské, priateľské i rodinné vzťahy!

Z lásky sa v bežnom živote často stáva len obyčajné očakávanie. Očakávanie toho, ako by sa mal druhý správať ku mne, k ostatným, k životu. Miluje ma, ak mi donesie kvety? Odvezie deti do školy? Vynesie kôš? Povie, že ma ľúbi? POZOR! Toto síce môžu byť prejavy lásky, nie je to však láska ako taká! Tak čo láska teda je? Je to niečo, čo vytváram, robím a očakávam? Alebo je to niečo, čo tu stále je, len sa tomu musím otvoriť?

4131686028_46a9cc8300_z

Uvažovali ste niekedy o tom, že možno lásku naplno neprežívame nie preto, že tu nie je niekto, kto by nás naozaj miloval, ale skôr preto, že my sami nevieme úprimne milovať a prijímať samých seba a teda nevieme mať tento postoj ani k druhým? Že láska je skôr niečo, čo dávam a nie niečo, čo očakávam? A že lásky je neobmedzené množstvo, len si musíme otvoriť srdce a nechať ju skrz seba k druhým prúdiť? :)

Túto tému v sebe riešim celkom intenzívne posledné roky a prvýkrát skutočne cítim, čo láska pre mňa znamená. Skutočná láska k svetu a k druhým je možná len ak viem úprimne zažívať lásku k sebe samej (nie je to však forma egocentrizmu a narcizmu, ktoré so sebaláskou akú mám na mysli, nemajú veľa spoločného). Skutočná láska spočíva skôr v úprimnom objavení svojich svetlých vlastností, ale i v prijatí tých tienistých. Tak u seba, ako i u druhých. Keď pochopím, že sama mám lepšie aj horšie vlastnosti, pochopím, že to tak má každý a preto som schopná väčšej akceptácie seba i druhých a menej očakávam. A tak som schopná viac dávať.

Fascinujúci trik života je v tom, že čím viac lásky sme schopní dávať ostatným, tým sa ostatní pri nás cítia uvoľnenejší, otvorenejší a sú schopní nám lásku opätovať, nechať ju skrz seba tiež prúdiť :).

Keď máme pocit, že v našom živote chýba láska, pravdepodobne to je preto, že sami sa nedokážeme plne a úprimne prijímať a uznať svoju hodnotu. Je pravda, že to nie je úplne jednoduché. Hlavne v dnešnej spoločnosti, ktorá kladie obrovské nároky na to, ako by sme mali vyzerať, čo všetko by sme mali robiť, ako by sme sa mali správať… Keď sa však oslobodíme od “vonkajších tlakov a očakávaní” a pokúsime sa byť vďační za to, čo v živote máme a čím sme sa stali, začneme sa postupne prijímať takí, akí práve sme (a teda nemáme už k sebe toľko očakávaní, akými by sme mali byť). To je veľmi dôležitý krok, avšak zároveň pre mnohých náročný proces! Keď sa nám podarí postupne viac a viac si vážiť seba, následne sa stávame prirodzene sebavedomejšími a menej očakávame. A práve to cítia aj ostatní.

Pozor však na nesprávne pochopenie!

Ak som vo vzťahoch, ktoré mi nevyhovujú, cítim sa v nich dlhodobo zle alebo mi ubližujú, neznamená to, že sa budem premáhať v nich zotrvať (lebo som prijala ideu, že nič neočakávam). Práve naopak! Ak si cením svoju hodnotu, plne sa akceptujem so svojimi potrebami, vážim si svoj život a teda aj to, s kým ho zdieľam. Som si vedomá, ako a s kým ho chcem žiť a nebojím sa pre to robiť kroky vpred!

fitshaker_blog_laska_par

Raz mi moja známa poradila peknú metódu na sebaprijatie. Spočíva v tom, že keď si uvedomíte, čo vám na sebe vadí, spravíte v mysli malú fintu a poviete si: “Aj keď som taká a taká (niečo čo vám na vás vadí), aj tak sa prijímam a uznávam svoju hodnotu”. Teda napr. ”Aj keď sa často hnevám a urážam, aj tak sa prijímam a uznávam svoju hodnotu”. Táto metóda je úžasná na to, že sa do vašej mysle i tela postupne bude vnárať informácia, že aj keď nie sme dokonalí, máme sa v tomto momente radi takí, akí práve sme. A práve prijatie aj našich negatívnych stránok (a nie obviňovanie sa za ne) nám dodáva silu na to, aby sme ich postupne zmenili.

Čo je teda podľa mňa dôležité pre to, aby sme v našich životoch zažívali stále viac a viac lásky?

1. Rozvíjať vďačnosť za to, čo už máme.
2. Naučiť sa druhým viac dávať a menej očakávať.
3. Uznať svoje hodnoty, prijať sa (aj so svojimi tienistými stránkami).
4. Prijímanie ostatných takých, akí sú (nie túžba ich meniť).
5. Priať sebe aj ostatným len to najlepšie.

fitshaker_blog_laska_andrea

Nech sa vám všetkým darí a nech sú vaše životy plné zmyslu a lásky! :)

Andrea Peniaková

Som inštruktorkou cvičení Pilates a Mindfulness Yoga v Bratislave (www.peniakova.com, www.fb.com/cviceniaba). Zacvičiť si so mnou môžeš ale aj cez Fitshaker. :-)
Tiež som lektorkou cvičenia BabyBalance, ktoré je určené pre maminy s deťmi do 3 rokov a ktoré učí správne a hravo stimulovať dieťa po všetkých stránkach. Môj život ma baví a snažím sa žiť úprimne, s radosťou a ľudsky. Tiež sa usilujem žiť s vďačnosťou za to čo už mám, zatiaľ čo pracujem na tom, čo chcem zmeniť a dosiahnuť.
Andrea Peniaková

Článok bol pridaný dňa 28/01/2015 a zaradený do kategórie: Zdravie   |   Autor: Andrea Peniaková

Komentáre